C.H.U.D. [4O %]
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 25 September 2012 04:00

Recenzia kanalizačného zmutovaného amerického hororu C.H.U.D. (1984).

V meste v poslednej dobe miznú ľudia. Skupinka hrdinov (policajt, novinár, fotograf, relatívne bláznivý reverend pomáhajúci bezdomovcom) sa snaží prísť na to, čo za tým je. Pribúdajúce prípady nezvestných naznačujú, že to nejako súvisí s kanálmi, kanibalizmom, mutantmi a rádioaktivitou...

Mať v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v našich zemepisných končinách videorekordér, to nebolo len tak. Nemal ho skoro nikto. Mať ho, to bolo niečo. K nám sa do rodiny nakoniec predsa len dostal, no prvé skúsenosti s týmto prístrojom som mal úplne odinakadiaľ. Mali sme chalupu na dedine, kde rodičia mali známeho – v tej dobe cca tridsiatnika Vlada. Bol fanúšikom amerických akčných trilerov a sci-fi hororov, býval na samote s mamou... a mal videorekordér! Dodnes neviem, ako ho zohnal a za koľko. No bol tu problém. Video síce mal, inú vec ale nie. Videokazety. Na dedine bol zrejme jediný, kto mal videorekordér, takže vznik videopožičovne v tamojších končinách bolo nepravdepodobným sci-fi.

Ja som však bol z mesta a v tom čase, pri železničnej stanici, už jedna požičovňa existovala. Bola vybavená voňavými véhaeskami s HVIEZDNYMI VOJNAMI a akčnými krvákmi Seagala a Van Dammea, ale i áčkarskými, béčkarskými a céčkarskými americkými krvákmi typu DETSKÁ HRA 2, CREATURE alias NETVOR s Klausom Kinskim či PREDÁTOR. Alebo vypaľovačkami s Rutgerom Hauerom (SLEPÁ ZÚRIVOSŤ, ZLOMOK SEKUNDY, STOPÁR). Boli to perly, na niektoré z nich sa v pohode dá pozerať dodnes (ALIGÁTOR, KRITERI, GREMLINS, MANIAC COP, SATURN 3 s Kirkom Douglasom), na iné radšej nie (ALIGÁTOR 2: MUTÁCIA).

Pamätám si, že v piatok som zo základnej školy utekal práve do tejto požičovne a požičal som si aspoň tri kazety. Vracali sa až v pondelok, takže času dosť. Ešte v piatok večer sme boli na chalupe a už som utekal pre uja Vlada. Ten vytrhol káble videorekordéra z televízora, strčil prehrávač pod pazuchu a už sme sa rýchlym krokom náhlili k nám na chalupu, kde sme video prepojili so starým čierno-bielym televízorom a púšťali si na ňom prvého ALIGÁTORA alebo štvrtú NOČNÚ MORU V ELM STREET.

V tomto zlatom období som videl niekoľko hororov, na ktoré som v nasledujúcich rokoch pozabudol. No občas som si matne spomenul na ich atmosféru, ktorá mi vtedy pripadala nezameniteľná a vtiahla ma do neuveriteľného fiktívneho sveta, v ktorom neexistovali reálne problémy. Jedným z týchto zabudnutých amerických hororov, ktoré som ako dieťa videl, bol aj horor C.H.U.D. Hoci zvykne (ako som si prekvapene všimol predovšetkým na internete) bývať označovaný za hororovú sci-fi komédiu, o žiadnu komédiu sa rozhodne nejedná a sci-fi prvkov v ňom tiež príliš nie je (a tie, čo sú, sú naivné). Je to skrátka „normálny“ horor, v ktorom zmutovaní kanibali unášajú ľudí a žerú ich. Jedinou trocha vtipnejšou scénkou (ani nie dvojmiliónového) filmu je asi cameo začínajúceho Johna Goodmana ako policajta, keď s parťákom obdivuje zadok servírky v nočnom bare krátko predtým, než budovu obkľúčia mutanti a zožerú všetkých vnútri.

Film má, ako bolo v tých časoch zvykom, nenáročný scenár, vychádzajúci z jedného dobrého nápadu. Čo sa stane, ak v kanáloch pod mestom žijú obludy, ktoré v noci požierajú obyvateľov? Tvorcovia sa samozrejme, aj to patrilo k tým časom, nezastavili pred kopírovaním/vykrádaním slávnejších a talentovanejších predchodcov a len čo potrebovali vysvetliť pôvod mutantov, po ranu nešli ďaleko (rádioaktivita a tajné vedecké experimenty patrili v tých časoch za takmer automatickú súčasť hororov, bez ktorej to proste nešlo). Keďže je scenár nenáročný, je fajn, že tvorcovia mali dostatok sebareflexie a ich film má len približne hodinku a skromných dvadsať minút.

Okrem solídnej atmosféry (čerpajúcej zo svojím spôsobom atraktívneho - a určite filmovo nečastého - prostredia kanálov) ma potešili solídne masky „chudov“ (Stan Winston vo svojom vrcholnom období to síce nie je, ale brak tiež nie) a pomerne známe herecké obsadenie, pozostávajúce z Johna Hearda (fotograf Cooper) a strapatého Daniela Sterna (reverend). Zaujímavé je, že obaja neskôr zaujali v prvých dvoch dieloch SÁM DOMA, kde Heard stvárnil Kevinovho otca a Stern popleteného strapatého zlodeja Marva.

P.S. V roku 1989 vznikla už vyložene komediálna dvojka, ktorá sa vôbec neodohrávala v kanáloch a v ktorej „Čadi“ rozprávali a správali sa ako plus-mínus normálni ľudia s násilníckejšou a kanibalskejšou povahou. Trojka našťastie už neprišla.

C.H.U.D., USA, cca 90 minút

Réžia: Douglas Cheek. Scenár: Parnell Hall. Hudba: David A. Hughes. Kamera: Peter Stein. Hrajú: John Heard, Daniel Stern, Kim Greistová, John Goodman, Jon Polito a ďalší