Filmy podľa Stephena Kinga VI.
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 16 Január 2015 03:00

Carrie 2, Búrka storočia, Podpaľačka 2, Carrie (2013), Niekedy sa vracajú 3.

Dnes nás čaká extra braková časť. Povedať, že béčkarská by bolo príliš diplomatické a zaváňalo by klamstvom. Od určitej chvíle „to“ (všetko) filmárom začalo byť fuk a od určitej chvíle King začal predávať autorské práva na sfilmovanie tak haj-buj, že z toho nič dobré vzísť nemohlo. Takže. Ste pripravení na bolesť? Nie? Napriek tomu poďme na to. Nech to máme z krku.

Text obsahuje spoilery.

............................................................................................................................

51) Carrie 2: Zúrivosť (1999, r. Katt Shea) Takže si to zopakujme: 1976 originál so Sissy Spacekovou, 1999 dnešný film, 2002 televízny remake originálu resp. nové spracovanie knižky (v skutočnosti zamýšľané ako pilot k seriálu, k čomu našťastie nedošlo, ale nekomplikujme to) a 2013 druhý remake resp. nové (teda tretie) spracovanie knihy. Carrie 2: Zúrivosť je v podstate regulárny sequel jednotky; nielenže sa odohráva v rovnakom mestečku, ale tvorcovia plnohodnotne berú do úvahy dané udalosti a to nielen množstvom flashbackov, ale aj prepojením „starej“ a „novej“ Carrie. Tá nová, Rachel, má, hoci to sama ešte nevie, rovnakého otca, ako mala kedysi úbohá Carrie. Čo je troška čudné, lebo dvojka sa odohráva povedzme v rovnakom roku, v akom vznikla, teda cca 1999. Tým pádom mi z toho vychádza, že Rachel sa musela narodiť približne v roku 1982 (pretože je stredoškoláčka). Čiže „stratený“ otec Carrie si po udalostiach z prvého filmu v pohode chodil po meste a láskyplne rozosieval svoje ctené, ušľachtilé semeno? No nič, dosť matematiky a logiky. Ďalším spojivom je to, že Rachel nájde pomoc u učiteľky Sue Snellovej. Je vám meno povedomé? No iste. Predsa bývalá spolužiačka a rovesníčka Carrie! To je ale náhodička, čo? A, tomu fakt neuveríte, stále ju hrá Amy Irvingová. Dole klobúk. Predstavte si, že ste na jej mieste. Ubehli viac ako dve desaťročia, zabudli ste na strašný zážitok... a zrazu drb, ďalšia baba s telekinézou. To by som sa asi obesil doprdele. Dvojka kvalít jednotky nedosahuje ani omylom a to napriek usilovnému kopírovaniu. Hrdinka je potetovaná kučeravá dračica ako z porna, ale inak je všetko rovnaké: despotický rodič, chlapec, ktorý to s ňou myslí dobre, spolužiaci, ktorí ju najskôr nenávidia a potom sa tvária ako jej priatelia, ale len preto, aby ju následne mohli podraziť a samozrejme finále. Poriadna masakra ako zo štvrtého Piatku trinásteho alebo siedmej Nočnej mory z Elm Street. Celé je to jedna veľká, zadýchaná a rutinná nuda s banálnym a pritom absurdným scenárom (sex-tínedžerská mafia?!), nenápaditou réžiou a nenáročnými hereckými výkonmi (zo známejších tvárí menujme Menu Suvariovú a Eddieho Kayea Thomasa, obaja v rovnakom roku hrali v Prci, prci, prcičkách). Neverím, že toto béčko malo rozpočet až 21 miliónov. Snímku produkoval Paul Monash, ktorý produkoval už originál. V roku 2003 zomrel.

............................................................................................................................

52) Búrka storočia (1999, Craig R. Baxley) King to občas urobí. Napíše scenár pre film. Teda film nevznikne podľa jeho poviedky/románu, ale čisto len podľa scenára. Urobil to pri televíznej mini-sérii Dom v ružiach (2002) a urobil to aj v roku 1999. Réžie sa chopil muž, ktorý tri roky na to nakrútil práve Dom v ružiach, Craig R. Baxley, inak režisér snaživých béčok Akčný Jackson, Studený ako kameň a Temný anjel. Dej sa odohráva v 80-tych rokoch 20. storočia na americkom ostrove, ktorého obyvateľstvo tvoria svojrázni prevažne rybári, ktorí vedia udržať tajomstvo. Ostrov práve zasiahla niekoľkodňová snehová búrka a odrezala ho od zvyšku sveta. Práve vtedy sa objaví záhadný chlapík so zrejme nadprirodzenými schopnosťami (otravne moralistický debil Colm Feore). Zanecháva po sebe mŕtvoly a iné tragédie, je v podstate neporaziteľný, s obyvateľmi sa zahráva ako mačka s myšou a jeho motívy sú také záhadné, že ich niektorí možno nepochopia ani po titulkoch. Ja teda určite nie. Monštruózna, viac ako štvorhodinová dĺžka diváka takmer unudí na smrť. Koniec je „príjemne“ tragický a úvod atmosférický. Ostrov, desivá obludná búrka, k sebe zomknutí obyvatelia. Poteší bizarný kastingový mix; fanúšikovia spoznajú Jeffreyho DeMunna (Stopár, Sliz, Vykúpenie z väznice Shawshank, Zelená míľa, Majestic, Walking Dead) a Stephena Kinga v cameu televízneho moderátora. Prostredné tri hodiny sú ale scenáristické peklo. Môžeme len ďakovať nebesiam za to, že King tak nečasto písal scenáre. Odporné postavy, blbé scény (lietajúce deti?!), nezrozumiteľné tajomstvá, nelogické správanie postáv, obskúrne zvraty, kreténske motivácie, podpriemerné dialógy. King sa snaží ukázať, ako hrôzostrašne sa správajú niektorí ľudia v extrémnej situácii, myšlienku však spracováva biedne, povrchne, hlúpo a naivne. Fakt som pri pozeraní tohto zázraku skoro skapal. Prekvapilo ma, že do tohto zúfalstva niekto natankoval až 35 miliónov. King sa podieľal tiež na produkcii.

............................................................................................................................

53) Podpaľačka 2: Nové vzplanutie (2002, r. Robert Iscove) Tvorcovia, v čele s režisérom Vraždy na Rio Grande, si zrejme povedali, že keď v r. 1999 mohla mať sequel Carrie, môže ho mať aj Charlie McGeeová. Tento film nie je novým spracovaním Kingovho románu o dievčatku, ktoré dokáže myšlienkami zapaľovať veci (a ľudí), ale pokračovaním. Charlie je už dospelá kočka, ktorá si ale nemôže užívať sex, lebo pred orgazmom zhorí celá ulica. Radšej žije nenápadným životom ako voš pod chrastou. Vie, že „muži v čiernom“ sa môžu kedykoľvek objaviť napriek tomu, že je oficiálne dávno mŕtva. Tomu ale odmieta veriť John Rainbird, ktorého v prvom filme (1984) hral George C. Scott. Mysleli ste si, že zomrel? To aj Charlie, no ako sa ukáže, iba ho poriadne spálila, vinou čoho dnes vyzerá ako Malcolm McDowell (Mechanický pomaranč, Caligula). Odvtedy na ňu nezabudol. Momentálne dozerá na skupinku zmutovaných detí s nadprirodzenými schopnosťami. Ani vám sem tie trápne veci radšej nebudem písať. Aj tak by ste mi neverili, že sa našiel niekto, kto ich bol schopný použiť vo filme. Charlie nájde spojencov v mladom potenciálnom milencovi (už viem, prečo Dannyho Nucciho nikdy nestretla kariéra – je to nesympatická, netalentovaná nula) a tajomnom starom „mutantovi“, ktorý vidí budúcnosť. Hrá ho Dennis Hopper, ktorý kedysi hral v Bezstarostnej jazde, ale to už bolo ozaj dávno. Jedná sa o televíznu, takmer trojhodinovú mini-sériu, ktorá je nechutne zastaraná a banálna. Tak mi napadá, že najhoršie sú práve takéto filmy. Filmy, ktoré vlastne ani nie sú filmami, ale stereotypnými, pásovými produktmi. Nechápem, že do nich niekto normálny investoval peniaze, veď „jednotka“ vznikla pred takmer dvadsiatimi rokmi a žiadnou klasikou/lahôdkou sa nestala. Prečo teda investovať 10 miliónov do jej televízneho sequelu? Navyše s režisérom, ktorý má k režisérovi ďaleko. So scenáristom, ktorý v živote videl tipujem tri nemecké kriminálky z 80-tych rokov (5 rokov predtým prekvapivo napísal Horizont udalosti, ktorému dávam 80%, ale určite nie za scenár). A s hercami, z nich najslávnejší sú dvaja podozriví čudáci, presnejšie jedna drogovo závislá troska a jeden pravdepodobne zvrhlík. Hopper sa občas zmätene obzerá okolo seba, asi hľadá kokaín alebo aspoň pervitín. Prepáčte za agresivitu, ale toto bolo fakt zlé pozeranie a keby som nepotreboval film dopozerať kvôli tomuto článku, vypol by som ho po piatich minútach a išiel by som sa radšej zabiť. Za zmienku stojí snáď len Marguerite Moreauová (*1977). P.S. – Film obsahuje viacero flashbackov z „jednotky“, ale sú nakrútené nanovo s novými hercami.

............................................................................................................................

54) Carrie (2013, r. Kimberly Peirceová) Ťažko povedať, prečo notoricky známa (= nudná) kniha o šikanovanej telekynetičke filmárom nedá spávať. Prvá filmová adaptácia, druhá filmová adaptácia, sequel a pokus o seriál (ktorý našťastie skončil pri pilote). Napriek nekvalite všetkých (okrem prvého) a napriek zostarnutej knižke dostala režisérka Chlapcov neplačú 30 miliónov, aby uviedla do kín ďalšiu adaptáciu. Príbeh je inovovaný len kozmeticky (internet, mobily). Pre tých, čo ho nepoznajú, bude absurdný a neuveriteľný. Pre tých, čo ho poznajú zasa urážlivo rovnaký. Korunku mu nasadzujú podpriemerné výkony (Chloë Grace Moritzová, Julianne Mooreová), statická réžia, statické dialógy, statické všetko. Nudná snímka chytí dych až v akčnom finále, to je ale už samozrejme príliš neskoro.

............................................................................................................................

55) Niekedy sa vracajú 3 (1998, r. Daniel Zelik Berk) Prečo sa King v prípade tejto série právne nebránil a nedal vymazať svoje meno z titulkov? Vari sa mu trojka páčila? Veď príbeh o polárnej stanici, s ktorou sa prerušil kontakt a v ktorej chodia živí mŕtvi s poviedkou nemá nič spoločné. Prekvapivo ale ide o najlepší film série – čo len dokazuje celkovú úbohosť prvých dvoch. Aj trojka je podpriemerná, ale imidž Veci jej dodáva náznak aspoň ako-takej atmosféry. To sa o jednotke a dvojke povedať nedalo. Poteší tiež minimum postáv, takže sa nejedná o tupú vyvražďovačku. Každopádne, celé je to zbytočné, hlúpe a nelogické. Vrcholom je obdivuhodná scéna, v ktorej odvážny vojak v nohaviciach a košeli, bez rukavíc, čiapky a okuliarov, vybehne von do mínus 50 a je v pohode. V dvojmiliónovej snímke si zahrala Faith Fordová, v tom období známa zo sitkomu Murphy Brownová. Adam Grossman, režisér dvojky, trojku len napísal, pre režiséra Berka sa jednalo o prvý a zároveň posledný film. Myslím, že je to tak dobre.

............................................................................................................................

Prvý diel.

Druhý diel.

Tretí diel.

Štvrtý diel.

Piaty diel.

............................................................................................................................

Môj spisovateľský web.

Môj spisovateľský profil na Facebooku.