Pád do temnôt [4O %]
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 22 Február 2012 04:00

Recenzia hororu o krvilačnej zúbkovej víle PÁD DO TEMNÔT (2003).

Pred viac, ako 150 rokmi, žila v malom americkom meste Darkness Falls stará žena menom Matilda Dixonová. Darovala mincu každému dieťaťu, ktorému vypadol posledný mliečny zub. Začalo sa jej hovoriť Zubná víla/Zúbková víla. Tradíciu nenarušil ani požiar v jej dome, po ktorom mala natoľko poškodenú tvár, že von vychádzala len v noci a aj to so zvláštnou porcelánovou maskou na zjazvenej tvári.

Skutočný koniec legendy nastal, keď zmizli dve deti. Dedinčania si mysleli, že ich zabila a tak zabili oni ju. Keď sa na ďalší deň deti našli živé a zdravé, bolo už neskoro. Odvtedy sa hovorí, že duch ženy blúdi mestečkom a v noci navštívi každé dieťa, ktoré práve stratilo posledný mliečňak.

O tom by mohol rozprávať mladík Kyle Walsh (mladý Chaney Kley nečakane zomrel o štyri roky neskôr). Duch „víly“ mu pred dvanástimi rokmi vraj zabil matku. Potom odišiel do starostlivosti lekárov, dnes je „na slobode“, ale musí brať lieky, pretože má napr. panický strach z tmy. Na naliehanie jeho rovesníčky, ktorá v meste na rozdiel od neho zostala (a teraz sa stará o malého brata, ktorého trápia rovnaké nočné mory, aké takmer k šialenstvu pred rokmi dohnali Kylea), sa ale rozhodne vrátiť a postaviť sa svojim démonom zoči-voči...

Horor PÁD DO TEMNÔT vznikol v roku 2003, no ja som ho videl až v roku 2011. Rozhodol som sa tak napriek tomu, že sa mi v ten deň nechcelo strácať čas so zbytočnými béčkarskými horormi, akých sú na svete tisícky. Hoci som ale o tomto filme snáď ani jeden jediný raz nečítal čo i len jednu aspoň trocha chvályhodnú recenziu, NAPRIEK TOMU som sa rozhodol si ho pozrieť. Viedli ma k tomu dva dôvody. Príbeh a meno režiséra.

Nápad o smrteľne nebezpečnej zúbkovej víle v zaspatom pobrežnom mestečku, ktorému panujú nepokojné veterné noci, je vynikajúci. V takomto prostredí a s takouto legendou sa tvorí hororová atmosféra skoro sama od seba, aj keby za kamerou stála opica.

Jonathan Liebesman (*1976) však nie je opica. Jeho TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU: POČIATOK (2006) nie je vynikajúci film. Určitú zábavnosť mu ale nemožno uprieť; aspoň ja som sa pri ňom napriek podpriemernému scenáru a v najlepšom prípade priemerným hereckým výkonom bavil. Povedzme 60%. Síce s tým, že týchto 60% malo bližšie k 40% (teda teoreticky „nič moc“), ale bolo to tak zručne zrežírované, že mi neprekážalo, že nemám dočinenia s oscarovým materiálom. Nehovoriac o Liebesmanovom krátkometrážnom horore KRUHY (2005), ktorý je umiestnený medzi bonusovým materiálom na DVD s filmom KRUH 2 (s Naomi Wattsovou). Tento kraťas (prequel k druhému KRUHU) je oveľa lepší, ako samotný KRUH 2!

Liebesman následne situáciu ako-tak dobre zaklincoval minuloročnou SVETOVOU INVÁZIOU, ktorá nemala dobrý scenár ani hercov. No obsahovala niečo, čo sa ťažko definuje. Práve toto „niečo“ spôsobilo, že som pri filme dobre relaxoval, hoci to bola svojím spôsobom blbosť, nech sa Aaron Eckhart nehnevá. V čase písania týchto riadkov Liebesman finišuje s prácami druhého SÚBOJA TITANOV a trailer nevyzerá zle.

Dobrá správa je, že PÁD DO TEMNÔT v podstate nevybáča z jeho režisérskeho štýlu. Má dobrý hlavný námet, zlý scenár, nezaujímavých hercov a občas bije do očí nepostačujúci rozpočet. Atmosféra bola ale miestami dobrá a ak vezmem do úvahy malý rozpočet (cca 11 miliónov dolárov), musím pochváliť výpravu. Po vizuálnej stránke snímka nevyzerá ako „lacné video béčko“. Vizuálne orgie to ale samozrejme tiež nie sú...

Herci stoja za nič a nepáčil sa mi ani Liebesmanov naivný spôsob strašenia (hrdinka sedí v hrobovom tichu v aute, zrazu zvrieskne hudba a asistent režiséra na kufor hodí obrovského vrieskajúceho čierneho kocúra). Scenár je navyše plný logických dier (v lepšom prípade nezrovnalostí). Je nimi taký deravý, že ani neviem, či mám skôr poukazovať na more žánrových klišé (víla vždy dostane len nezaujímavú vedľajšiu postavu, pritom meter od nej stojí ústredný hrdina, s ktorým má 12 rokov nevybavené účty) alebo sa pýtať „Koľkí policajti vo svojom aute vozia petrolejové lampy?“.

Samotné „univerzum“ mi pripadalo vymyslené v rámci možností originálne (strach zo svetla, porcelánová maska, nesmiete jej pozerať do očí). Dalo by sa rozviesť na celú hororovú sériu. Množstvo „poznámok pod čiarou“ mi však bránilo si film užiť. Napríklad by ma zaujímalo, či nebezpečenstvo hrozilo aj zvyšku mestečka (od polovice filmu sa zdá, že príšera prenasleduje LEN hrdinov). Tiež by ma zaujímalo, prečo sa víla začala tak brutálne prejavovať až po dvanástich rokoch a ako dočerta preživší vysvetlia zmasakrovanú policajnú stanicu; tieto nedomyslenosti nemám v hororoch rád.

Víla vyzerá zaujímavo (údajne sa na nej podieľal tvorca Terminátorov, Votrelcov či Predátorov Stan Winston, ale nepodarilo sa mi to overiť na 100%, zdroje sa v tomto rozchádzajú) a niekoľkým scénam ťažko uprieť pôsobivosť. Ako celok je však film deravý. Matný kasting to určite nevylepšuje, detto nezmyselný spôsob strašenia, v rámci ktorého „nečakane“ zvrieskne hudba. To mi pripadalo (spolu s vílou, miestami sa prejavujúcou akčnejšie, ako Terminátor a RoboCop dohromady a pri útokoch vydávajúca zvuky ako Tyranosaurus Rex a velociraptory v JURSKOM PARKU) pre horor nemiestne.

Nepáčilo sa mi ani to, že tvorcovia boli zbabelí ukázať aspoň jedno zabitie dieťaťa. Vlastne mi, keď som sa nad týmto filmom zamyslel, nebolo jasné ani to, prečo vlastne víla ohrozuje dospelých a skoro žiadne deti...?

Film atmosférou/dejom jemne pripomína viacero starších či novších filmov, napr. MNÍŠKU (r. Luis De La Madrid), JEEPERS CREEPERS, sériu NOČNÁ MORA V ELM STREET, BOOGEYMANA (r. Stephen Kay/2005) alebo bábkarský horor Jamesa Wana ZLOVESTNÉ TICHO. Ak sa vám tieto kusy páčili, mohol by sa vám pozdávať aj PÁD DO TEMNÔT. Prequel by ma ale možno bavil viac.

Darkness Falls, USA | Austrália, cca 86 minút

Réžia: Jonathan Liebesman. Scenár: John Fasano, James Vanderbilt, Joe Harris. Hudba: Brian Tyler. Kamera: Dan Laustsen. Hrajú: Chaney Kley, Emma Caulfieldová, Emily Browningová a ďalší