Filmy podľa Stephena Kinga I.
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 17 Apríl 2014 03:00

Definitívny článok o filmoch inšpirovaných Stephenom Kingom. Cujo, Dom v ružiach, Bežiaci muž, Cintorín domácich zvierat, Christine, To, Schradni!, Hrôza v práčovni, Kukuričné deti, Izba 1408.

Kedysi, pred dávnymi rokmi, panoval skresľujúci (ale vtedy sa pomerne pravdivo javiaci) názor, že ak vznikne film podľa Kinga (*1947), môže to byť dobré iba ak sa jedná o drámu alebo, prinajhoršom, triler. Akonáhle ale filmári adaptujú horor, vraj to dopadne katastrofálne. Je to ale pravda? Nie je a už vtedy malo toto tvrdenie povážlivé trhliny. Mali sme tu predsa 70-te a 80-te roky 20. storočia, keď legendy ako Kubrick, Cronenberg a De Palma nakrúcali klasiky OSVIETENIE, MŔTVA ZÓNA a CARRIE.

Už nie je čas na zovšeobecňujúce texty o kingovkách. Naopak, konečne nastal čas na pokus o ultimátny článok o filmoch podľa legendárneho spisovateľa z Maine. Podotýkam, že sa do rebríčka dostali všetky žánre a nielen filmy z kín, ale aj televízne snímky a mini-série. Jedinú výnimku tvoria kraťase (a to napriek tomu, že niektoré z nich sú celkom zaujímavé, napríklad český VOR) a seriály (napr. „Kráľovská nemocnica“ z dielne Larsa von Triera, „Nightmares & Dreamscapes: From the Stories of Stephen King“ alebo „Under the Dome“ z produkcie Stevena Spielberga).

Svet filmových kingoviek bol vždy zaujímavý a najmä absurdný. Vznikali filmy podľa Kinga, ktoré s predlohami nemali nič spoločné. Podľa jeho poviedok vznikali celé série, ale také zlé, že už sa za to ani nemusel hanbiť. Niekedy sa tvorcom podarilo jeho diela dokonca vylepšiť, ale asi nemusím dodávať, že to príliš často nebolo. Chcem podotknúť, že som videl všetky kingovky, ktoré tu spomínam. Čiže v podstate všetky, ktoré boli kedy nakrútené. A musím úprimne povedať, že to miestami ak aj nebolelo, tak to bolo poriadne otravné, nepríjemné a štvalo ma to. Niekedy som mal od zlosti na tak podpriemerný film chuť roztrieskať všetok nábytok v miestnosti alebo aspoň časť z neho. Pretože pozerať veci ako NIEKEDY SA VRACAJÚ 3 bolo akoby za trest.

Aby to bolo zaujímavejšie, rozhodol som sa jednotlivé filmy neuvádzať chronologicky, ale „všelijako“ resp. „na preskačku“ podľa toho, ako som mal práve chuť, takže poriadok v tom určite nehľadajte. Čaká vás veľký až gigantický prehľad desiatok snímok podľa Stephena Kinga. Režiséri, herci, rozpočty, zákulisné informácie, pikošky a nečakané súvislosti. V každom článku bude spomenutých 10 diel.

Ešte dodám, že som sa po dlhšom váhaní rozhodol urobiť z toho naozaj kompletný text a tým pádom dostane svoju mini-recenziu každá kingovka. Teda ak zo série KUKURIČNÉ DETI vzniklo viacero dielov, postupne dostane priestor každý.

Takže poďme na to.

Text obsahuje spoilery.

............................................................................................................................

1) Cujo (1983, r. Lewis Teague) A začnime s tým, z čoho teoreticky malo vzniknúť béčko. Dvojnásobne po skúsenostiach s predchádzajúcim režisérovým filmom, ALIGÁTOROM. Nakoniec to ale dopadlo celkom fajn a Teagueovi bolo následne umožnené nakrútiť ešte jednu kingovku a to snaživé poviedkové MAČACIE OKO. V tej dobe solídny 5-miliónový rozpočet Lewisovi v CUJOVI umožnil nakrútiť presvedčivé scény s brutálnymi útokmi besného bernardína na auto. V ňom sa ukrýva vystrašená, ale na konci na všetko odhodlaná matka (Dee Wallaceová to v tých časoch mala ťažké, ohrozovali ju na životoch kanibali z HORY MAJÚ OČI, Kriteri, vlkolaci z HOWLINGU alebo dokonca druhý ALIGÁTOR) a jej pomaly ale isto vinou skleníkového efektu a nedostatku jedla/tekutín umierajúci syn. Cujove útoky sú vďaka animatronickým modelom, práci so skutočnými psami, maskám a kamere Jana de Bonta (neskôr režisér TWISTERU) presvedčivé. Na rozdiel od knižky sa skoro vôbec neriešia problémy s manželskou neverou, manželským násilím, rutinou domácej gazdinky, ani problémy v reklamnej agentúre a (tiež na rozdiel od knižky) nie je naznačené, že do Cuja sa v skutočnosti neprevtelila besnota, ale skôr zlý duch sériového vraha Franka Dodda z Kingovho predchádzajúceho románu „Mŕtva zóna“. Zato podobne, ako v knihe, umrie spisovateľov obľúbený šerif Bannerman (na rozdiel od chlapca, ktorý vo filmovej adaptácii prežíva).

............................................................................................................................

2) Dom v ružiach (2002, r. Craig R. Baxley) Príbeh obrovského strašidelného domu, v ktorom sa mení počet miestností i poschodí a v ktorom raz za čas umierajú ľudia, nemá prekvapivo základ v žiadnej Kingovej knihe; Stephen scenár napísal špeciálne pre účely televíznej mini-série o dĺžke cca 250 minút. To už je priestor, na ktorom sa dá budovať nielen atmosféra a príbeh, ale i práca s postavami. Snaživému režisérovi Baxleymu (TEMNÝ ANJEL s Lundgrenom, STUDENÝ AKO KAMEŇ, kingovka BÚRKA STOROČIA) sa to podarilo. Isteže to má negatívne momenty a nie je ich málo. Atmosféra desivého miesta, ktoré navštívi skupinka expertov na nadprirodzeno, by ale mohla (i vďaka snaživým hercom, napr. Julian Sands alias Warlock) potešiť každého hororového fanúšika. King sa v americko-kanadskej snímke mihne ako donášač pizze a zároveň sa podieľal na produkcii. O rok neskôr Baxley nakrútil prequel DENNÍK ELLEN RIMBAUELOVEJ.

............................................................................................................................

3) Bežiaci muž alias Muž na úteku (1987, r. Paul Michael Glaser) Dodnes úplne absurdné a mám podozrenie, že s pribúdajúcimi desaťročiami sa z toho stane ikona obskúrnosti (režisér neskôr nakrútil KOKOSY V PRALESE s Kevinom Baconom). King novelu napísal pod pseudonymom Richard Bachman, čo je pre mňa pseudonym pre nudného a neveľmi záživného autora. No v porovnaní s bizarným akčným sci-fi s Arnoldom Schwarzeneggerom (!), je priemerná kniha lepšia. V oboch príbehoch sa dej odohráva v budúcnosti, keď súťažiaci účinkujú v brutálnej reality šou, v ktorej im hrozí smrť. Tým ale podobnosť končí. Napr. kým v knihe bol hrdina fyzicky slabý a dej sa odohrával v meste, kde ho mohol bonznúť každý, vo filme sa Arnold dostáva do obmedzeného priestoru, kde naňho útočia chlapíci s motorovými pílami. Kniha končila smrťou hrdinu (a nasmerovaním lietadla do mrakodrapu), film happyendom. Odlišností je toľko, že snímka s literárnou predlohou nemá prakticky nič spoločné (niečo ako poviedka a film TRÁVNIKÁR). Scenár napísal Steven E. de Souza (48 HODÍN, KOMANDO, neskôr SMRTONOSNÁ PASCA a SUDCA DREDD) a napriek štedrému rozpočtu takmer 30 miliónov dolárov to vyzerá hrozne. A je to hrozné, nevraviac o veľmi čudnom kastingu. Okrem hrozne zle obsadeného Arnolda ešte Maria Conchita Alonsoová (neskôr PREDÁTOR 2, už bez Arnolda), Yaphet Kotto a Jesse Ventura (Blain z PREDÁTORA). Na produkcii sa podieľal Rob Cohen, neskôr režisér hitov Vina Diesela RÝCHLO A ZBESILO a XXX.

............................................................................................................................

4) Cintorín domácich zvieratiek alias Cintorín domácich zvierat (1989, r. Mary Lambertová) „Pôda je tam kyslá a kamenistejšia, ako srdce muža.“ No... ťažko povedať. Réžie jedného z najpekelnejších Stephenových hororov sa prekvapivo chopila žena a... prežili sme to bez výraznejšej ujmy na zdraví (minimálne fyzickom). Niektoré postavy už také šťastie nemali. Do filmu sa z knihy nedostalo množstvo materiálu a to napriek tomu, že Stephen King dostal nielen cameo kňaza, ale tiež post scenáristu. Jasné, niečo musel vyhodiť, ale i tak je kastrácia v tomto prípade asi priveľká. Wendigo vypadol úplne, Jud Crandall je vdovec... a vlastne ani nemá zmysel vypisovať sem všetky zmeny, je ich skutočne veľa. Ale v zásade to vďaka solídnej atmosfére, kvalitnej knižnej hrôzostrašnej predlohe a vizuálne obstojne stvárnenému cintorínu zvieratiek a mikmackého pohrebiska (rozpočet sa pohyboval okolo dvanástich miliónov) až tak neprekáža. Tvorcovia sa nezľakli drsných úmrtí vrátane detských, no že by im z toho vyšiel kvôli tomu filmový klenot, to sa teda nedá povedať ani omylom. Výsledku výrazne uškodilo aj mimoriadne nesympatické herecké obsadenie – nikto nevyzerá tak, ako ste si ho predstavovali (Jud je hnusný úchylný pedofil, Louis debil a jeho žena prvotriedna harpya a suka). Lambertová mala dokonca takú drzosť, že o tri roky nato nakrútila sequel s Edwardom Furlongom (a začiatkom prvého desaťročia 21. storočia sa objavili správy, že sa chystá remake s Georgeom Clooneym, ale nakoniec z toho nič nebolo).

............................................................................................................................

5) Christine (1983, r. John Carpenter) Slávny hororový spisovateľ, žijúca hororová režisérska legenda (PREPADNUTIE 13. OKRSKU, HALLOWEEN, ÚTEK Z NEW YORKU, VEC, HMLA) a originálny nápad o vraždiacom aute. Prečo to nakoniec dopadlo tak priemerne? Ťažko povedať. Určité plusy to má a úplné béčko typu SLEEPWALKERS to nie je. Má to atmosféru, vraždiace scény sú zaujímavé a po vizuálnej stránke to vyzerá dobre (na nízkorozpočtového Carpentera v podstate gigantických takmer 10 miliónov). Výsledok je ale matný, neveľmi presvedčivý a, nuž, takmer nezaujímavý. S vraždiacimi autami je to proste ťažké (AUTO s Jamesom Brolinom/1977) a len málokedy to dopadne tak dobre, ako kultový Spielbergov minimalistický DUEL. King sa ale nepoučil a k téme vraždiacich áut sa neskôr vrátil (jeho dodnes nepozerateľný režijný debut VZBURA STROJOV).

............................................................................................................................

6. Izba 1408 (2007, r. Mikael Håfström) „Hotelové izby sú nepríjemné miesta. Len si predstavte, koľko ľudí spalo v posteli pred tým, než ste sem prišli. Koľkí boli chorí? Koľkí sa nachádzali na pokraji šialenstva? Koľkí spáchali samovraždu?“ Prekvapivo dobré. Paradoxne je IZBA 1408 (v origináli len 1408) ten bizarný prípad kingovky, keď vznikol kvalitný celovečerný film idúci „normálne“ do kín (vrátane slovenských) podľa krátkej poviedky. Tá pojednáva o mužovi v nadprirodzenej hotelovej izbe a sústredí sa skôr na stav jeho čoraz zúboženejšej mysle, než na niečo ako príbeh. Scenáristi Matt Greenberg (HALLOWEEN: H20), Scott Alexander (MUŽ NA MESIACI) a Larry Karaszewski (ED WOOD) to poriadne rozšírili o nové postavy a zápletky a hoci 25-miliónové dielo z produkcie bratov Weinsteinovcov trvá viac ako hodinu a pol, prekvapivo príliš nenudí. Dosť tomu pomáha kvalitná hororová atmosféra, nenápadne sebavedomá réžia Švéda Mikaela Håfströma (ZLO, DUCH JAZERA) a herecké obsadenie. Napr. Samuel L. Jackson, Tony Shalhoub či John Cusack (u ktorého sa nejednalo o prvý zárez v kingovkách, viď. brat hlavného hrdinu v Reinerovom PRI MNE STOJ!).

............................................................................................................................

7. Kukuričné deti (1984, r. Fritz Kiersch) Obskúrny prípad, keď podľa Kingovej poviedky nevznikol „len“ celovečerný film, ale rovno celá séria (spolu deväť častí a časom určite prídu ďalšie). Pravda, už dvojkou sága klesla na dno. Ťažko povedať, ktorý diel je horší a úbohejší, postupne si ale bohužiaľ rozoberieme všetky. Čo sa „jednotky“ týka, prekvapivo nie je úplne zlá. Ak necháme bokom dramatickú záverečné zmenu oproti poviedke (prípadne ďalšie zmeny, napr. špeciálne pre film vymyslenú postavu zradného pumpára v podaní R.G. Armstronga alias generála Phillipsa z PREDÁTORA) a hrozné efekty (ale čo čakať od ani nie jednomiliónového rozpočtu), zostane nám solídne krvavý/atmosférický horor. Petra Hortona a Lindu Hamiltonovú (v tom čase ešte nebola známa, ale v rovnakom roku mala v hre kultového TERMINÁTORA) v nebraskom mestečku Gatlin prenasledujú šialené deti. Zaujímavé je, že prvý diel sa v roku 2009 dočkal televízneho remakeu (resp. nového spracovania poviedky). „Jednotka“ rozhodne nie je klasika ako OSVIETENIE, ale ani až ťažké béčko. Takže zlatý priemerný snaživý stred á la CUJO.

............................................................................................................................

8. Tha Mangler alias Hrôza v práčovni (1995, r. Tobe Hooper) Ďalší prípad, keď podľa Kingovej poviedky nielenže vznikol celovečerák, ale rovno celá séria celovečerákov (i keď v tomto prípade to nie je prílišná pravda, pretože dvojka s Lanceom Henriksenom s „jednotkou“ nemá v podstate nič spoločné a trojka to z biedy tiež nevytrhla). Situácia ohľadom príbehu o posadnutom vraždiacom obrovskom stroji na „lisovanie“ vypraného oblečenia (...) pritom naoko nevyzerá zle. Réžie sa chopil uznávaný režisér klasík TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU a POLTERGEIST Tobe Hooper (v 90-tych rokoch ale už bol dávno za zenitom – PANOPTIKUM, ŽIVOTNÁ SILA), Kingova predloha tiež mnohé sľubovala a v čele kastingu sa objavil legendárny Freddy Krueger alias herec Robert Englund ako šialený šéf práčovne (táto postava v poviedke nie je). Nakoniec je zbedačene prehrávajúci Englund nakoniec jedným z mála aspoň ako-takých plusov biednej snímky z kurióznej africko-austrálsko-americkej koprodukcie. Detektíva si zahral Ted Levine, predtým sériový vrah z MLČANIA JAHNIAT, neskôr policajt z „Monka“ a drsný tatko z remakeu HORY MAJÚ OČI. Film je miestami nechtiac komický (ľudožravá chladnička) a postavy sa správajú nelogicky, napriek tomu to nie je úplné dno kingoviek.

............................................................................................................................

9. Schradni! (1996, r. Tom Holland) Príšerný slovenský názov, však? Schradni! Och môj bože. Kebyže aspoň Schudni. Bez výkričníka. Ale Schradni!? Už knižka Richarda Bachmana u nás vyšla pod nudným názvom „Kliatba“, ale Schradni! je teda fakt sila! No nič, aký je samotný film? Prekvapivo celkom dobrý. Okrem pomerne kvalitných masiek mu pomáha predovšetkým relatívne pútavý námet o rómskej kliatbe a vydarená postava mafiánskeho bossa (Joe Mantegna), ktorý zúfalému hrdinovi pomáha, lebo kedysi pomohol on jemu. Réžie cca 14-miliónovej snímky sa chopil zručný hororový remeselník Tom Holland (HRÔZOSTRAŠNÁ NOC – recenzia remakeu, DETSKÁ HRA), ktorý predtým robil televíznu kingovku LANGOLIERI. Stephen King má dostal cameo lekárnika Dr. Bangora (Bangor je mesto v Maine).

............................................................................................................................

10. To (1990, r. Tommy Lee Wallace) „Bezstarostný chalan z vás vyšumí ako vzduch z pneumatiky. Jedného dňa sa pozriete do zrkadla a zistíte, že sa na vás pozerá dospelý človek.“ Mnohí túto televíznu mini-sériu od režiséra Tommyho Lee Wallacea (strihača a šéfa výpravy prvého HALLOWEENU a režiséra tretieho, ktorý sa preslávil tým, že v ňom nebol Michael Myers) nemajú radi a vlastne robia dobre. Treba ale dodať, že herecké obsadenie detských rolí sa vydarilo (napr. Jonathan Brandis alebo Seth Green), masku diabolského klauna Pennywisea aspoň podvedome poznajú spravidla aj ľudia, ktorí nevedia, kto je Stephen King, výkon Brita Tima Curryho (ROCKY HORROR PICTURE SHOW, LEGENDA) je adekvátne afektovaný a mne osobne sa páči „príjemná“ hororová trojhodinová atmosféra, ktorú Wallace dal dokopy. Ale iste, kasting dospelých rolí je utrpenie, predpotopné efekty (pavúk, „mesačná tvár“) hodné trestného oznámenia a nedostali sa sem najlepšie pasáže z knihy (retrospektívy o zrode To a jeho vyčíňaní naprieč storočiami). Knižný bestseller zvykne bývať pokladaný za pilier hororovej literatúry. S tým ja osobne nesúhlasím, takže možno ani nečudo, že film sa mi páčil o čosi viac. Pripadal mi atmosférickejší. Nedajte sa ale pomýliť. Snímka, na ktorej scenári sa podieľal Lawrence D. Cohen (žiadny kingovský nováčik, napísal už De Palmovu CARRIE a neskôr MONŠTRUM alias THE TOMMYKNOCKERS), je každopádne ťažkotonážne béčko. Bez vyvyšovania treba povedať, že sa tu rozhodne nebavíme o žiadnej áčkarskej kvalitnej filmárčine. Dlho sa hovorí o novej filmovej verzii. Padajú dokonca reči o „normálnom“ celovečernom filme do kín. To ale vzhľadom na rozsiahlosť románovej predlohy môže byť pokus o samovraždu.