Show hrôzy [2O %]
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 12 Júl 2012 04:00

Recenzia poviedkového komediálneho hororu Georgea A. Romera a Stephena Kinga SHOW HRÔZY alias CREEPSHOW (1982) s nenormálnym hereckým výkonom samotného Kinga.

Poviedkový horor SHOW HRÔZY vznikol podľa scenára kráľa hororu Stephena Kinga. Sfilmoval mu ho jeho priateľ George A. Romero, hororový klasik za zombíčiny NOC ŽIVÝCH MŔTVYCH alebo ÚSVIT MŔTVYCH. Romero bol vždy s Kingom dobrý kamarát a v budúcnosti spolu ešte niekoľkokrát spolupracovali (Romero podľa Kinga nakrútil TEMNÚ POLOVICU, King Romerovi nadaboval krátku pasáž v DENNÍKU MŔTVYCH, Romero by už X rokov rád zrežíroval „Dievčatko, ktoré malo rado Toma Gordona“...).

Kým Romero bol v tom čase rešpektovaný hororový klasik (a túto pozíciu si dodnes drží vďaka snímkam KRAJINA MŔTVYCH a DENNÍK MŔTVYCH), v roku 1982 už bolo zrejmé, že nie všetko od Kinga musí byť nutne sfilmované do podoby výnimočného diela. Začiatky boli síce excelentné. Brian De Palma nakrútil bombu CARRIE, Kubrick šupu OSVIETENIE a o rok neskôr David Cronenberg do hry pridal MŔTVU ZÓNU. Bola tu však i priemerná televízna upírska mini-séria PREKLIATIE SALEMU (podľa tejto novely) a začalo sa zmrákať na nevýnimočné adaptácie CUJO, CHRISTINE alebo KUKURIČNÉ DETI.

Bohužiaľ, SHOW HRÔZY sa nevydarila. Nepomohla jej ani aktívna účasť Romera a Kinga, ktorí určite majú aj slabšie chvíľky, ale obecne sú to výnimočné a sebavedomé žánrové osobnosti hororovej kinematografie/beletrie a bolo asi len logické, že sa stretli na spoločnom projekte. Romero sa navyše podieľal tiež na zostrihaní snímky a King si v jednej poviedke zahral titulnú rolu (plus k filmu napísal scenár). Snímka bohužiaľ od prvých sekúnd zaváňa béčkarským smradom. Slabý rozpočet ani nie 10 miliónov dolárov (čo ale na rok 1982 nebolo málo, bohvie teda, kam sa peniaze stratili, film totiž pôsobí vizuálne podpriemerne) je značne viditeľný, herci sú príšerní a afektovanie do komiksovej podoby (rozdelený obraz, hrané scény prechádzajúce plynulo do kreslenej podoby) tomu skôr ublížilo, než pomohlo.

Producenti však zlé dielo vyhodnotili ako kladné a v roku 1987 pridali dvojku. Tú už režíroval strihač prvej časti Michael Gornick, King sa na nej podieľal už len ako herec (dostal cameo rasistického šoféra) a hoci dvojka tiež vznikla podľa jeho príbehov (ktoré do podoby scenára spísal pre zmenu Romero), bolo to rovnako zlé, ako prvý diel (a to napriek tomu, že dvojka ponúkla už len tri poviedky a z toho jednu dokonca dobrú, mimochodom neskôr ju načierno sfilmovali Česi). Bizarné je, že trojka (ktorá išla v roku 2006 rovno na video) zašla tak ďaleko, že nemala vôbec nič spoločné s Kingom. Štvorka nevznikla. Zatiaľ.

Prvá poviedka pojednáva o bohatej rodine, čakajúcej v rozľahlom dome na šialenú tetu. Jej otec bol surový a hrozný človek... kým ešte žil... potom ho zabila. Teraz sa však vrátil z hrobu... a chce tortu. No, čo dodať. Chce tortu. Ach bože. Príšerní herci v čele s jedným z najhnusnejších filmových tancov, aký som kedy videl (vďaka, Ed Harris), brakové masky, smiešny pokus o hororovú atmosféru (zahmlený nočný cintorín, ah!) a nulová záverečná pointa. 0%

Druhá poviedka ponúka jedinečnú príležitosť vidieť hrať Stephena Kinga. Aby toho nemal málo, zahral si rovno retardovaného sedliaka, ktorému na pozemok spadne meteorit, on sa ho dotkne a zmení sa na dvojmetrovú rastlinu. Príšernosť hrubého kalibru paradoxne do perfektnej hovadiny dokopáva práve Kingov ťažko uveriteľný až neuveriteľný „herecký“ výkon. 20%

Tretia poviedka rozpráva o mužovi (Leslie Nielsen!), ktorý sa rozhodne extra škodoradostným spôsobom pomstiť milencovi (Ted Danson) svojej ženy. Ako však Kingovi fanúšikovia vedia, mŕtvi sa niekedy vracajú. Ani dvaja sľubní herci však nestačia. V lepšom prípade nezaujímavý podpriemer s nulovou záverečnou pointou. 20%

Štvrtá poviedka, tu už úroveň predsa len mierne stúpa. Schody, pod schodmi debna a v debne... no, trikári sa pokúsili machrovať, ale s takým rozpočtom im to nevyšlo. Za snahu, štipku atmosféry a absenciu humoru (čo beriem ako plus) dávam až neskutočných 40%

„Našťastie“, piata poviedka je opäť o ničom. Figurujú v nej vraždiace chrobáky a je to presne taká blbá nuda, ako znie. 0%

Poviedky otvára a uzatvára príbeh (za 0%) rodičov a ich syna (ktorého hrá skutočný syn Stephena Kinga). Násilný otec nenávidí horory, ktoré miluje jeho syn. Ale ani morbídna woodoo bodka (a cameo Romerovho kamaráta a kultového maskéra Toma Saviniho ako smetiara) už tento nevydarený projekt nezachráni.

Sumár: Nechápem, ako takýto zlý film mohol dostať dve pokračovania a zlákať Romera. U Kinga ma to neprekvapuje; jeho strety s kinematografiou boli často rozpačité (za všetko menujme jeho režijný debut VZBURA STROJOV) a jeho meno v titulkoch filmov (na rozdiel od jeho románov) rozhodne automaticky neznamenalo kvalitu. No že takúto hovadinu urobil seriózny hororový tvorca Romero, to ma nemilo prekvapilo.

P.S. Ed Harris sa s Kingom následne stretol ešte v televíznej mini-sérii SVEDECTVO a zahral si šerifa Pangborna v zbytočných PREPOTREBNÝCH ZBYTOČNOSTIACH.

Creepshow, USA, cca 120 minút

Réžia: George A. Romero. Scenár: Stephen King. Hudba: John Harrison. Kamera: Michael Gornick. Hrajú: Hal Holbrook, Adrienne Barbeauová, Leslie Nielsen, Ed Harris, Ted Danson, Stephen King, Tom Savini, Tom Atkins a ďalší