Filmy podľa Stephena Kinga III.
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 02 Máj 2014 03:00

Tretí diel o filmoch inšpirovaných prevažne hororovým dielom Stephena Kinga. Dnes na programe dňa Nadaný žiak, Sleepwalkers, Podpaľačka, Nočný letec, Bag of Bones, Niekedy sa vracajú, Zelená míľa, Tajomné okno a obe Prekliatia Salemu.

Máme tu už tretí diel. Ste pripravení na príchod odvážnych mačiek, príšer vysávajúcich životnú energiu z panien, deprimovaných spisovateľov, vampíra s pilotným preukazom, duchov, ktorí šikanujú učiteľov, upírov každou ďalšou nocou viac a viac ovládajúcich zaspaté amerického mestečko či na zázraky vo väznici určenej pre trestancov čakajúcich na trest smrti?

Text obsahuje spoilery.

............................................................................................................................

21) Nadaný žiak (1998, r. Bryan Singer) „Boli tam hory tiel.“ – „A deti?“ – „Tie boli úplne dole.“ Fantastická záležitosť s pekelným, diabolským scenárom, ktorý sa nebojí kontroverzie, ani šoku. Adaptácia novely o školákovi, ktorého hrá v roku 2008 zosnulý Brad Renfro. Kvôli domácej úlohe zistí, že jeho tichý starý sused (Ian McKellen v období pred X-MENMI a PÁNOM PRSTEŇOV) je v skutočnosti utajený nacistický zločinec, ktorý mal v koncentračných táboroch desivú, obludnú povesť. Chlapec ho začne vydierať. Žiada od neho nacistické spomienky, pod vplyvom ktorých sa ale postupne mení na monštrum. Herecké výkony sú celkovo výborné (ďalej Bruce Davison ako chlapcov otec, Elias Koteas ako bezdomovec a fúzatý David Schwimmer ako školský poradca), ale vytŕča z nich v závere na scénu nastupujúci Čech Jan Tříška ako nekompromisný židovský lovec vojnových zločincov. Hoci sa film tak troška zľakol a od najhroznejších scén novely upustil (skončí to „len“ pri jednej vražde bezdomovca, mačka prežije a filmový koniec je menej krvavý... ale možno o to desivejší), je tento 14-miliónový americko-francúzsky triler len pre pevné nervy. Stojí na inteligentných postavách a inteligentných dialógoch s podmanivou audiovizuálnou stránkou. Singer mal v tom čase za sebou oscarových ZVYČAJNÝCH PODOZRIVÝCH a pred sebou úspech s komiksovou sériou X-MEN.

............................................................................................................................

22) Sleepwalkers (1992, r. Mick Garris) Tak toto dopadlo fakt zle. Chcete vidieť zabitie kukuričným klasom? A čo tak mačkinou labkou rozbitné okno? Nie je problém. Ale čo tak dobrý film? Tak to ste na zlej adrese. Síce sa tu mihne Ron Perlman (neskôr šialený šerif v BEZNÁDEJI) a nápad s krvilačnými nestarnúcimi kočovnými príšerami, ktoré milujú panny a incest, nie je najhorší. Celé to ale nedrží pokope. Je to „klasické“ kingovské hororové béčko za nie úplne béčkarské peniaze. 15 miliónov nie je najmenej, napriek tomu sú triky a masky žalostné. Prirátajte si k tomu podpriemerný scenár (autorom je neprekvapivo sám King), televíznu réžiu (asi najslabšia kingovka Micka Garrisa, aj keď je pravda, že BEZNÁDEJOU to príliš nevylepšil) a neambiciózne herecké výkony. Výnimkou je Alice Krigeová ako „zlá matka“; o štyri roky neskôr zaujala ako ďalšia „zlá matka“, konkrétne ako kráľovná Borgov v STAR TREKU: PRVOM KONTATE. Ostatní herci len dobre vyzerajú (Brian Krause z NÁVRATU DO MODREJ LAGÚNY, Mädchen Amicková). Drobnou zaujímavosťou je pozoruhodný zástup cameo výstupov (Joe Dante, Tobe Hooper, John Landis, King ako otravný bľabotajúci správca cintorína, Mark Hamill alias Luke Skywalker z HVIEZDNYCH VOJEN a dokonca Kingov obľúbený hororový spisovateľ Clive Barker).

............................................................................................................................

23) Podpaľačka alias Ohnivé oči (1984, r. Mark L. Lester) „Ukáž im, že je to vojna.“ Ďalší kingovka z jeho paranormálnej série (ďalej napr. „Carrie“, „Osvietenie“ alebo „Mŕtva zóna“). I teraz sa filmové spracovanie vydarilo, hoci sa nejedná až o také renomované áčko, ako adaptácie Briana De Palmu a Davida Cronenberga. Ostatne, režisérom bol Mark L. Lester – chlapík, ktorý neskôr nakrúcal akčné béčka s Arnoldom Schwarzeneggerom (KOMANDO), Louom Diamondom Phillipsom (NAJVYŠŠIA SPRAVODLIVOSŤ) či Dolphom Lundgrenom a Brandonom Lee (ZÚČTOVANIE V MALOM TOKIU). Prvou zvláštnosťou je, že hlavnú rolu dievčatka so schopnosťou zapaľovať vecí (a ľudí) stelesnila 9-ročná Drew Barrymoreová, ktorá si o rok neskôr zahrala v poviedkovej kingovke MAČACIE OKO. A druhou – Martin Sheen v zápornej úlohe si rok predtým zahral v MŔTVEJ ZÓNE. Robustná kniha sa pravdaže nemala šancu dať doslovne preniesť do ani nie dvojhodinového filmu. Celé to ale prekvapivo dosť dobre funguje, nie je to hlúpe, občas je to dokonca jemne inteligentné a s adekvátnym rozpočtom 15 miliónov dolárov je to kvalita aj po náročnej technickej stránke (triky, výbuchy, požiare). Poteší výrazná rola Indiána posadnutého obuvou (čo ale bohužiaľ zostalo v knihe) v podaní Georgea C. Scotta, ktorý mal štyri roky predtým v hre atmosférickú dospelú ducharinu THE CHANGELING. V roku 2002 vznikla televízna dvojka, pričom King samozrejme pokračovanie nikdy nenapísal. Ale filmový sequel prekvapivo nadväzuje na originál, keďže jeho hrdinkou je už dospelá „Charlie“ tentoraz v podaní Marguerite Moreauovej.

............................................................................................................................

24) Nočný letec (1997, r. Mark Pavia) Prekvapivo dobré. Entý prípad celovečeráku podľa Kingovej poviedky. Drsný bulvárny novinár Richard Dees sa objavil už v „Mŕtvej zóne“, v jej filmovej adaptácii ale nie a tak si filmový debut odbavil až vo svojom „spin-offe“ NOČNÝ LETEC. Kingovi nedal spávať zaujímavý nápad o tajomnom vrahovi, v skutočnosti upírovi s pilotným preukazom (!), ktorý sa špecializuje na „pitie“ malých amerických letísk na dedinách. Môže to znieť smiešne, ale vo filme to funguje. Možno dokonca ešte lepšie, ako v poviedke (King neskôr naznačil, že „otcom“ dieťaťa jeho kratučkej neskoršej poviedky „Ocko“ nie je nikto iný, ako práve „pilot“ z NOČNÉHO LETCA). Deesa si zahral Miguel Ferrer (DEEP STAR 6, HORÚCE STRELY 2). V roku 1997 americko-taliansky film síce pôsobil odťažito a zastarano, ale fanúšikovia kingoviek by nečakane mohli byť spokojní (smiešny jednomiliónový rozpočet prekvapivo príliš nebije do očí). Scenárista a režisér Mark Pavia odvtedy nič nenapísal, ani nenakrútil. Produkoval Richard P. Rubinstein, špecialista nielen na zombies krváky Georgea A. Romera, ale tiež na kingovky (produkoval prvú a druhú CREEPSHOW, CINTORÍN DOMÁCICH ZVIERAT, SVEDECTVO, LANGOLIEROV a ZCHRADNI!).

............................................................................................................................

25) Bag of Bones (2011, r. Mick Garris) Kingova hrubá romantická ducharina pre mňa v britskom meste Leicester v roku 2008 predstavovala jeden z mála účinných spôsobov, ako sa nezblázniť. No myslím, že by sa mi páčila aj v menej bojových podmienkach. Na jej filmové spracovanie som sa tešil. Dvojnásobne, keď som sa dozvedel, že pôjde o 15-miliónovú televíznu mini-sériu. Takže dostatok času na vývoj postáv, vzťahov a príbehu. Navyše spod palca osvedčeného kingonátora Garrisa (v prvopočiatkoch sa okolo projektu motal Guillermo del Toro) a s Pierceom Brosnanom v hlavnej úlohe. Dostal rolu úspešného bezdetného spisovateľa, po smrti manželky trpiaceho umeleckým blokom. Sťahuje sa do čarovného domčeka uprostred hlbokých lesov pri rozľahlom jazere Dark Score. No nie je tu sám. Znie to super, že? Bohužiaľ, Garris zlyhal. Bolo jasné, že sa do mini-série nezmestí všetko z knihy. Ale tak skratkovitý až vykastrovaný príbeh som nečakal ani ja. Možno je to daň za to, že sa teoreticky o plnohodnotnú mini-sériu nejedná; tá by totiž mala mať nad 200 minút, aby bola dobrá. Nanešťastie, Garris z nejakého dôvodu vyfasoval len nepochopiteľne skromné dve a pol hodiny, čo je prakticky „bežná“ minutáž celovečerného filmu. Do cca 160 minút tvorcovia desaťnásobne nemali šancu napratať všetky veci z predlohy. Výsledok je pre jej fanúšikov miestami až nechtiac smiešny. Napriek tomu Brosnan bol prekvapivo obstojná voľba, herci z podporných rolí sa snažia (Melissa Georgeová ako hrdinova nová láska, častý kingovský herec Matt Frewer ako jeho brat, William Schallert ako šialený a šialene bohatý rasista Max Devore a dokonca Jason Priestley z „Beverly Hills 902 10“ ako literárny agent) a určite by sa našli náznaky hororovej atmosféry. No stále je to len peň. A mal to byť mocný buk.

............................................................................................................................

26) Niekedy sa vracajú alias Raz sa vrátia (1991, r. Tom McLoughlin) Televízna príšernosť a zverstvo. Jedna z najhorších kingoviek. Má problémy už s najzákladnejšou, chcelo by sa povedať najprimitívnejšou „vnútornou logikou“ (postavu na ceste prenasleduje auto, ale nenapadne jej skočiť do jarku). Ako bonus ponúka rozpačité herecké výkony, céčkarské masky, déčkarské scény strašenia, réžiu presvedčivú asi ako maslový rožok, výpravu á la televízny brak a mdlý príbeh majúci základ v nezáživnej poviedke. V detstve mu partia výrastkov zabila brata, potom zomrela, z chlapca sa stal učiteľ, prichádza do novej školy a jeho žiakmi sa stávajú... duchovia výrastkov. Režisér McLoughlin (PIATOK TRINÁSTEHO 6: JASON ŽIJE) sa rozhodne nepredviedol. Aspoň trocha zaujímavé v odpudivom kastingu sú mená Tim Matheson (POCHOVANÍ ZAŽIVA od Darabonta) a Brooke Adamsová (MŔTVA ZÓNA). Inak nič, nič, nič. Prekvapivo toto nič, nič, nič produkoval megaloman Dino De Laurentiis (v minulosti kingovky MŔTVA ZÓNA alebo MAČACIE OKO). Presne kvôli takýmto fušerinám si mnohí myslia, že kingovky sú synonymum pre filmový brak. Aby nebolo málo zla, neskôr pribudla dvojka (1996) a trojka (1998).

............................................................................................................................

27) Zelená míľa (1999, r. Frank Darabont) Stephen túto knižku vydával na pokračovanie v útlych novelách. Až neskôr ju skompletizoval do podoby románu. V tejto verzii príbeh Johna Coffeyho (ako ten nápoj, len sa to inak píše) vyšiel aj v Čechách. Réžie sa znova chopil Darabont, ktorý v minulosti už samozrejme nielenže sfilmoval jeden Kingov román, ale navyše tiež väzenský. A hoci sa hovorí „dvakrát do rovnakej rieky nevstúpiš“, ZELENÁ MÍĽA (nominovaná na štyroch Oscarov, no nepremenila ani jedného), tentokrát to neplatí. Možno to nie je až také kvalitné, ako VYKÚPENIE Z VÄZNICE SHAWSHANK. Stále je to ale totálne jednoznačný nadpriemer. Ku koncu diváka možno až príliš citovo vydiera a King/Darabont možno až príliš okato vykrádajú samých seba (nevinný väzeň odsúdený za brutálnu vraždu viacerých osôb, nečakané odhalenie skutočného vraha). No sebavedomá réžia, špičkové herecké výkony (v čele s Tomom Hanksom, ale od veci nie sú ani David Morse, Barry Pepper, James Cromwell, Harry Dean Stanton, William Sadler, Jeffrey DeMunn, Gary Sinise, Sam Rockwell, Michael Jeter, Doug Hutchison, Graham Greene a samozrejme on), skvelá dobová atmosféra, príjemne dlhá minutáž (viac ako tri hodiny!), vizuálna krása (60-miliónový rozpočet) a množstvo strhujúcich, dojemných (myš), vtipných a pôvabných scén robia svoje.

............................................................................................................................

28) Prekliatie Salemu (2004, r. Mikael Salomon) „Dobrý spisovateľ píše pravdu.“ Asi som čudný, ale táto televízna mini-séria (štedré tri hodiny, ale odsýpa to) sa mi poriadne páčila. Nielenže viac, ako pôvodná verzia Tobea Hoopera z roku 1979 (tiež mini-séria), ale aj viac, ako nevýrazne fádna novela. Švédskemu režisérovi Mikaelovi Salomonovi (kedysi kameraman PRIEPASTI či ARACHNOFÓBIE, neskôr režisér POVODNE s Morganom Freemanom a mini-série podľa Crichtona KMEŇ ANDROMEDA) sa podarilo dať dokopy solídny kasting. Rob Lowe zo SVEDECTVA ako titulný hrdina, James Cromwell (riaditeľ väznice zo ZELENEJ MÍLE) ako morálne slabý kňaz Callahan, Rutger Hauer ako Barlow, Donald Sutherland ako upír, Samantha Mathisová ako hrdinova tragická láska a Andre Braughter ako chladnokrvný lekár (neskôr otravný sused z kingovky HMLA). Tvorcovia sa nebáli pritvrdiť (žiadne optimistické prežitie kladných postáv, česť výnimkám, ale aj u tých máte nakoniec pocit, že radšej mali zomrieť). Miestami dovolím si tvrdiť stvorili až pozoruhodnú hororovú atmosféru (dosť pomáha hrdinov sprievodný zasnený monológ, ťahajúci sa naprieč celým príbehom, miestami znie ako od Darabonta). Stálo to slušných 25 miliónov dolárov, išlo sa do toho takmer naplno a je to vidieť.

............................................................................................................................

29) Prekliatie Salemu (1979, r. Tobe Hooper) Ale je to tak, v skutočnosti prišla prvá adaptácia Kingovho románu už v 70-tych rokoch. V poradí sa jednalo len o druhú (po CARRIE) filmovú kingovku v histórii. Jej réžie sa nechopil nikto menší, ako legendárny a slávny Tobe Hooper, režisér 5 rokov starej hixploitation klasiky TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU. I keď sa to dnes už príliš nevie, v skutočnosti sa nejednalo o snímku určenú do kín, ale o televíznu adaptáciu. A nie len tak hocijakú, ale rovno o televíznu mini-sériu. Takže dávno pred všetkými Svedectvami a Domami v ružiach sa vedelo, že televízna séria je ideálnym spôsobom, ako si poradiť s komplikovanými a dlhými Kingovými príbehmi. Paradoxne je ale Hooperova verzia známa nielen z robustnej minutáže troch hodín, ale i z absurdne zostrihanej verzie, ktorá nemá ani dve hodiny. Ja osobne som zmasakrovanú verziu nevidel, ale režisérsky trojhodinový strih sa môže popýšiť predovšetkým nie úplne zahodenia hodným scenárom Paula Monasha, akceptovateľným kastingom (napr. budúca bývalá Brucea Willisa zo SMRTONOSNEJ PASCE Bonnie Bedeliaová) a nie úplne márnou hororovou atmosférou (nočná návšteva učiteľa). V roku 1987 prišiel sequel a 2004 remake/nové spracovanie románu.

............................................................................................................................

30) Tajomné okno (2004, r. David Koepp) Výborná celovečerná adaptácia Kingovej novely „Skryté okno do skrytej záhrady“ sa dostala aj do slovenských kín. Zrejme vďaka hviezde v ústrednej úlohe - nikto menší, ako Johnny Depp. No nestráca sa ani Charles S. Dutton (stretli sa už v trileri V POSLEDNEJ CHVÍLI), John Turturro ako hrdinov prenasledovateľ, Maria Belloová a Timothy Hutton, ktorý v minulosti naberal kingovské skúsenosti v TEMNEJ POLOVICI. Od veci nie je šokujúci zvrat, ani drsný záver (výrazná zmena literárneho konca). Idylická výprava chalúpky pri lesnom jazere tiež robí svoje. Ja osobne mám tento 40-miliónový hororový triler rád predovšetkým vďaka režisérskej reči Davida Koeppa, inak známeho skôr ako scenáristu (JURSKÝ PARK, MISSION: IMPOSSIBLE, HADIE OČI).

............................................................................................................................

Prvý diel.

Druhý diel.