Filmy podľa Stephena Kinga II.
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 24 Apríl 2014 03:03

Druhý diel ultimátneho článku o filmových a televíznych kingovkách. Mačacie oko, Hmla, Dolanov cadillac, Prepotrebné zbytočnosti, Pavučina snov, Nočná smena, Jazda na Strele, Langolieri, Beznádej, Mŕtva zóna.

Prvý diel máme úspešne za sebou, ešte ale ani zďaleka nekončíme. Dnes sa pozrieme na odvážnu mačku, svojráznu nikotínovú odvykačku, krysy veľké ako teľatá, duchov, lietadlo bez pilotov, videnie budúcnosti či šialeného šerifa zaspatého mestečka, ktorého obyvatelia sa kamsi záhadne podeli. A samozrejme priletí Morgan Freeman s rotačným guľometom.

Text obsahuje spoilery

............................................................................................................................

11) Mačacie oko (1985, r. Lewis Teague) Snaživý béčkar Lewis Teague (ALIGÁTOR) to skúsil ešte raz a po CUJOVI nakrútil druhú, poslednú, kingovku. Nemôžem ale povedať „našťastie poslednú“, lebo na svete sú aj horší a neschopnejší kingovskí adaptátori. Tak či onak, MAČACIE OKO nie je žiadny veľký zázrak. Jedná sa o mysterióznu, jemne humornú a mierne hororovú mozaiku troch Stephenových poviedok. Svojrázny trest za manželskú neveru v podobe rímsy, fajčiar (James Woods) na drsnej odvykacej kúre (neskôr to vykradol Fincher v HRE) a nudné 7-miliónové dielko uzatvára jediný plnokrvný horor a to príbeh o dievčatku (Drew Barrymoreová) ohrozovanom zlým škriatkom. Našťastie je tu záchranca – odvážna mačka! Tá sa mihne ako spojivo naprieč všetkými poviedkami, no hlavnú rolu má až v závere. Snímke nemožno uprieť snahu o atmosféru a relatívne dobré scenáre. Nechýba ani žmurkania na Kingových fanúšikov (bernardín, Christine). Nejako to ale nestačí paradoxne napriek tomu, že scenár nenapísal nikto menší, ako, nuž, Stephen King osobne. Mimochodom, Barrymoreová rok predtým hrala v PODPAĽAČKE. Produkcia Dino De Laurentiis, hudba Alan Silvestri.

............................................................................................................................

12) Hmla (2007, r. Frank Darabont) „Toto bude konečne môj prvý horor podľa Kinga.“ Niečo také povedal natešený Frank Darabont po dvoch adaptáciách Stephenových väzenských drám (samozrejme VYKÚPENIE Z VÄZNICE SHAWHANK a adaptácia tejto knižky). Reč bola o 18-miliónovej celovečernej adaptácie Kingovej poviedky (či skôr novely?) „Hmla“ o ľuďoch, ktorí si po temnej noci s čudnou búrkou idú ráno do mesta doplniť zásoby. Budova sa však stane ich väzením a útočiskom zároveň. Útočiskom pred záhadnými, nebezpečnými, obrovskými obludami. Zvláštny mix brakového hororu (s miestami až primitívnymi trikmi) a kvalitnej psychológie (z produkcie bratov Weinsteinovcov) spôsobil rozpačité prijatie. King si údajne odmietol zahrať cameo, aby snímke nepriniesol nešťastie. Nakoniec ho tak či tak priniesol a hoci sa HMLA (nemýliť s tou od Carpentera) mnohým páčila, mnohým sa zároveň aj nepáčila. Po pôsobivom úvode a pred apokalyptickým škodoradostným koncom (kým poviedka končí nezáživne, Darabont vymyslel riadnu drasťárnu) nás čaká hodina strávená v spoločnosti nesympatických ľudí s priemernými osobnosťami a slabými nervami, ktoré pod vplyvom extrémnych okolností začínajú praskať pri prvej príležitosti. Je to psychologicky uveriteľné (i vďaka výkonu adekvátne odpornej Marcie Gay Hardenovej z POLLOCKA, či Williama Sadlera alias Heywooda zo Shawshanku), ale nepozerá sa na to dobre. Skupinka rozumných (pod vedením snaživého Thomasa Janea, ktorý v úvode kreslí Pištoľníka) hrá druhé husle a je jasné, že proti zlobe nemá šancu. Snímke dosť pomáha kasting; okrem už spomenutých ešte napr. Toby Jones, Laurie Holdenová (SILENT HILL) a Jeffrey DeMunn (obaja sa následne stretli vo „Walking Dead“). Hrá tu ale aj Andre Braugher - neskôr asi jediný muž na svete, pred ktorým má rešpekt Dr. House.

............................................................................................................................

13) Dolanov cadillac alias Nepriestrelný cadillac (2009, r. Jeff Beesley) Všetko je samozrejme diskutabilné a subjektívne. „Dolanov cadillac“ je ale veľmi nudná poviedka. Navyše bohužiaľ aj dosť dlhá – takže ešte viac vynikne jej nezáživnosť. Pritom nudná byť nemala, pretože autor sa jej venoval nadštandardne; bola taká náročná na technické detaily, že ich konzultoval so svojím podľa jeho slov geniálnym mladším bratom. Na poviedke je technická prepracovanosť síce vidieť. Teoreticky je zaujímavé dozvedieť sa napr. koľko kíl hliny musíte hodiť na auto v jame, aby nebol počuť krik šoféra. Ale nudná poviedka je proste stále len nudná poviedka. Táto pojednáva o mužovi, ktorý zvolí rafinovaný, prepracovaný a trpezlivý (ale o to nemilosrdnejší) spôsob pomsty mafiánovi za smrť milovanej ženy. Podľa poviedky vznikol (za 10 miliónov) celovečerný film. Daná téma na hodinu a pol príliš nestačí, fádny hlavný hrdina (Wes Bentley – AMERICKÁ KRÁSA) tomu nepomáha a afektovaný Christian Slater (INTERVIEW S UPÍROM) je posledným klincom do rakvy. Nevraviac o banálnej réžii a nezáživnom scenári. Ten mimochodom napísal Richard Dooling, jeden zo scenáristov a producentov Kingovho a von Trierovho seriálu „Kráľovská nemocnica“.

............................................................................................................................

14) Prepotrebné zbytočnosti alias Obchodník s hrôzou (1993, r. Fraser Clarke Heston) Strašné čosi. Príbeh mestečka, ktorého obyvateľov drží na krátkej uzde záhadný prisťahovalec (legendárny Švéd Max von Sydow zo SIEDMEJ PEČATE), ktorý o každom vie všetko. Beštiálne nudný Ed Harris ako šerif Alan Pangborn (v TEMNEJ POLOVICI ho stelesnil Michael Rooker) je ešte tým lepším. Režisér Heston (syn oscarového Charltona Hestona - BEN HUR) dal dokopy hrozne nudnú nudu s podozrivo nudným kastingom (ďalej napr. Bonnie Bedeliaová, Amanda Plummerová, J.T. Walsh alebo Don S. Davis).

............................................................................................................................

15) Pavučina snov (2003, r. Lawrence Kasdan) Tak toto bolelo. V tomto sci-fi horore King vykradol kdekoho. Hlavne sám seba. Dosť sa to (vďaka linke s detskou partiou, ocitnúcou sa v extrémnej situácii) podobá na „Telo“ a „To“, ale určite by sa tu našlo všeličo ďalšie. Zo začiatku, predtým, než sme úbohý americko-austrálsky výsledok videli aj v našich kinách, sme sa tešili. V rámci možností obrovský rozpočet (takmer 70 miliónov), adekvátna minutáž (takmer dve a pol hodiny), na režisérskej stoličke skúsený režisér (jemne erotický film noir ŽIAR TELA, SILVERADO, MILUJEM ŤA NA SMRŤ, FRANCÚZSKY BOZK) a scenárista („staré“ HVIEZDNE VOJNY, prvý INDIANA JONES, OSOBNÝ STRÁŽCA) Kasdan a k dispozícii talentované herecké mená ako Thomas Jane (neskôr urobil reparát HMLOU), Donnie Wahlberg (Markov brat), Timothy Olyphant, Damian Lewis, Tom Sizemore a v zápornej úlohe nikto menší, ako Morgan Freeman alias Red zo Shawshanku. Aby toho nebolo málo, scenár okrem Kasdana písal tiež veterán William Goldman, kultový autor nielen BUTCHA CASSIDYHO A SUNDANCEA KIDA a výborných LOVCOV LEVOV, ale tiež MISERY NECHCE ZOMRIEŤ. Čakali sme špičkový filmový zážitok, bohužiaľ to skončilo ako hovno. V podstate doslova (až uvidíte, pochopíte). Absurdný análny (!) pokus o sci-fi horor dopadol nechtiac smiešne a nezachránila ho ani nádherná výprava opustených zasnežených hôr, niekoľko inteligentných pôsobivých momentiek (zvieratá vyplašene utekajúce z lesa, skladisko spomienok), hŕstka fakt drsných nechutností a dokonca ani parádna bojová helikoptéra s rotačným guľometom.

............................................................................................................................

16) Nočná smena (1990, r. Ralph S. Singleton) „Je to tu zamorené krysami.“ – „To znie ako slogan roku, bejby.“ Tento film mi dlho unikal, no keď som nakoniec nabral odvahu nielen si ho zohnať, ale aj si ho natvrdo pozrieť... bol som prekvapený. Nebola to žiadna klasika svetovej kinematografie, ale keď vezmeme do úvahy, že som čakal diletantské céčko s ľudožravými plyšákmi, je výsledok nečakane kvalitný. Pritom sa opäť jedná o trúfalý pokus previesť na plátno kín v celovečernej podobe „len“ poviedku. Ale zasa to celkom vyšlo. Snímka z americko-japonskej (!) koprodukcie síce pôsobí ako niečo z roku 1980 a nie ako niečo z obdobia, v ktorom plus mínus vznikol trikovo revolučný JURSKÝ PARK, no i tak je výsledok fajn. Hlavnými plusmi sú ponurá atmosféra, nulové odľahčenie a neznámi herci. Jedinou výnimkou je relatívne slávny „ksicht“ Brad Dourif ako deratizér (v tom čase mal na konte už veci ako PRELET NAD KUKUČÍM HNIEZDOM a DETSKÁ HRA). Mimochodom, táto postava v poviedke nebola. Inak sa jej ale film drží presne: skupinka nervóznych zamestnancov je nahnaná skurveným šéfom do podzemia hnusnej fabriky, kde sú napadnutí obrovskými krysami. Prekvapivo je obstojne zvládnutá i relatívne náročná technická stránka príbehu (film stál 10 miliónov a väčšina z toho múdro išla práve do vizuálnej stránky). Režisérom bol Ralph S. Singleton, pre ktorého sa jednalo o prvý a zároveň posledný film, ale iba ako pre režiséra. Ako producent bol pomerne skúsený a dobré meno si urobil funkciou asistenta slávnych režisérov (Martin Scorsese – TAXIKÁR, Sydney Pollack - TRI DNI KONDORA). V minulosti si potykal aj so samotným Kingom - rok predtým produkoval CINTORÍN DOMÁCICH ZVIERATIEK.

............................................................................................................................

17) Mŕtva zóna (1983, r. David Cronenberg) Politicky zafarbená kniha má k hororu ďaleko a jej 10-miliónové filmové spracovanie detto. Obe diela ale nesú závan mysterióznej príchute. Avšak „vedľajšia“ pasáž s psychopatickým sériovým vrahom Frankom Doddom (ktorý sa následne vraj prevtelil do Cuja) teoreticky horor je. Pričom v nej žiari Doddov šéf, šerif Bannerman (neskôr ho zabil Cujo, v knihe aj filme). Zahral si ho sympaťák Tom Skerritt alias kapitán Dallas z VOTRELCA. Ďalej si všimnite Herberta Loma (Dreyfus zo série RUŽOVÝ PANTER) ako doktora Weizaka, Brooke Adamsovú (v roku 1991 hrala v nevydarenej kingovke NIEKEDY SA VRACAJÚ) ako hrdinovu stratenú lásku Sarah, Martina Sheena (APOKALYPSA) ako zákerného politika Stillsona a Christophera Walkena ako ústredného hrdinu. Na Walkenovi je zaujímavé (okrem účesu) to, že už vtedy bol známy vďaka „výrazným“ rolám (Oscar za LOVCA JELEŇOV). Na svojráznych hereckých kreáciách postavil svoju kariéru, preto je sledovanie jeho umierneného a „kladného“ výkonu takmer až neuveriteľné. V tomto smere je rovnako pozoruhodná „umiernená“ réžia úchylného Kanaďana Cronenberga, ktorý mal v tom čase na konte šialenosti SHIVERS, MLÁĎATÁ, SCANNERS a VIDEODROME. Jedným z producentov sa stala Debra Hillová (producentka hororov Johna Carpentera) a scenáristom Jeffrey Boam (neskôr napísal druhú SMRTONOSNÚ ZBRAŇ a tretieho INDIANA JONESA). Príbeh neskôr rozmrvil seriál s Anthonym Michaelom Hallom (v rokoch 2002 – 2007 vzniklo cca 80 dielov). Film spadá do pod-žánru paranormálnych trilerov o jedincoch s desivými „parapsychologickými“ schopnosťami (ďalej DOTYK MEDÚZY/1978 alebo kingovky CARRIE/1976 a PODPAĽAČKA/1984).

............................................................................................................................

18) Beznádej (2006, r. Mick Garris) Dosť nudnej réžie dosť nudného filmu sa ujal Garris, ktorý v minulosti nakrútil kingovky SLEEPWALKERS, SVEDECTVO, ŽIARA a JAZDA NA STRELE (a v r. 2011 urobil BAG OF BONES). Nie je to jeho najhoršia kingovka, ale ani najlepšia. Výrazne dopláca na nezaujímavý príbeh, ktorý začína dobre (šerif zapadnutého mestečka zošalie a povraždí obyvateľov), no pokračuje a končí to vyložene zle. Nezaujímavé postavy (pritom hrané obstojnými hercami, z nich niektorí už mali s kingovkami skúsenosti, napr. Tom Skerritt hral Bannermana v MŔTVEJ ZÓNE, Steven Weber Jacka Torrancea v ŽIARE a Matt Frewer „podpaľača“ v BEZNÁDEJI) a čajový scenár. Keď tento nešťastný televízny 12-miliónový film po viac ako dvoch hodinách končí, sme radi. Najväčším plusom je Ron Perlman (BOJ O OHEŇ, MENO RUŽE, VOTRELEC: VZKRIESENIE, SLEEPWALKERS) ako úchylný šerif a atmosféra. Perlman ale často mizne z deja a odpovede na zaujímavé počiatočné otázky sú také slabé, že sú tieto dva roztrasené plusy úspešne zavraždené priamo počas filmu. Scenár napísal King osobne a dokonca sa s Garrisom podieľal aj na produkcii.

............................................................................................................................

19) Langolieri alias Časožrúti (1995, r. Tom Holland) Ťažko uveriť, že také predpotopné počítačové efekty niekto použil v roku 1995. Teda po T2 a JURSKOM PARKU. Ale použil. Konkrétne Tom Holland (predtým nakrútil pilier bábikovských hororov DETSKÚ HRU a potom sa ku kingovkám vrátil v SCHRADNI!). Adaptácia Kingovej trilerovej sci-fi novely napriek efektom dopadla celkom dobre. Iste, celé je to do značnej miery lacné. Dej sa odohráva v stiesnenom prostredí lietadla, čo teoreticky môže v divákovi vyvolať príjemne úzkostlivú hororovú atmosféru. Prakticky to ale stále proste len vyzerá tak, že tvorcovia nemali peniaze a tak sa museli uskromniť s jedným štúdiovým interiérom, ktorý prerobili ako lietadlo. To je takmer prázdne. Počas letu z neho totiž zmizla väčšia časť pasažierov a skoro všetok personál. Preživší musia zistiť, čo sa stalo. Výborný námet prekvapivo funguje nielen v novele (Kingovi pritom sci-fi v minulosti rozhodne nešlo, viď. viaceré jeho zúfalé sci-fi poviedky alebo sci-fi diela Richarda Bachmana), ale tiež vo filme. V skutočnosti ide o televíznu mini-sériu. Vďaka takmer trojhodinovej dĺžke sa tvorcom podarilo obstojne pohrať s dejom, postavami a atmosférou a celé to prekvapivo dáva zmysel. Pomáhajú tomu snaživé herecké výkony, či už psychopata Bronsona Pinchota, Frankieho Faisona (ošetrovateľ Barney z MLČANIA JAHNIAT) alebo autoritatívneho sympaťáka Davida Morsea ako kapitána lietadla. Posledne menovaného neveľký úspech snímky od kingoviek neodradil, vďaka čomu mohol neskôr zažiariť v SRDCI V ATLANTÍDE a predovšetkým v ZELENEJ MÍLI. Nechýba Kingovo cameo.

............................................................................................................................

20) Jazda na Strele alias Jazda na strele (2004, r. Mick Garris) Môžete sa stretnúť so Strelou s veľkým „s“, i s malým „s“. Správne by malo byť veľké, pretože pod pojmom Strela je v tomto prípade chápaný kolotoč s názvom Strela. Aký je samotný 5-miliónový film z koprodukcie USA, Kanady a Nemecka? Opäť máme dočinenia s celovečerným filmom, ktorý vznikol na základe krátkej poviedky. V nej sa King vyrovnával so smrťou svojej matky prostredníctvom príbehu mladíka cestujúceho stopom naprieč USA po tom, čo mu oznámia, že jeho milovaná, ale životom ťažko skúšaná matka umiera. Čo čert nechcel, nastúpi do auta k duchovi. Toho si zahral akceptovateľný David Arquette (Dewey z VRESKOTOV). Samozrejme, film musel byť obohatený o nové dejové linky, pretože riedky dej by na takmer 100 minút nestačil. Takže pribudla romantická línia s Erikou Christensenovou (TRAFFIC – NADVLÁDA GANGOV). Hoci film neohromí režisérskou virtuozitou, neomráči oscarovými hereckými výkonmi, ani nelikviduje ohromeného diváka šokujúcim záverečným rozuzlením, pre mňa sa svojho času jednalo o príjemnú (song od The Zombies „Time of the Season“) mysterióznu drámu o matkách a synoch. Réžie a scenára sa chopil Mick Garris (SLEEPWALKERS, SVEDECTVO, ŽIARA). Poteší atmosféra hmlistých mainských opustených lesných ciest, historka o páchnucom aute (na ktorú budete dlho spomínať), aj výkony hercov z podporných roličiek (Barbara Hersheyová z BYTOSTI alebo Frewer – SVEDECTVO, BEZNÁDEJ). Garris s Kingom sa podieľali na produkcii.

............................................................................................................................

Prvý diel.