Osada [8O %]
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 27 August 2012 04:00

Recenzia hororového trileru M. Night Shyamalana OSADA (2004).

Rok 1897, osada uprostred jesenných hôr amerického štátu Pensylvánia. Krásne pochmúrne zradné lesy Severnej Ameriky, učupené pod zamračenou oblohou. Noci vládne okolo domov ako had sa ovíjajúca hustá hmla, v ktorej vidíte len tiene a prízraky. Starší obyvatelia izolovanej osady, tvoriaci akúsi „Radu starších“ (napr. Sigourney Weaverová, Brendan Gleeson a William Hurt), pravidelne vystríhajú svoje deti (napr. Bryce Dallas Howardová, Adrien Brody alebo Joaquin Phoenix, s ktorým režisér spolupracoval už v predchádzajúcich ZNAMENIACH) pred „Tými, o ktorých nehovoríme“ – záhadnými lesnými mystickými netvormi, ktorí tu žijú (ako dokazujú staré knihy). Sú nebezpeční a ich pohnútky sú nejasné. Obyvatelia osady si však s nimi vytvorili nepísanú dohodu o vzájomnom neútočení. Oni príšerám nechodia do lesov a zdržujú sa len v údolí a občas im do lesa hodia obetu (zabité zviera). „Tí, o ktorých nehovoríme“ pre zmenu nenavštevujú osadu a nechávajú jej obyvateľov na pokoji. Zdá sa však, že krehké prímerie ktosi z ľudí porušil. Príšery po nociach začínajú čoraz nervóznejšie schádzať z lesov dole do osady...

OSADU nakrútil indicko-americký režisér, scenárista a producent M. Night Shyamalan po bezkonkurenčných šupách ŠIESTY ZMYSEL, VYVOLENÝ a ZNAMENIA. Predstavovala počiatok (?) konca kariéry mimoriadne zaujímavého tvorcu. Už ona sama bola v kinách prijatá kontroverzne (nemalý podiel bol v čase premiéry dávaný za vinu zákernej reklamnej kampani, avizujúcej horor... ktorým OSADA ale je aj nie je). Po tomto zvláštnom žánrovom experimente Shyamalan nakrútil ešte oveľa rozporuplnejšie prijatú DÁMU VO VODE (mne osobne sa ale páčila aj tá... dokonca veľmi... ale inak, ako ŠIESTY ZMYSEL, VYVOLENÝ a ZNAMENIA...) a následne vyložene zlé filmy a komerčné prepadáky UDALOSŤ (ktorá sa mi príliš nepáčila – recenzia) a POSLEDNÝ VLÁDCA VETRA (tu som trpel ako zviera chytené v pasci, z ktorej nemôže utiecť ani odhryznutím si vlastnej nohy). V čase uverejnenia tejto recenzie je ešte donedávna obľúbenému Shyamalanovi predpovedaný definitívny koniec. Najnovšie má za sebou produkciu a námet neambiciózneho výťahového DIABLA a práve zarezáva (ako režisér) na pľaci nepredvídateľnej sci-fi novinky s Willom a Jadenom Smithovcami.

Pamätám si, že som sa tešil, kedy príde OSADA do kín a ešte i dnes sa mi páči, uznávam každopádne, že bolo sprosté reklamovať horor a divákov nakoniec v kinách čakalo niečo, čo bolo hororom len čiastočne. Napriek tomu som sa rozhodol recenziu zaradiť do hororovej kategórie, pretože má k tomuto žánru predsa len bližšie, ako napríklad k trileru alebo k dráme. Hoci... to je kontroverzné. Veď uvidíte.

Film to nemal ľahké už pred premiérou. Menili sa názvy (z „The Woods“ na OSADU), herci (rolu Howardovej mala vo vrecku pôvodne Kirsten Dunstová a vo filme mal hrať aj Ashton Kutcher), prišli problémy s počasím (sneh, blato) a údajne ešte ani počas nakrúcania sa naisto nevedelo, ako vlastne budú ústredné príšery vyzerať. Vrchol nakrúcania (údajne však veľmi priateľského) bol zavŕšený pretáčkami, o ktorých sa dodnes skoro nič nevie. Hollywoodom ale koluje legenda o katastrofálnych testovacích projekciách a následnom pretáčaní...

Prvé, čo si na snímke všimnete, je atmosféra. Shyamalan so svojím štábom postavil v lese skutočnú dedinu (zrejme práve na ňu padla podstatná časť 60-miliónového rozpočtu) a nahnal do nej hercov. Vytvorilo sa zvláštne spoločenstvo moderných slávnych hercov, ktorých nahnal do drevených domov pri lese. Stvoril niečo, čo pôsobí dojmom, že skupina dedinčanov v 19. storočí mala po ruke kameru. Toto zrejme riadne čudné nakrúcanie sa pretavilo aj do samotnej atmosféry: dýcha z nej mysteriózne čaro dôb, keď do mrazivých nocí bezmocne plápolali ohne sviec a počas sychravých dní fúkal taký silný severák, že zo zeme dvíhal napadané žlté, hnedé a červené lístie a hádzal vám ho do tváre. Lesy boli plné nepríjemných zvukov a tieňov a bolo lepšie vyhnúť sa im.

Shyamalan z tejto atmosféry ťaží maximum. Minimálne prvých 30 minút by sa dala napínavá hororová atmosféra krájať. Základné informácie (napr. o zakázanej červenej farbe) sa dozvedáme pomaly, postupne. Zlovestná atmosféra je plná ohrozenia a bližšie ťažko špecifikovaného napätia. Tušíme, že niečo nie je v poriadku, ale nevieme čo. Túto atmosféru podtrhujú dokonalo zrežírované scény „nočného poplachu“, „noža“ alebo „mrznúceho dažďa“ a nádherne jednoduchý vzhľad „Tých, o ktorých nehovoríme“. Obrovskou mierou sa na atmosfére podieľali aj skladateľ James Newton Howard a kameraman Roger Deakins.

Atmosféru umocňujú pôsobivé zvuky (... ktoré sa z lesov nad osadou občas ozývajú), neustále pripomínané miestne legendy o „Tých, o ktorých nehovoríme“, výskyt psychopatického nepredvídateľného mladíka (Pianista Brody) a v každom dome sa nachádzajúca záhadná debna, v ktorej má každý dospelý ukryté strašné tajomstvo. Všetkému dominujú sústredené herecké výkony, ktoré sú na prvý raz poriadne čudné, ale na druhý pochopíte, prečo sú také, aké sú a nie inakšie.

Shyamalan mal v tom čase povesť tvorcu šokujúcich záverečných point a tejto tradícii zostal verný aj tu. Kým v predchádzajúcich snímkach ale ponúkol záverečnú pointu až v závere, teraz ju ponúka už niekde v polovici, čiže sa vlastne nejedná o záverečnú nečakanú pointu, ale o zásadný dejový zvrat, po ktorom film nečakane mení nielen ústredného hrdinu (!), ale i žáner (!!).

Tento zvrat je veľmi zaujímavý napriek tomu, že takmer určite sklamal každého hororového fanúšika. Ak sa mu ale chcem v tejto recenzii venovať (čo chcem), mal by som vás upozorniť, že ak ste film nevideli, aby ste si rozmysleli, či ho chcete vidieť (nejedná sa o „ľahký“ žánrový film na jedno posedenie) a aby ste prestali čítať. Film vám naozaj neviem s čistým svedomím odporučiť/neodporučiť. Musíte sa rozhodnúť sami.

Po tom, čo psychopat Brody vážne zraní Phoenixa, je nutné, aby ľudia z osady porušili dohodu s „Tými, o ktorých nehovoria“ a vstúpili do okolitých lesov, pretože len cez ne sa môžu dostať do „mies“ a zohnať v nich liek. Rada starších rozhodne, že osobou, ktorá to urobí... bude slepé dievča (idú s ňou ešte dvaja mladíci, vrátane Michaela Pitta, tí ale čoskoro od strachu utečú späť do osady), do ktorého je Phoenix zamilovaný a ktoré hrá dcéra režiséra Rona Howarda (APOLLO 13, GRINCH). Prečo Rada starších vybrala na cestu lesmi SLEPÉ dievča? Lebo, logicky, nič neuvidí. Keď sa teda dostane do „miest“, neuvidí napríklad to, že nežila v roku 1897 (ako jej od detstva vštepovali do hlavy všetci dospelí z osady), ale v skutočnosti minimálne o sto rokov neskôr (rok, v ktorom sa dej odohráva, by vraj mal byť uvedený na novinách, ktoré v závere číta strážca rezervácie, no nevšimol som si to).

Čože?!?

Je to tak - osadu umelo postavila Rada starších, ktorá sa do nej rozhodla utiahnuť po tom, čo každý z jej členov drasticky stratil nejakého svojho rodinného príbuzného a zároveň tým stratil vieru v spravodlivosť/zákony. Preto si prenajali obrovské územie lesa, nad ktorým dokonca zakázali prelety lietadiel. Svojím práve narodeným deťom následne nahovorili, že žijú v 19. storočí a nie na konci dvadsiateho (resp. na začiatku dvadsiateho prvého). Týmto klamstvom v nich zasiali prirodzený strach z okolitých lesov, aby im, keď vyrastú, nenapadlo ísť do nich. Náhodou by totiž našli „mestá“ aj s ich zločinnosťou.

Rada starších však až teraz zisťuje, že detailne živený strach z „Tých, o ktorých nehovoríme“ (ktorých si vymysleli, aby sa deti báli lesov a nechodili do nich) nepomáha a že smrť si tak či tak našla cestu do izolovanej komunity (patetická úvodná pasáž s pohrebom na druhý raz nie je až taká patetická). Keď sa teda Rada starších rozhodne Phoenixa prostredníctvom „moderného“ lieku (ktorý majú len v „mestách“) zachrániť, vyberie si na to slepú osobu. Tá, aj keď sa dostane do „miest“ a nájde liek, nebude môcť deťom z osady povedať, že odhalila klamstvo Rady starších, pretože ho proste (keďže je slepá) neodhalí (a mohla by kráčať meter od auta a nezistiť to).

No dobre. Ale aj tak: ako slepé dievča dokáže prejsť lesmi a nájsť „mestá“?

Osada sa nachádza v lesnej rezervácii, obohnanej vysokým múrom a už po jeho zdolaní sa dievča ocitne na vyasfaltovanej ceste. Rada starších zrejme predpokladala, že by bola len otázka času (minút, hodín), keď by následne dievča niekto zastavil a pomohol jej s odvozom a možno i s kúpou lieku (ako ostatne dokazuje rýchlo sa na miesto dostaviaca lesná stráž s cameo M. Night Shyamalana).

Napriek tomu uznávam, že toto rozhodnutie je stále pritiahnuté za vlasy. Ešte sa dá logicky vysvetliť, ako môže preboha slepé dievča prejsť nebezpečne veľkú vzdialenosť (kilometre? Desiatky kilometrov?). Lebo je to veselé dievča, ktoré sa už ako slepé narodilo a teda je so svojím hendikepom dávno naučené žiť a absencia jedného zo zmyslov mu vylepšila „šiesty zmysel“. Rovnaké dievča navyše od detstva žije v lone prírody, takže je na ňu zvyknuté. A nemá problém utekať v lese napriek tomu, že je slepé. Takže za určitých okolností je to životaschopný jedinec, ktorý to môže dokázať. Navyše sa v jednej scéne zmieňuje, že vidí, ale inak, ako „normálne“ vidiaci ľudia.

No len ťažko sa verí tomu, že ak by aj jej skutočne niekto zastavil a odviezol ju do „miest“. Že by mu nebolo podozrivé, ako je oblečená, ako rozpráva, ako sa správa atď. a nezavolal by políciu/záchranku. Shyamalan túto nezrovnalosť rieši rovnako originálne, ako neveľmi šťastne. Dievčaťu skrátka liek daruje strážca rezervácie a do „miest“ sa vlastne ani nedostane a okamžite sa vracia späť do lesa.

Ešte som ale niečo vynechal: dievčaťu jej otec pred jej odchodom povie, prečo sa Rada starších rozhodla izolovať do osady a že „Tí, o ktorých nehovoria“ v skutočnosti neexistujú. Ich zvuky vydávala Rada starších s pomocou istých v lesoch ukrytých mechanizmov (ktoré nevidíme) a jej členovia sa prezliekajú za príšery, aby vystrašili deti.

V lese, počas cesty za liekom, je však dievča napriek tomu jedným z netvorov napadnuté!

V tej chvíli (keďže už som vedel, že príšery sú vymyslené) som bol zaskočený a začal som sa tešiť, že tak predsa nakoniec pôjde o horor. Aj keď je totiž prezradené, že za príšery sa prezliekala Rada starších, je prízvukované, že ich vymysleli na základe skutočných miestnych mýtov a legiend. Vo chvíli útoku na dievča som si pomyslel, že „Tí, o ktorých nehovoríme“ v hĺbkach lesov predsa len stále žijú, aspoň posledné prastaré jedince.

Prípadne, a vtedy to začalo byť fakt zaujímavé, som dospel aj k možnosti, že to, že príšery neexistujú, si otec iba vymyslel (aby sa dievčina nebála), no príšery v skutočnosti existujú a práve teraz ju jedna z nich napadla.

Dievča s obludou napriek svojej slepote zvedie šikovný súboj a príšera umiera. Dievča sa zrejme nikdy nedozvie, že pod maskou bol v skutočnosti šialenec Brody, ktorý ju prenasledoval a chcel ju zabiť (lebo bol psychopat a bol na ňu citovo silne naviazaný). Otázkou je, prečo si dával masku, keď dievča bolo slepé.

Zrejme práve Brody nechával v osade brutálne zavraždené zvieratá. Preto bolo znepokojenie zo strany Rady starších nepredstierané. Skutočne nevedeli, kto a prečo to robí.

Treba ale podotknúť, že keďže bolo dievča slepé, nedozvedelo sa, kto bol pod maskou, ani to, že sa jednalo o masku. Možno naozaj zvyšok života dožila v presvedčení, že v lesoch okolo osady predsa len ešte existujú posledné obludy (otázkou je, prečo by psychopat Brody chcel, aby tomu verila...) a keď sa (časom) sama stala členom Rady starších, začala pred nimi varovať deti rovnako, ako pred desaťročiami varoval ju jej otec. Teóriu, že sa nikdy nedozvedela, že pod maskou bol Brody, mala do dokonalosti doklepnúť vystrihnutá scéna. Máte možnosť vidieť ju na DVD. Keď Ivy netvora (Brodyho) zabije, náhle začuje desivé zvuky. Sú trocha iné, ako sme počuli dovtedy. V tej chvíli som si myslel, že príšery naozaj existujú a že obďaleč stoja a sledujú dievča. Hneď nato je nám ale ukázané, že zvuky v skutočnosti spôsoboval vietor v nastražených trubkách. Po chvíľke vietor utíchol a zvuky tiež. Čiže žiadne obludy. Ani to ale slepá Ivy nevidela (keďže bola slepá...) a teda mala ďalší „dôkaz“ vedúci k presvedčeniu, že v lesoch žijú obludy.

Ďalší nečakaný zvrat prichádza vo chvíli, v ktorej dievča prekoná les a až teraz sa dozvedáme, že sa v skutočnosti celý dej odohráva v súčasnosti. Osada sa nachádza v špeciálnej rezervácii, ktorú strážia experti platení za to, aby do vysokým plotom obohnanej rezervácie nikoho nepúšťali.

A to je v podstate celé. Potom sú tu už len drobnosti, napríklad záhadné debny v domoch. Každá rodina má svoju. V nej dospelá hlava rodiny ukrýva tajomstvo z minulosti, kvôli ktorému sa utiahla do osady. Napr. policajné fotky príbuzných z miesta činu, na ktorom boli napríklad ich zabité/znásilnené manželky/deti.

Na druhý a ďalší raz získava OSADA na sile a detailnej premyslenosti, ktorú nemôžete oceniť na prvý raz (prečo sa ničia červené kvety, prečo je červená zakázaná). Až pri repríze zrazu zdanlivo obyčajné oznamovacie vety získavajú nový rozmer. Napr. po úvodnom pohrebe postava, hraná Hurtom, hovorí: „Toto je chvíľa, keď sa pýtame, či malo zmysel usadiť sa tu“. Na prvý raz je to obyčajná (až nábožensky ladená) veta. Až keď si film pozriete druhý raz, pochopíte, že hovorí niečo ako: „Malo zmysel utiecť z civilizovaného mesta, z ktorého sme utekali, aby sme ochránili svoje deti, keď si ich smrť našla aj v osade?“ (rozpráva na margo pohrebu, pri ktorom Brendan Gleeson pochoval svoje sedemročné dieťa). Keďže je OSADA príbehom o komunite, ťažko brať na ťažkú váhu sťažnosti niektorých divákov, že film nemá hlavného hrdinu.

P.S. Niečo mi ale predsa len ušlo. Prečo bola červená farba zlá, je mi jasné (červená = krv). Prečo bola ale žltá hodnotená kladne?

„Áno. Riskoval som. A dúfam, že pre správnu vec vždy budem vedieť riskovať.“

P.S. Film získal oscarovú nomináciu za hudbu.

The Village, USA, cca 108 minút

Réžia a scenár: M. Night Shyamalan. Hudba: James Newton Howard. Kamera: Roger Deakins. Hrajú: Bryce Dallas Howardová, Joaquin Phoenix, Adrien Brody, William Hurt, Sigourney Weaverová, Brendan Gleeson, Cherry Jonesová, Celia Westonová, Judy Greerová, Michael Pitt, Jesse Eisenberg, M. Night Shyamalan (cameo) a ďalší