Uninhabited [4O %]
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 04 Marec 2014 03:00

Recenzia austrálskeho ostrovného trilerového hororu.

Recenzia pre vyššiu kvalitu musela siahnuť po výrazných spoileroch.

„Veľká koralová bariéra“ (alias „Veľký bariérový útes“) je slávna austrálska gigantická austrálska atrakcia. Môžete ju vidieť z vesmíru. Je dlhá cca 2000 kilometrov a široká stovky metrov. Nachádza sa tu obrovské množstvo ostrovov a ostrovčekov.

UNINHABITED patrí medzi horory, ktoré mnohí nemajú radi a mnohí ich práveže naopak majú radi veľmi. Je podobne komorný, ako bol RETREAT. Počet postáv, ktoré na plátne fyzicky strávia aspoň dve minúty, nepresahuje číslovku 5. Odohráva sa v jednom a tom istom prostredí, žiadne výlety mimo ostrova. Zápletka je extrémne jednoduchá.

Ide o dvoch sympatických mladých ľudí (on a ona), ktorí na niekoľko dní odcestujú na ľudoprázdny ostrovček, aby si užili. Dovezie ich na lodi chlapík, ktorý v dohodnutý termín pre nich má prísť. Nechal im satelitný telefón, to je všetko. Obaja sú na ostrovčeku úplne sami.

Ale už čoskoro nájdu stopy, naznačujúce, že to nie je pravda. Doslova – v piesku nájdu malé stopy. Vydedukujú z nich, že patria dieťaťu. Situáciu zatiaľ neberú smrteľne vážne a rozhodnú sa dieťa pohľadať. Keďže ostrov nie je veľký, je to len otázka desiatok minút. Prekvapivo ale nič nenájdu, čo ich vyvedie z rovnováhy.

Následne sa objavia ďalšie nepríjemnosti. V noci, keď ležia v stane, počujú, akoby vonku niekto chodil. Z džungle znie neľudské kvílenie. V poraste nájdu drevenú búdu, na ktorej stene je nakreslená postavička párajúca brucho inej postavičke.

Postupne sa situácia vyhrocuje. Párik náhodne zistí, že ich vlastnou kamerou počas spánku niekto nakrúcal. Prečo, to som nepochopil. Asi si režisér myslel, že je to strašidelné.

Následne ráno v tábore nájdu darček od tajomného obyvateľa ostrovčeka: obrovských morských slimákov.

Divák samozrejme rozmýšľa, čo sa deje. No možnosť, že to v skutočnosti robí niekto z páru (= v skutočnosti je šialený psychopatický schizofrenik a jeho partner to nevie), evidentne nie je pravda, pretože napr. keď v noci pred stanom niekto chodí, je záber na oboch vystrašených milencov, takže to logicky nemôže byť žiaden z nich.

V polovici sa objavia niečo ako pytliaci. Sú dvaja a keďže (vraj) nevedia po anglicky, hrdinovia sa s nimi nevedia porozprávať a sú presvedčení, že to pytliaci im chodia okolo stanu a nechávajú im pred ním vypitvaných slimákov. Medzi oboma skupinkami dôjde ku konfliktu, ktorý má neskôr dohru. Avšak zrejme každému hororovému fanúšikovi je jasné, že je to falošná stopa a že pytliaci určite nie sú oným „tretím“ obyvateľom ostrova.

Po akčnej nočnej scéne, po ktorej pytliaci odídu z deja, by sa tempo filmu malo zrýchliť a začal som očakávať vysvetlenia. No keď neprichádzali, pochopil som, že UNINHABITED bude patriť k tým komorným hororom, ktoré sú na jednej strane veľmi jednoduché, no na druhej sa z nejakého čudného dôvodu rozhodli nevysvetliť nám tých pár tajomstiev, ktoré ponúkli.

Film som zatiaľ videl iba raz, no hoci som pri ňom nedriemal, pochopil som z neho len cca 70%.

Pochopil som to tak, že v minulosti došlo na ostrove k znásilneniu jednej ženy siedmimi mužmi. Coral (ako sa žena volala... alebo to bola jej prezývka?) následne údajne umrela, no už onedlho, ak som to správne pochopil, začalo na ostrove dochádzať ku krvavým tragédiám. Skoro všetci muži, ktorí sa na ňom objavili, boli brutálne zavraždení.

Aké je vysvetlenie toho všetkého? Mám štyri verzie.

1) Coral v skutočnosti nezomrela, ale ako šialená bláznivá starena dodnes behá po ostrove a zabíja mužov (ženy teda nie?).

2) Coral síce umrela, ale až neskôr. Predtým stihla porodiť dcéru, ktorá teraz na ostrove vraždí mužov v matkinom mene (ženy teda nie?).

3) Coral naozaj umrela a nikdy žiadnu dcéru nemala. Na ostrove vraždí jej duch.

4) Vraždí niekto úplne iný.

Pravdupovediac, všetky verzie mi pripadajú viac či menej o ničom. Tým pádom vlastne neviem, čo mala znamenať jedna z posledných scén (ženská silueta).

Následne hrdinka šliapne na jedovatú rybu a:

1) alebo zomrie (a teda mužovi sa na konci zjaví jej duch... potom ale kto vytvoril hrob s menom BETH?)

2) alebo zázračne prežije, definitívne zošalie, vykope si hrob, v ktorom symbolicky pochová svoje „civilizované Ja“ a následne začne vraždiť chlapov, ktorí prišli na ostrov (ženy nie?).

Nech už po ostrove behal (a slimákov nechával) ktokoľvek, následne som to pochopil tak, že hrdinka zošalela, akože sa pochovala (viď. hrob s menom Beth) a na ostrove zostala žiť ako „duch“ a kántrila každého muža (ženy nie?), ktorý na ostrov omylom zavítal.

Film bohužiaľ kvôli tomu, že neobsahuje skoro žiadne odpovede, v mojich očiach výrazne stratil a hoci som mu pôvodne chcel dať 60% (napríklad ma zaujala výprava), kvôli arogantne otvorenému koncu musím dať o 20% menej. Obvykle nemám rád, keď je so mnou narábané ako s blbcom a i najmenšia kravina je mi vysvetľovaná dvadsaťminútovým flashbackom, no toto tvorcovia prehnali.

Ústredný párik je fajn, predovšetkým jeho pôvabná dievčenská časť. Miestami sa mi ale zdalo, že si obaja zo svojej hororovej situácie miestami až robia srandu, čo bolo čudné.

Okrem výpravy a hercov ma potešila prítomná logika. Žiadne logické nezrovnalosti som si nevšimol (len klasiky typu „hrdinovia si nezaložia pred stanom oheň“ alebo „Prečo si so sebou nezobrali vlčiaka?“).

Potešila ma zo začiatku znepokojivá a v dobrom nepríjemná atmosféra (troška ako WOLF CREEK); vedel som si bez problémov predstaviť sám seba na mieste hrdinov. Sám na ostrovčeku, okolo more, džungľa, dávna záhada, podozrivé zvuky, stopy v piesku. Atmosféra sa napriek mnohým zakopnutiam nezničila ani s pribúdajúcimi minútami (film má len hodinu dvadsať), no ku koncu ma kvôli tajnostkárskemu scenáru prestala priťahovať a už ma iba štvala.

Uninhabited, Austrália 2010, cca 90 minút

Réžia a scenár: Bill Bennett. Hudba: Peter Miller. Kamera: Lachlan Milne. Hrajú: Geraldine Hakewillová, Henry James a ďalší