Hororové ostrovy I.
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 05 Jún 2014 03:00

Antropophagus, Krutá rasa, Retreat, Stratený ostrov, Uninhabited.

Ostrovy sú v kinematografii obľúbené. Môžu mať príchuť dobrodružstva, romantiky, drsnej drámy – i hororu. A práve na ostrovné horory sa zameriame. Zlo, ktoré sa v nich vyskytuje, v pohode môže mať podobu vraždiaceho šialeného kanibala, prízraku ženy alebo smrteľného infekčného ochorenia.

............................................................................................................................

1) Antropophagus (1980, r. Joe D´Amato) Perfektná ukážka talianskeho hororu. Herci ako zo zlého porna, dialógy detto, hudba ako od debilov a scenár o hovne. Scenár sa môže pochváliť len minimum plusov a práve umiestnenie na európsky ostrov patrí medzi ne. Druhým plusom je postava zabijaka, ktorý je väčšinu času pred našimi očami a pred očami hrdinov dôkladne ukrytý. Keď sa ale ku koncu prihlási o slovo, je sa na čo pozerať. Alebo od čoho odvracať tvár? To skôr. Pamätáte si z POFAJČÍME, UVIDÍME pasáž, v ktorej sa hrdinovia dostali do lesnej chalúpky so sexuálne mocne založenou blondínou a jej manželom – automechanikom a zároveň obludou s dlhými vlasmi a strašnou tvárou? Tak to bol v podstate odkaz práve na dnešný horor. Postavu drastického, dlhovlasého, znetvoreného a nechutného kanibala si zahral George Eastman, zároveň spolu-scenárista snímky. Tá ďalej ponúka občas solídnu znepokojivú atmosféru a výdatnú porciu hardcore gore. Režisér D´Amato jednoducho svoje „kvality“ nezaprie; kto od neho mal česť vidieť vypaľovačky ako PORNO HOLOCAUST, VRAŽEDNÍ VTÁCI alebo žraločiu BEŠTIU Z HLBÍN, dobre vie, o čom hovorím.

............................................................................................................................

2) Retreat (2011, r. Carl Tibbetts) Zaujímavé, pomerne originálne a snaživé. To rozhodne. Snaživé. Miestami dokonca dosť výrazne snaživé. Bohužiaľ, celé to akosi príliš nedrží pokope. Sme vhodení doprostred udalostí. Svet zachvátila smrtiaca choroba. Údajne. Túto informáciu sa totiž dozvie rozhádaná dvojica (Cillian Murphy a Thandie Newtonová) na ostrove, na ktorom sú sami. Vlastne nie úplne sami. Dozvedia sa to od tajomného mladíka (Jamie Bell). Tvrdí, že je vojak a že svet zničila choroba. Hovorí ale pravdu? Nemajú si to ako overiť. Riskovať a neveriť mu alebo mu veriť, ale s vedomím, že je to možno psychopat, ktorý ich celý čas klame? Hra na mačku a myš miestami funguje, miestami nefunguje, no herecké výkony, citlivá réžia a pôsobivá výprava pochmúrneho ostrova (rozhodne žiadne Tahiti) robia tomuto britskému filmu medvediu službu. Síce sa nejedná o 100%-ný horor, ale vyhrotených krvavých okamihov je ku koncu požehnane. Komédia to nie je rozhodne.

............................................................................................................................

3) Stratený ostrov (2009, r. Jorg Ihle) Ako to už často dopadne, po atmosfére zostali pozostatky, po kvalitnom scenári zakrvavené trosky a z postáv prehliadka nudnej mizérie. Do toho klišé, banality a stereotyp, od režisérskeho po vizuálny. Napriek tomu to úplne zlé nie je a to práve vďaka pozostatkom solídnej atmosféry. Na ostrove sa objaví skupinka mladých ľudí, tu ich ale napadne niečo, čo zrejme mali byť bratranci príšer z PÁDU DO TMY. Na filme je bohužiaľ vidieť nie len nedostatok peňazí (avšak ani PÁD DO TMY nebol žiadny veľkofilm, tam mal ale režisér talent), ale i celkový nezáujme vytvoriť niečo viac, než len bohapustý (pod)priemer.

............................................................................................................................

4) Krutá rasa (2006, r. Nicholas Mastandrea) Ďalší z pochmúrnych a neveľmi pohostinne vyzerajúcich filmových hororových ostrovov. Na tento vyslal producent Wes Craven (Vreskoty) skupinku mladých priateľov v čele s drsnou Michelle Rodriguezovou (RESIDENT EVIL) užiť si trochu voľna. Na pevnine uprostred mora sa však kedysi robili pokusy na zvieratách, vinou čoho tu dnes behá svorka krvilačných, na všetko odhodlaných psov. Prvé ľudské obete na seba nenechajú dlho čakať, ale kto videl Rodriguezovú aspoň v jednom filme, vie, že straty na psích životoch sa ľudským postupne vyrovnajú. Nie je to žiadny veľký zázrak, ale poctivá práca s množstvom psích hercov sa stará o to, aby mala snímka realistickú údernosť, čo je v horore vždy vítaná vec.

............................................................................................................................

5) Uninhabited (2010, r. Bill Bennett) Nanešťastie to nie je také dobré, ako mohlo byť. Môže za to predovšetkým scenár, ktorý je chvíľku mimoriadne priamočiary, nenáročný a jednoduchý, no čím sme bližšie k finále, tým menej zrozumiteľným sa stáva. Čo sa to na ostrove vlastne ústrednej dvojici dialo? Po prvom pozretí to možno ani nebudete na 100% vedieť. Atmosféra je ale prevažne zo začiatku silná, niektoré scény príjemne-nepríjemne mrazivé, hlavný párik sympatický a poteší tiež výprava. Dosť nečasto sa stáva, aby bol filmový horor umiestnený na čarokrásny, exotický ostrov. Väčšinou je to kus pochmúrnej pevniny, obmývaný hučiacim neromantickým morom. Tak tu nie, priatelia, tu je to dosť veľká romantika. Ktorá sa čoskoro zmení na peklo.