Černobyľské denníky [4O %]
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 30 August 2012 04:00

Recenzia hororu (z dielne režiséra PARANORMAL ACTIVITY) ČERNOBYĽSKÉ DENNÍKY (2012).

Recenzia obsahuje spoilery.

Na ČERNOBYĽSKÉ DENNÍKY som sa tešil, lebo:

1) Mám rád Orena Peliho (réžia PARANORMAL ACTIVITY a produkcia všetkých ostatných + produkcia INSIDIOUS a tohto seriálu). Peli ČERNOBYĽSKÉ DENNÍKY produkoval a podieľal sa na scenári.

2) Téma Černobyľu je fascinujúca. V roku 1986 došlo v tejto ukrajinskej atómovej elektrárni k najhoršej jadrovej katastrofe v dejinách ľudstva. Niekoľkí ľudia umreli a predovšetkým to mnohých ďalších stálo príšerné doživotné zdravotné problémy. V blízkosti opustenej elektrárne sa nachádza mestečko Pripjať, v ktorom žili zamestnanci elektrárne a po katastrofe sa museli zbaliť doslova behom niekoľkých minút. Predstavte si mesto bez ľudí. Opustené činžiaky a byty, v ktorých obyvatelia (svojho času cca 50 tisíc) museli zanechať podstatnú časť svojich životov. Sídliská, ktorými sa preháňajú geneticky zmutované zvieratá. Územie je strážené armádou, dodnes kontaminované, nikto v ňom nežije a experti údajne odhadujú, že životnosť mesta končí do desiatich rokov. Dokonalé prostredie pre horor.

3) Mám rád „kamerové“ horory (tzv. found footage) typu ZÁHADY BLAIR WITCH.

A výsledok?

Jednoduchý príbeh pojednáva o šiestich nevýrazných mladých turistoch, ktorí si zaplatia služby bývalého vojaka Juriho (Dimitri Diatchenko), ktorý vďaka známostiam dokáže prepašovať bohatých záujemcov, túžiacich po originálnom silnom zážitku, do Pripjaťu. Niečo sa ale samozrejme pokazí a v tradícii najväčších hororových klišé Juri (ako najschopnejšia postava filmu) umiera pri prvej príležitosti. Zvyšok (krátkeho) filmu je o neschopných, nepraktických, hysterických a hlúpych turistoch, ktorí sa síce našťastie pohybujú v neuveriteľnom prostredí mestečka Pripjať (samozrejme sa tam nenakrúcalo), nanešťastie ale väčšinou v noci, takže z fascinujúcej výpravy nevidíme skoro nič (ak nerátame zopár pôsobivých záberov za denného svetla na sídlisko či kolotoč).

Film ma príšerne nudil. Prekvapil ma v podstate len zubatým sumcom, tým, že sa v skutočnosti vôbec (!) nejedná o „kamerový horor“ (pričom ale ako kamerový bol reklamovaný/avizovaný) a ústredným zlom. Z trailerov som bol na 100% presvedčený, že ide o duchov, ale v skutočnosti sú to (ak som to dobre pochopil, tvorcovia to odbijú troma vetami) zmutovaní ľudia.

Na filme je vidieť, že stál málo. Našťastie. Čudné skonštatovanie? V tomto prípade nie, keďže film mal schválne pôsobiť dezolátnym dojmom. Pohybujeme sa predsa v post-apokalyptickom mestečku. Prírodou zarastené mrazivo tiché činžiaky, budovy s opadanou omietkou, zdemolované miestnosti v ktorých strede rastie strom atď. Napriek tomu, že sa mi atmosféra/výprava ako Slovákovi páčila, Rusi sa budú pravdepodobne cítiť podobne, ako niektorí Slováci po HOSTELI.

Scenár je bohužiaľ plný nelogických vecí:

- Človek (ak nie je olympijský víťaz v behu) skutočne nemá šancu v utekaní zvíťaziť nad svorkou hladných vlčiakov.

- Hoci Juri pozná „tajný“ vchod do mestečka, kde by sa nemusel dohadovať s vojakmi (a platiť im), zo záhadného dôvodu najskôr použije „oficiálny“ vstup.

- Keď sa pod maskou zla ukrýva to, čo sa ukrýva, čo mu bránilo hrdinov zlikvidovať už počas prvej noci priamo v dodávke?

Atď.

ČERNOBYĽSKÉ DENNÍKY nie sú úderné, hoci asi chceli byť. Herci sú nevýrazní (až na Juriho) a na to, že sa jedná o horor, nie je film príliš desivý, strašidelný, znepokojivý ani hrôzostrašný. Pasáže, ktoré ma mali vyľakať, ma vyľakali skôr len preto, že v nich niečo uprostred ticha nahlas „buchlo“ (medveď!), než že by tvorcovia kvalitne budovali atmosféru napätia a neistoty...

Chernobyl Diares, USA, cca 86 minút

Réžia: Bradley Parker. Scenár: Oren Peli, Shane a Carey Van Dykovci. Hudba: Diego Stocco. Kamera: Morten Søborg. Hrajú: Jesse McCartney, Olivia Dudleyová, Nathan Phillips, Dimitri Diatchenko a ďalší