Filmy podľa Stephena Kinga V.
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 16 Máj 2014 03:00

Vykúpenie z väznice Shawshank, Srdce v Atlantíde, Carrie (2002), Osvietenie, Kukuričné deti 2: Posledná obeť, Kukuričné deti 3, Cintorín domácich zvieratiek 2, Kukuričné deti 4: Zjavenie, Kukuričné deti 5: Pole teroru a Niekedy sa vracajú... znova.

V piatej časti článku o filmových kingovkách sa dostávame k pomerne úctyhodnému číslu 50. Dnes si vezmeme na mušku najmä štyri diely béčkarskej série o kukuričných deťoch z Gatlinu, ale prídu aj dve mimoriadne slávne kingovky (Osvietenie a istý Shawshank), do sveta mainského spisovateľa sa pozrie aj Anthony Hopkins a bohužiaľ nebudeme ušetrení ani o televíznu verziu Carrie.

Text obsahuje spoilery

............................................................................................................................

41) Vykúpenie z väznice Shawshank (1994, r. Frank Darabont) „Nádej je dobrá vec, Red.“ Nielenže možno najlepšia kingovka, ale v pohode možno aj najlepší film v histórii kinematografie. Darabont sa s Kingom zoznámil v 80-tych rokoch, keď podľa jeho autobiografickej poviedky o umierajúcej mame nakrútil kraťas THE WOMAN IN THE ROOM. Ten sa spisovateľovi páčil natoľko, že do svojej nasledujúcej novely „Rita Hayworthová a vykúpenie z väznice Shawshank“ umiestnil postavu menom Darabont. Takže keď za ním potom prišiel „skutočný“ Darabont so žiadosťou o sfilmovanie, neváhal ani hodinu. Výsledkom je väzenská dráma idúca naprieč desaťročiami. Obsahuje veľa postáv, zvratov i relatívne šokujúce finále. Nad snímkou drží ochrannú ruku silná retro atmosféra (hudba, kamera, výprava, kostýmy, pesničky), ale skvelé sú i dialógy a monológy, pričom mnohé scény sú dávno kultové („Ako často pozeráte chlapovi na topánky?“). Finále na pláži je potom už len nádhernou bodkou za nesmrteľným príbehom o sile slobody, nádeje a priateľstva. Viac ako dvojhodinová americká snímka stála 25 miliónov a bola nominovaná na siedmich Oscarov, ale v konkurencii FORRESTA GUMPA (6 Oscarov) nemala šancu. Filmové spracovanie je pomerne detailnou rekonštrukciou novely s drobnými zmenami (Red bol u Kinga beloch).

............................................................................................................................

42) Srdce v Atlantíde (2001, r. Scott Hicks) Naoko bolo vopred zamiesené na výnimočne kvalitnú kingovku z rangu CARRIE a PRI MNE STOJ!. Renomovaná psychologická jemne nadprirodzená Kingova predloha, pôvabný retro príbeh o priateľstve chlapca a zvláštneho pána, pred kamerou Anthony Hopkins (Oscar za MLČANIE JAHNIAT, prekvapivo sa pre herca jednalo o prvú kingovku v kariére) či David Morse (pre toho nie – LANGOLIERI, ZELENÁ MÍĽA) a na režisérskej stoličke uznávaný a na Oscara nominovaný Scott Hicks (ŽIARA, ktorou v roku 1996 preslávil Geoffreyho Rusha). Definitívnym dôkazom o výnimočnom diele mala byť účasť scenáristu Williama Goldmana, ktorý v minulosti okrem viacerých peciek napísal MISERY NECHCE ZOMRIEŤ. Bohužiaľ, napriek plusom je to skôr polovičaté, než celé. Mne osobne sa toto americko-austrálske rozprávanie za 31 miliónov páčilo, ale je pravda, že som sa občas, niekedy aj viac než len občas, musel tváriť, že určitý nedostatok nevidím. Mimochodom, z chlapca z hlavnej úlohy je dnes snaživá hollywoodska hviezdička (Anton Yelchin - STAR TREK, TERMINATOR SALVATION).

............................................................................................................................

43) Carrie (2002, r. David Carson) Ťažko povedať, prečo k tomu došlo. Akoby nestačil v rámci možností dokonalý prvý film v réžii Briana De Palmu zo 70-tych rokov a zbytočný a hlavne nevydarený televízny sequel s Carrieinou rodinnou príbuznou z roku 1999. V roku 2002 sme sa dočkali nového spracovania notoricky známeho príbehu o spolužiakmi i vlastnou šialenou matkou terorizovanej stredoškoláčke, ktorá to dá na školskom plese všetkým vyžrať. Pár nepodstatných zmien oproti predlohe by sa našlo, ale to je asi tak všetko (dej je premiestnený do súčasnosti, takže Carrie surfuje na nete – wow!). Vyčerpávajúco dvojhodinová televízna americko-kanadská snímka sa môže pochváliť snáď len solídne spracovanou finálnou sekvenciou, keď Carrie vyráža do ulíc nočného mestečka. Ani vtedy to nie je zázrak. Nie, to vážne ani omylom. Ale oproti predchádzajúcej hodine a trištvrte, plnej netalentovaných hercov a skrachovaného režiséra, či skôr „režiséra“, je to predsa len aspoň nejaká „sranda“. Inak, kto tento príbeh pozná, toho notoricky známy dej v ničom neprekvapí. Snáď len s výnimkou drzosťou tvorcom ukradnúť zábavnú hlášku z Harrisovho „Hannibala“ („S vami sa nerozprávam. Keď sa s vami budem rozprávať, budem sa pozerať na vás.“) a absurdného konca, v ktorom Carrie prežije a inkognito sa sťahuje (oficiálne je mŕtva). Zahrala si ju utiahnutá Angela Bettisová (NARUŠENIE, MAY) a jej matku Patricia Clarksonová (v kingovke si zahrala aj tri roky predtým, konkrétne duševne chorú ženu riaditeľa väznice Jamesa Cromwella v ZELENEJ MÍLI). V ďalších rolách a roličkách môžete zahliadnuť nešťastné a nevýrazné tváre Davida Keitha ako vyšetrovateľa (správne, hral už v PODPAĽAČKE) či Emlie de Ravinovej (budúcej hviezdičky „Nezvestných“). Akoby to nestačilo, v roku 2013 sa v kinách objavilo tretie spracovanie knižky. Ešte by som ale dodal niečo, čo mnohí nevedia. Film končil tak, ako končil preto, že televízia pôvodne zvažovala seriál (znie to absurdne, ale keď ho mohla dostať „Mŕtva zóna“...). Kvôli slabej sledovanosti „pilotu“ našťastie nevznikol.

............................................................................................................................

44) Osvietenie (1980, r. Stanley Kubrick) Tomuto sa povie klasika a legenda. Ťažko povedať, čo si o americko-britskom OSVIETENÍ bude myslieť 20-ročný divák, pre „zasvätených“ sa ale každopádne jedná o kult, ktorý dodnes citujú mnohí filmári, či už deťmi na trojkolkách alebo dverami rozrúbanými sekerami. Britský perfekcionista Kubrick (v tom čase majúci za sebou majstrovské kúsky 2001: VESMÍRNA ODYSEA, OLOVENÁ VESTA, MECHANICKÝ POMARANČ a BARRY LYNDON) síce psychicky ničil Jacka Nicholsona opakovaním záberov, kým neboli dokonalé (a to už je čo povedať – psychicky ničiť osobitého Jacka Nicholsona), ale vďaka tomu je ťažké vynadívať sa na určité scény a zábery. Kingovi sa Kubrickova verzia ale nikdy nepáčila a o pár desaťročí neskôr inicioval vznik vlastnej. Tvrdil, že jeho kniha je horor, kým Kubrick žiadne nadprirodzené motívy nepoužil. No... ťažko povedať. Kubrickove pasáže s duchmi v bare a vani ťažko mohli byť doslovnejšie, rovnako tak otvorenie dvier na mrazničke zvonka či zbitie Dannyho. Kubrick vytvoril odvážnu adaptáciu, ktorá v podstate dodnes nezostarla. Bolo to obdobie, kedy sa kingovkám darilo, lebo lákali renomovaných režisérov; okrem Kubricka ešte De Palmu (CARRIE) a Cronenberga (MŔTVA ZÓNA). Obludný výkon desivého Nicholsona vyrovnávajú „normálne“ výkony vynervovanej manželky Wendy (Shelley Duvallová sa nikdy nepreslávila), syna Dannyho (a Danny Lloyd tiež nie, dnes učí a okrem OSVIETENIA hral už len v jednom jedinom filme) a sympaťáka Dicka Halloranna (Scatman Crothers zomrel o šesť rokov neskôr). Vitajte teda v zasneženom hoteli Overlook. Jeho správcovi Jackovi Torranceovi sa ale pre istotu neotáčajte chrbtom.

............................................................................................................................

45) Kukuričné deti 2: Posledná obeť (1992, r. David Price) Obludnosť a výstavná skriňa céčkarského hororového vkusu. Oproti tomuto je aj priemerná „jednotka“ oscarovým veľdielom. Dvojka prišla prekvapivo až 8 rokov po origináli a de facto sa neodohráva v Gatline, ale v susednom mestečku. Doňho sú po prevalení hrôzostrašných gatlinských udalostí „múdro“ prevezené „diabolské deti“. Tu sú dočasne umiestnené do náhradných rodín, pretože samozrejme polícii nenapadne, že desiatky dospelých mŕtvol môžu mať na svedomí práve deti. Situácia sa okamžite vymkne spod kontroly a kult Toho, kto kráča medzi riadkami znova ožíva. Otrasní detskí herci, absurdné vraždiace scény (vraždiace kukuričné listy!) a trestuhodné nápady (Indián!) to nesťahujú ku dnu, ale POD dno. „Režisér“ Price to našťastie s filmami vzdal, s výnimkou komediálnej (a ženskej!) variácie Dr. Jekylla a Mr. Hydea. Hoci King dvojku nikdy nenapísal a na tomto príšernom filme nijako nepracoval, reklama bola pravdaže do značnej miery postavená na vete „Podľa kráľa hororu Stephena Kinga“. A King s tým nemohol nič robiť. Darmo, autorské práva sú autorské práva. Zúfalý rozpočet 900 tisíc dolárov.

............................................................................................................................

46) Kukuričné deti 3 (1995, r. James D.R. Hickox) Jeden sa možno tešil s argumentom, že horšie ako dvojka to predsa byť nemôže. A aha. Môže. Alebo je to aspoň minimálne rovnako obludné a miestami až nepozerateľné. Neschopní herci, ktorí by nevedeli hrať ani v pornofilme. Odporné triky nehodné nielen roku 1995 (dva roky po trikovo revolučnom JURSKOM PARKU!), ale snáď ani 1985. Režisér, ktorý by sa mal hanbiť už za to, že sa vôbec narodil. A scenár nemá pohromade nielenže všetkých päť, ale ani všetkých šesť. No proste otras. Príbeh sa pritom snaží kráčať v stopách zabehnutého univerza. No nefunguje to. Dvaja bratia, jeden malý a druhý tínedžer, žijú v kukuričnom poli „niekde pri Gatline“. Po brutálnej smrti tyranského otca sú adoptovaní manželským párom z Chicaga. Takže kult kukurice sa dostane do mesta. Znie to šialene? A aj to šialene vyzerá, vrátane obludného rozhodnutia tvorcov „konečne“ nám priamo ukázať Toho, kto kráča medzi riadkami. Nič tu nemá logiku a distribútorom toľko preferovaná Charlize Theronová (v tom čase 20-ročná) tú má takú miniatúrnu roličku, že si ju skoro určite nevšimnete. Režíroval James D.R. Hickox, brat Anthonyho (VOSKOVÉ MÚZEUM 1 - 2, WARLOCK 2: ARMAGEDDON). Anthony to Jamesovi mimochodom aj s evidentnou chuťou produkoval. James sa neskôr „preslávil“ mega-peckami ŠABĽOZUBÝ TIGER a KROKODYLUS.

............................................................................................................................

47) Cintorín domácich zvieratiek 2 alias Cintorín domácich zvierat (1992, r. Mary Lambertová) Prvý diel ani omylom nebol výborný, ale v záplave céčkarských kingoviek patril predsa len k tomu lepšiemu. Preto si jeho režisérka Mary Lambertová povedala, že nie je nič múdrejšie, ako nakrútiť za 8 miliónov dvojku (už bez Kinga). Samozrejme, po dejovej stránke sa s danými postavami (ak vôbec nejaké prežili) urobiť nedalo a tak má sequel úplne iné. Dej sa opäť odohráva v mainskom mestečku Ludlow, do ktorého sa sťahuje vdovec-veterinár Anthony Edwards (o dva roky dostal svoju životnú rolu doktora v „Pohotovosti“ Stevena Spielberga a Michaela Crichtona) so svojím dospievajúcim synom (Edward Furlong bol v tom čase hviezdičkou rok starého T2). Tu objavujú desivé tajomstvo pradávneho mikmackého pohrebiska, ktoré oživuje mŕtvych. Druhý diel je ladený viac do komédie, menej pracuje s atmosférou a viac si užíva masky a gore. Menším plusom je Clancy Brown ako šerif a zároveň hlavný „nemŕtvy“; Clancy dva roky nato v podstate exceloval ako najdrsnejší bachar, akého v Shawshanku kedy mali. Trojka vďakabohu dodnes nevznikla, ale svojho času sa hovorilo, že bude remake s Georgeom Clooneym. Ani z toho však nakoniec nič nebolo. Každopádne je prekvapivé, že sa aj z tohto zázraku nestala braková séria á la KUKURIČNÉ DETI.

............................................................................................................................

48) Kukuričné deti 4: Zjavenie (1996, r. Greg Spence) Prekvapivo znesiteľné a rozhodne lepšie, ako peklo v dvojke a trojke. Ako trojka, aj štvorka sa chváli herečkou, ktorá je dnes pomerne slávna, no vtedy začínala. V tomto prípade je to Naomi Wattsová, neskôr hviezdička KRUHU či KING KONGA. No kým Theronovú si minule nevšimli asi ani jej fanúšikovia, v tom čase 28-ročná Wattsová mala viac šťastia a dostala hlavnú rolu. Ako študentka medicíny prichádza do svojho rodného poľnohospodárskeho mestečka (nie Gatlin), no hneď sa ocitne v centre strašného diania. Štvorka sa v podstate vôbec nevyjadruje k predchádzajúcim udalostiam, napriek tomu ju možno vnímať ako akýsi „alternatívny prequel“ – približne takto mohlo kedysi dôjsť k „infikovaniu“ Gatlinu a následnému ovládnutiu mestečka deťmi.

............................................................................................................................

49) Kukuričné deti 5: Pole teroru (1998, r. Ethan Wiley) Pole teroru. Bože, tie podnázvy hororových sérií. Jeden sa nevie rozhodnúť, či sú blbé alebo parádne. Tak či onak, v roku 1998 došlo k tomu, že na video bol uvedený už piaty diel ságy o vraždiacich gatlinských deťoch. A svojím spôsobom najhviezdnejší. No kým iné hviezdne projekty majú v popredných radoch oscarové renomované herecké žijúce legendy, piate KUKURIČNÉ DETI si museli vystačiť s Davidom Carradineom, Alexisom Arquetteom (brat Davida z JAZDY NA STRELE hral už v kingovke NIEKEDY SA VRACAJÚ... ZNOVA), Kaneom Hodderom a Evou Mendesovou. Skupina mladých je v kukurici napadnutá šialenými deťmi, ktoré vedie Carradine. Režisér a scenárista Ethan Wiley tomu príliš nedal, ale po jeho predchádzajúcej práci (DOM 2) sa to ostatne dalo čakať. Rozpočet nebol ani dvojmiliónový.

............................................................................................................................

50) Niekedy sa vracajú... znova (1996, r. Adam Grossman) Ďalší zúfalý („až“ trojmiliónový) pokus o hororovú sériu podľa Kingovej poviedky, ku ktorej nikdy nenapísal pokračovanie. Dvojka s „jednotkou“ nesúvisí, ide len o rovnaký nápad: dospelý muž sa musí pozrieť do očí bande agresívnych výrastkov, ktorí mu zničili detstvo, následne zomreli, no po rokoch sa vracajú ako ťažko zničiteľné prízraky. V hlavnej úlohe sa objavuje „mega-hviezda“ Michael Gross (predstavte si ho s bohatými, pestovanými fúzmi a máte militantného pošuka Burta Gummera zo série TREMORS), jeho dcéru hrá 22-ročná Hilary Swanková (budúca hviezda MILLION DOLLAR BABY je sympatická asi ako krava po porážke) a jedného z hajzlov bizarný Alexis Arquette. Prirátajte si k tomu nelogický scenár, nudný príbeh, slabé herecké výkony, prakticky nulovú atmosféru a vizuálne efekty/masky na úrovni roku 1981. Ešte by som rád vyzdvihol fantastický tuzemský preklad. Kým prvý diel je známy ako NIEKEDY SA VRACAJÚ resp. RAZ SA VRÁTIA, druhý sa nevolá NIEKEDY SA VRACAJÚ 2. Nie, to by bolo príliš jednoduché. Radšej to pomenujme NIEKEDY SA VRACAJÚ... ZNOVA. Aby sme mali v názvoch čo najväčší chaos. Ako sa ukázalo, debutujúci režisér Adam Grossman naozaj nemal žiadny talent. V roku 1998 nakrútil úbohý klaunovský horor KARNEVAL DUŠÍ z dielne Wesa Cravena a potom našťastie navždy (dúfajme) s réžiou (nielen hororov) skončil. Naopak, zaujímavo znie, že jeden zo scenáristov filmu, Guy Riedel, sa neskôr presadil ako producent snímok ROCKY BALBOA, AKO ULOVIŤ DRUŽIČKU, SUPER 8 a KONEČNÁ. Inak, o dva roky vznikla trojka.

............................................................................................................................

Prvý diel.

Druhý diel.

Tretí diel.

Štvrtý diel.