Filmové firmy: Dark Castle Entertainment
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 28 Január 2010 12:54

Pod nočnou oblohou sa chvejú múry zámku, ktorého vežičky sú šokované bleskami. Noc ako stvorená na krvavú vraždu. Joel Silver s Robertom Zemeckisom to dávno vedia. Dark Castle uvádza:

Williamovi Castleovi (1914 – 1977) od mladosti učaroval svet filmu. Začínal od piky, napríklad ako asistent réžie. Postupne sa vypracoval a ako režisér, scenárista a producent prevažne brakových hororov s malým rozpočtom (zato obrovskou chuťou strašiť diváka) nakrútil desiatky filmov. Postupne sa stal milovanou žijúcou legendou, ktorú si napríklad Roman Polański uctil malou roličkou muža z telefónnej búdky vo svojom klasickom horore Rosemary má dieťatko. Možno by nebolo úplne od veci prirovnať ho k Rogerovi Cormanovi. Nikto z nich nerobil... ako to povedať... „vyložené umenie“. Ale to, čo robili, robili z lásky k žánru, sebe a divákovi. A to sa cení, hoci Bergman to nebol vtedy, nie je a pravdepodobne už ani nikdy nebude.

Joel Silver a Robert Zemeckis koncom 21. storočia založili malú hororovú hollywoodsku firmu Dark Castle Entertainment. V názve nielenže odkazovali práve na TOHTO Castlea, ale ich prvé filmy boli v skutočnosti remake (13 duchov nakrútil Castle v r. 1960). Rozhodli sa pre jednoduchý ale celkom účinný recept. Príbehy s nenáročným strašidelným scenárom postavia na známych (ale nie vyložene slávnych) hercoch, pridajú pekné triky, nechutné masky, na režisérsku stoličku posadia skúseného a zručného (ale finančne dostupného) režiséra (vlastne skôr remeselníka, ktorý je fajn, ale Oscara asi nikdy nedostane), pokojne aj mladého debutanta (aspoň bude sranda) a nebudú sa ostýchať krvi, nadávok a sexu. Najmä krvi. Iste, máme éru Texaských masakrov motorovou pílou, nekonečnej série Saw a drsných prerábok drsných krvákov (Hory majú oči). Snímky z Dark Castle napriek tejto zdanlivo tvrdej konkurencii však pôsobia akosi „svieže zastaralo“, ako zo starej dobrej školy. Je to návrat k prerezaným stehenným tepnám, osviežujúci a poctivo hororovo hardcore. Silver a Zemeckis sú jednoducho príliš mocní a skúsení fachmani na to, aby si nemohli dovoliť plátno „neprístupne“ zaplaviť litrami kečupu.

Prvý film vyrobili v roku 1999 - House on Haunted Hill (u nás ako Dom hrôzy, réžia William Malone). Inšpirovali sa skoro klasickým duchárskym hororom o strašidelnom dome, ktorý v roku 1959 s 3D trikmi nakrútil Castle. Remake naňho všetkými možnými spôsobmi symbolicky odkazuje (titulný milionár, stvárnený oscarovým Geoffreym Rushom, sa volá Price, producentkou snímky bola Castleova dcéra Terry).

Nízko nákladná produkcia zaznamenala u hororového publika obstojný úspech a tak v roku 2001 prichádza ďalší duchársky horor, brutálne dobrými maskami trinástich „nádherne“ znetvorených duchov obdarovaná masakra 13 duchov (Thir13en Ghosts, réžia Steve Beck). Iste, je to béčko, ale to je ďalší poznávací rys firmy – nie že sa za béčka nehanbí, ale dokonca jej je z áčok zle. Dark Castle diváka s nadšením nezbedného osemročného fagana atakuje zúboženého (ale v kútiku srdca natešeného, len sa to bojí priznať) diváka „atmosférou zvrhlo béčkarských blbostí“. Aj na tejto snímke sa ako producentka podieľa Terry Castleová, následne jej spolupráca s firmou ale končí. 13 duchov nám predstaví chudobnú rodinu, ktorá stratila mamu. Po smrti čiernej ovce rodiny (skvelý F. Murray Abraham s paličkou) sa otec (Tony „Monk“ Shalhoub) s deťmi presťahuje do jeho domu. Je celý zo skla, popísaného čudnými hieroglyfmi a postavený uprostred temnej hory. A potom sa z podzemia ozvú prvé čudné zvuky. Samozrejme sú to duchovia, ktorých vidíte len ak si nasadíte špeciálne okuliare. Ale aj ak ich nemáte, môžu vám doslova rozmliaždiť lebku. Niektoré špeciálne sklá ich však zastavia. Áno, troška to pripomína počítačovú hru. Ale je na tom niečo zlé? Prekrásne masky a poctivé herecké obsadenie majú za následok, že i 13 duchov zarobí slušný peniaz (v porovnaní s tým, aký stál).

O rok neskôr (znova Beck) režíruje v poradí tretiu produkciu Dark Castle – ducharinu (aké prekvapenie) Loď duchov (Ghost Ship). Posádka lode (napr. Gabriel Byrne, Julianne Marguliesová) sa ocitne na „Bludnom Holanďanovi“ - a nastáva teror. Snímke okrem peknej výpravy dominuje taká pekná pasáž s „ostrým lankom“, že to Joelovi s Robertom nedá a pre istotu ju zopakujú rovno dva razy. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch produkcií je to zároveň ich prvý výrobok, ktorý na Slovensku putuje u nás do kín a nie rovno na video.

Po dobre naštartovanej etape, ktorá začala zaváňať stereotypom a rutinou (skupina rôznorodých postáv bojuje v uzavretom priestore s krvilačnými duchmi) prichádza obmena. Už žiadni duchovia (i keď...), už žiadny Castle. Ako sa ukáže, bohužiaľ. Štvrtý darkcastleovčina Gothika (Gothika) inak talentovaného svojrázneho francúzskeho herca a režiséra (Mathieu Kassovitz -Purpurové rieky) dopláca na nevydarený o ničom scenár a tentokrát i slabých hercov. Ako Halle Berryová (Oscar za Ples príšer), tak Penélope Cruzová nie sú zaujímavé, v sprche nič neukážu a pôsobivá ústredná zápletka (čo by sa stalo, ak by sa renomovaná psychiatrička raz ráno prebudila v cele vlastného blázinca po tom, čo zavraždila vlastného manžela?) sa čoskoro rozpadá pod nánosom tupých lakačiek. Aký-taký dojem v poslednej chvíli zanechá pôsobivá obrovská stará stavba uprostred lesov a tradične zábavný výkon Roberta Downeyho Jr. ako psychiatra.

V roku 2005 si Joel/Robert napravia predsa len drobno pošramotenú reputáciu ďalším obstojným remake hororu z roku 1953, kde exceloval Vincent Price a výsledkom je Múzeum voskových figurín (House of Wax, r. Jaume Collet-Serra). Herecké obsadenie v čele s kontroverznou (čo je reklama sama osebe) Paris Hiltonovou ako „tupou blondínou s trubkou v hlave“ a drobučkou Elishou Cuthbertovou je fajn a Dark Castle znova siaha po výnimočnej vizuálnej stránke. Tínedžerskí hrdinovia sa po vzore hixploitation dostávajú do zaspatého mestečka, ktorého dominantou je krásne múzeum, ktoré je celé (!) z vosku. Výborná výprava mestečka, schválne pôsobiaceho umelo (keď uvidíte, pochopíte) a drastické vraždy, majú za následok, že sa jedná vlastne o vydarený horor. Dokonca je mierne inovatívny v tom, že v centre diania vraždiaceho šialenca síce stoji mladý párik ON/ONA, ale v skutočnosti sa nejedná o milencov, ale súrodencov. Plus nechýba kuša.

V roku 2007 sa Joel/Robert predstavia chaotickú Diablovu žatvu (The Reaping) kedysi kvalitného Stephena Hopkinsa (Predátor 2, Lovci levov). Hilary Swanková (Oscary za Chlapci neplačú a Million Dollar Baby) ako „expertka na vedecké vysvetľovanie nadprirodzene pôsobiacich situácií“, prichádza do južanského mestečka, ktoré postihne séria „biblických rán“. Dobrý nápad, ale počítačové spracovanie a scenár, ktorý dáva čoraz menej zmyslu, sa mení na prehliadku čudných trikov, biednych dialógov a straty akejkoľvek atmosféry, čo je u tak dobre naštartovaného filmu škoda.

Dark Castle začína ísť čudným smerom. Jednak začína vyrábať vyložene zbytočné kúsky (nesmie chýbať Return to House on Haunted Hill, ktorý sa k nám zatiaľ nedostal dokonca ani na DVD a to ho vyrobili v roku 2007). V roku 2008 dokonca neprodukujú horor, ale gangsterku RocknRolla Guya Ritchieho! V nej si zahral Karel Roden, ktorý následne dostáva menšiu rolu v ďalšom projekte Dark Castle, tentoraz už našťastie znova horore. Konkrétne v Sirote (Orphan/2009, r. Jaume Collet-Serra).

Najnovšie mali Joel s Robertom v hre Snehovú búrku a horor The Hills Run Red s Williamom Sadlerom z Vykúpenia z väznice Shawshank, ktorý produkuje už len Silver. Béčkarsky sľubná snímka pojednáva o bande tínedžerov, ktorých v temnom lese niečo vraždí. Plus uvidíme aj akčný Ninja Assassin s Naomie Harrisovou. Dark Castle nie je veľká ryba v hollywoodskom oceáne. Pravdupovediac, ani malá. Zrejme ani maličká. Napriek tomu, práve preto, je jej však dobre. Pláva si svojim mútnym prúdom a je jej dobre. A tým desiatim dvadsiatim fanúšikom na celom svete tiež.