Kukuričné deti 2: Posledná obeť [2O %]
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 15 December 2011 04:00

Recenzia na horor KUKURIČNÉ DETI 2: POSLEDNÁ OBEŤ.

Text obsahuje spoilery na poviedku a prvé dva filmy série.

Stephen King napísal hororovú poviedku „Kukuričné deti“. Bola o nebraskom mestečku Gatlin, v ktorom sa zbláznili deti a v mene záhadného kultu „Toho, kto kráča medzi riadkami“ vyvraždili všetkých dospelých v poľnohospodárskom mestečku. Teraz vraždia každého dospelého, ktorý zavíta do ich kráľovstva. Zároveň sa vraždia i navzájom – každý, kto dosiahne vek 19 rokov, musí byť rituálne obetovaný uprostred kukurice.

Možno jednu z Kingových najklasickejších poviedok v roku 1984 sfilmoval Hollywood. Výsledný film s Lindou Hamiltonovou a Petrom Hortonom mal k dokonalosti ďaleko. Nedostatočný rozpočet bol miestami až príliš (ne)vidieť. Napriek tomu sa režisérovi podarilo vytvoriť zlovestnú atmosféru mrazivo prázdneho mestečka „uprostred ničoho“. Kým Kingova poviedka končila vraždou hrdinov, film končil naopak pozitívne: dve najväčšie detské svine zomreli, ale dospeláci prežili a prehovorili zvyšné deti, aby už nevraždili.

Druhý diel, ktorý bol divákovi predstavený 8 rokov po prvom, v podstate všetko ignoruje. Nie je napríklad jasné ani to, koľko času ubehlo od „jednotky“. Dva dni? Dva týždne? Dva mesiace? Dva roky (v takom prípade nechápem, ako je možné, že hoci dospeláci z „jednotky“ išli privolať pomoc, nikto neprišiel... že by ich cestou do susedného mesta zabili deti? Veď práve prestali vraždiť...)? Prečo sa vrátil „Ten, ktorý kráča medzi riadkami“, keď bol na konci prvej časti zabitý? Prečo deti zasa začínajú vraždiť, keď sa toto na konci „jednotky“ vyriešilo? Komu patria mŕtvoly, objavené v úvode? Dospelí boli v meste predsa (ako zaznie v prvej časti) vyvraždení pred tromi rokmi. Vzhľadom na dobrý fyzický stav tiel sa dá určiť, že sa pravdepodobne o ich telá nejedná, keďže v tom čase z nich už mali zostať kostry. Komu teda patria?

Podobných nezmyslov, nedoriešeností a logických a dejových priepastí, je film plný. Určite to ani omylom nevylepšujú scény, pri ktorých vyvalíte oči a poviete si „čo TOTO malo znamenať?“ (postávanie tínedžerov pred učiteľkiným domom). Pri vraždiacich scénach už ani nevytriešťate oči; „pád domu“ či „invalidný vozíček“ nepotrebujú komentár.

Deti sú nesympatické (aj záporná postava môže byť určitým spôsobom sympatická), čo boli už minule. Vtedy sme ale mali aspoň sympatický dospelý pár. Po Hortonovi s Hamiltonovou teraz už nie je ani stopa, zato je prítomný skrachovaný obézny novinár a jeho protivný syn, ktorý si v mestečku (do ktorého jeho otec prichádza písať článok) narazí miestnu tíndžerku. Tá nie je pošpinená „kultom“ a preto má veľké prsia, ktoré bohužiaľ ale ani raz poriadne neukáže.

Tento film je neskutočný bordel. Nie je jasné, čo s tým mal šerif, ako s tým súvisela pani na vozíku a prečo preboha musela byť zabitá tak, ako bola zabitá. Úplne šialení tvorcovia, aby nebolo chaosu málo a aby sa film už skutočne NEDAL pochopiť, prihodili indiánske legendy, odvážneho múdreho starého Indiána (zabitého šípom!) a woodoo (kostol). Keď chlapa podrezali kukuričné listy (!) a vzduchom preletel kukuričný „kmeň“, rozbil okno auta a zabil šoféra, zbedačene som pozrel na hodiny... neubehlo ani 20 minút.

Komentovať totálne hovadiny ani nebudem. Uznajte sami: polícia zistí, že v Gatline boli vyvraždení desiatky (stovky?) dospelých. Ani jej nenapadne, že s tým niečo mohli mať deti. Tieto deti sú (ak som to správne pochopil) ešte v rovnaký deň, ako do mesta prichádza polícia, dočasne rozdelené do „dobrovoľníckych“ rodín v susednom meste (dej sa pravdepodobne odohráva v meste Hemmingford, ktoré bolo spomenuté v prvej časti a nachádzalo sa cca 20 km od Gatlinu). Tam samozrejme zasa začnú vraždiť. Pripadalo mi to tak, ako keby som stál nad mŕtvolou, mal pred sebou potenciálneho páchateľa a namiesto toho, aby som ho šupol do basy, nechám ho radšej adoptovať najbližším človekom zo susedného mesta.

Výsledkom je niečo, o čom vôbec nie som schopný povedať, čo to vlastne bolo. Bizarná séria kurióznych úmrtí v nepochopiteľnom deji. Primitívne triky (ktoré sa objavili až na konci prvej časti, preto ich neznámi tvorcovia do druhej pre istotu dali už rovno od samého začiatku) tomu síce nepomáhajú, ale film je taký zlý, že sú ešte jeho menším problémom.

Film som videl až po prvej, tretej, štvrtej a piatej časti. Hoci to znie neuveriteľne, je ešte o čosi horší, ako takmer odpadový tretí diel, odohrávajúci sa v Chicagu. Šiesty diel (s návratom Izáka) som zatiaľ nevidel, ani siedmy (s Michaelom Ironsideom/2001), ani ôsmy (TV remake „jednotky“/2009) a deviaty (CHILDREN OF THE CORN: GENESIS/2011). Ale rozhodne sa na ne neteším.

Children of the Corn II: The Final Sacrifice, USA 1992, cca 92 minút

Réžia: David Price. Scenár: A.L. Katz, Gilbert Adler, Paul Froghlich. Hudba: Daniel Licht. Kamera: Levie Isaacks. Hrajú: Terence Knox, Paul Scherrer, Ryan Bollman, Christie Clarková, Rosalind Allenová a ďalší