Vraždiace prízraky [4O %]
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 19 Marec 2014 03:00

Recenzia pokazeného hororu podľa Koontza s Benom Affleckom.

Asi obsahuje spoilery, ale koho to zaujíma?

Možno to bude znieť prekvapujúco (vzhľadom na to, že tento film dávno zapadol, vlastne bol zapadnutý už v čase premiéry), ale na VRAŽDIACE PRÍZRAKY som sa tešil 15 rokov. Neuveriteľné, že? Ale je to tak. Vznikli v roku 1998 a mne sa ich prvý raz podarilo vidieť až v roku 2013. Nepriamo som sa s nimi prvý raz stretol len formou mini-recenzie v českej Cineme. Autor rozhodne nadšený nebol. Myslím, že to bolo za „pekných“ 40%.

No mne to bolo jedno. Snímka vznikla v období oživenia slasherov. Stalo sa tak vďaka trháku VRESKOT, po ktorom nasledovali vydarené záležitosti HALLOWEEN: H20, VRESKOT 2, FAKULTA Roberta Rodrigueza a VIEM, ČO STE ROBILI MINULÉ LETO.

Za všetkými nejako, či už ako scenárista alebo producent, stál vtedy (dnes už nie) zázračný Kevin Williamson. Bohužiaľ nestál za dnešnými VRAŽDIACIMI PRÍZRAKMI. A je to poznať.

Napriek tomu som sa na ne tešil 15 rokov. Nikde som ich ale nebol schopný vypátrať. Už nájsť indicko-ukrajinské porno z roku 1974 bolo jednoduchšie, ako VRAŽDIACE PRÍZRAKY.

Okrem toho, že som bol fanúšik slasherovej vlny, ktorá nás osviežila v polovici 90-tych rokov 20. storočia, tešil som sa aj z ďalších dôvodov. Knižná predloha: Dean R. Koontz, dôstojný „kingovský“ spisovateľ. V minulosti podľa jeho románov nakrútili SKRÝŠU PRE DIABLA s Jeffom Goldblumom alebo PRENASLEDOVATEĽOV s Corey Haimom. Od veci nebol ani kasting. Rose McGowanová a Liev Schreiber z VRESKOTOV, uznávaný „vážny“ írsky herec Peter O´Toole veľakrát nominovaný na Oscara alebo v tom čase hviezdny Ben Affleck. Vtedy nemal režisérske ambície ako dnes, popularitu si ale získal ako šarmantný herec (ZAMILOVANÝ SHAKESPEARE, ARMAGEDDON) a oscarový scenárista (DOBRÝ WILL HUNTING). Zaujímavosťou je, že s Lievom sa stretol ešte o štyri roky neskôr v clancyovke NAJVÄČŠIA HROZBA.

Ako bonus sa o produkciu postarali bratia Weinsteinovci. Stáli za resuscitáciou slasherov (iná vec je, že ich o pár rokov pochovali) a sám spisovateľ osobne. Ten podľa vlastného románu dokonca napísal scenár. Nevraviac o skvelej zápletke. Skupinka hrdinov v zapadnutom americkom horskom mestečku pátra po tom, kam bez stopy zmizli všetci jeho obyvatelia.

V minulosti sa stali podobné prípady, keď bez stopy zmizli celé spoločenstvá ľudí, napr. obyvatelia dedín alebo vojenské jednotky. Nenašli sa telá, ani masové hroby. Nič. Proste zmizli.

Zo začiatku sú skutočne atmosféra a zápletka hlavným hnacím motorom. Snímka evidentne nestála veľa a režisér Joe Chappelle (HALLOWEEN 6: PREKLIATIE MICHAELA MYERSA, brutálne prestrihaný a zmasakrovaný HELLRAISER: BLOODLINE) príliš talentu od sudičiek nedostal (extra ma štval neustále opakujúcim momentom: postava šokovane pozerá na istú vec celé sekundy a až potom to vidíme aj my), ale téma robí svoje. Skupinka rôznorodých ľudí (dve sestry a traja policajti) sa túla vyľudneným mestečkom, nevidí psov ani mačky, občas huláka mestská siréna, niekedy počujú niečo ako kroky, ale nikoho nevidia, nachádzajú čoraz desivejšie stopy po vyčíňaní tajomného zla (dvere zamknuté zvnútra, no vnútri nikto nie je a oknom neodišiel) a všade kusy rôznych častí tiel, od hláv po odseknuté ruky.

Ale už v prvých tridsiatich minútach, ktoré patria ešte k tomu znesiteľnejšiemu, je vidieť, že bol problém. Neviem aký, ale vyzerá to na poriadne drsné prestrihanie nakrúteného materiálu. Pred chvíľkou bol deň a zrazu je tma ako o polnoci. Postavy sa správajú tak svojrázne a nelogicky, že sa tu naozaj niečo muselo stať. V jednej chvíli lekárka povie, že možno obyvatelia umreli na vražedný vírus, no jej ochranné prostriedky sa obmedzia na to, že veci, ktoré môžu byť smrteľne kontaminované, chytá vlhčeným papierovým obrúskom.

Následne policajtom „zakáže“ privolať pomoc práve kvôli možnému infikovaniu, no pritom je jednak už jasné, že obete boli zavraždené (vírus by asi nebol schopný odseknúť obetiam hlavu...) a jednak ju evidentne netrápi, že ak má pravdu, sú pravdepodobne všetci, vrátane nej a jej sestry, smrteľne infikovaní.

Šerif nevie, čo chce! V jednej chvíli zakáže všetkým dotýkať sa nájdených vecí na posteli (hodiniek, gombíkov, zlatých zubov), no o dve sekundy už nemá problém, aby sa jedna zo sestier v kope dôkazov prehrabávala. Ešte pokorne počúva jej prednášku o kardiostimulátoroch.

Hrdinka pozrie na hodinky. Cca pol jedenástej večer. „Ak aj príde pomoc, najskôr až ráno,“ skonštatuje. Táto tradičná hororová hláška padne napriek tomu, že nie je jasné, ako na to prišla. Prečo by pomoc mala prísť až ráno? Agenti FBI nevedia šoférovať potme? Lebo zasa až tak vzdialené od „okolitého sveta“ to blbé mestečko nie je. V jednej chvíli zaznie, že „najbližší ľudia“ sú odtiaľto 40 míľ. To sa dá prejsť autom za koľko? 15 minút? 16?

Po tridsiatej prvej minúte vletí do miestnosti niečo ako Mimic Guillerma del Tora, zabije jednu z mála zaujímavých postáv (Schreibera s jeho psychopatickými úškľabkami) a atmosféra a strach z neznáma idú dočerta. Pretože ja sa nebojím počítačových efektov Guillerma del Tora. Ani malé dieťa sa nebojí počítačových efektov Guillerma del Tora. Ani Guillermo del Toro sa nebojí svojich počítačových efektov.

Prekážajú aj mnohé iné veci, u tých som sa ale utešoval aspoň tým, že sú nám možno zámerne zatajované a schválne sú nakrútené tak blbo, lebo na konci budú súčasťou šokujúceho rozuzlenia. Za všetky: Schreiberovo chovanie a neschopnosť zla zabiť piatich ľudí, pričom predtým zabilo stovky pravdepodobne v jeden deň.

Po 50. minútach na scénu prekvapivo napochoduje vojensko-vedecké komando. Tvorcovia sa inšpirovali votreleckou ságou (v tom období neboli jediní - MUTANT, MIMIC, SFÉRA) a urobili dobre. Stále to nie je zázrak a správanie profesionálov nie je príliš profesionálne. No konečne sa k slovu dostáva akcia, gore, nechutné efekty a príbeh sa začína vysvetľovať (je tam všetko, od VECI po VLÁDCOV BÁBOK). Teoreticky.

Prakticky sa to začína ešte viac zamotávať. Priznám sa, že od určitej chvíle som prestal všetkému rozumieť a zmieril som sa s tým, že už to len zúbožene dopozerám. A stalo sa: dopozeral som. A nepochopil som. Pochopil som snáď len to, že zlo nemalo podobu mimozemskej civilizácie, ale niečoho, čo prišlo zo „stredu Zeme“ (čosi ako Satana, alebo čohosi, čo si o sebe myslí, že je Satan). Takže síce som nechápal, ale aspoň som sa stal svedkom množiacich sa absurdných scén (Peter O´Toole rozprávajúci sa s rozžiareným kanálom). Posledná pasáž v bare asi mala byť šokujúcim zvratom, ale vlastne si vôbec nie som istý, či som ju správne pochopil, alebo či sa jednalo len o neškodný fór tvorcov. Čiže Schreiber bol od začiatku „hlavným zlom“?

Aký by to potom všetko malo zmysel?!?!?!?!?!

Ťažko povedať, prečo Weinsteinovci na aktívnu účasť na americko-japonskom (!?) filme neprehovorili svojich kamarátov Williamsona a Cravena. Ale možno nepotrebovali kvalitný film. Možno potrebovali béčko. Béčko niekedy stačí. Béčko občas zarobí viac, ako ambiciózny horor.

Phantoms, USA | Japonsko, 1998, cca 96 minút

Réžia: Joe Chappelle. Scenár: Dean R. Koontz (podľa vlastnej knižky). Hudba: David C. Williams. Kamera: Richard Clabaugh. Hrajú: Ben Affleck, Peter O'Toole, Rose McGowanová, Joanna Goingová, Liev Schreiber, Nicky Katt a ďalší