Recenzia španielskeho found footage.

Autenticky sa javiace horory, ukazujúce začiatok konca skupiny hrdinov nakrúcajúcich si na kameru vlastnú smrť, tu boli už pred rokom 1999 (KANIBALI/1980). Do módy sa však dostali až na prelome storočí, keď (inak neveľmi talentovaní) režiséri Eduardo Sánchez a Daniel Myrick za smiešny peniaz nakrútili trhák ZÁHADA BLAIR WITCH.

Že chalani nie sú novými Kubrickami dokázali nasledujúcimi filmami (béčkarské sci-fi horory HROZBA V PÚŠTI a UNESENÍ). Reklamná kampaň, ktorú predstavili koncom 20. storočia, ale bola enormne vydarená. Samotný štýl v nasledujúcich rokoch skopírovali plus mínus desiatky filmárov. V ich nízkorozpočtových hororoch sebavedomá partia odchádza na atmosférické miesto (bývalý blázinec, dom plný poltergeistov, činžiak plný diablom posadnutých zombies). Do prvej polovičky sa buduje atmosféra. Nenápadné, ale možno o to zlovestnejšie, náznaky, že na mieste sa pohybuje zlo. Druhá polovica sa mení na boj o holý život. Kamera sa trasie, všetci kričia... a potom zomrú.

V roku 2010 do tohto hororového pod-žánru žánru prispel celovečerne debutujúci Mexičan Fernando Barreda Luna (zároveň scenárista a strihač filmu). Prišiel s príbehom rodiny (otec, matka, malý syn, dospievajúci syn, dospievajúca dcéra, pes), ktorá odchádza relaxovať na vidiek, do starého domu. V okolí sa nachádza lesný labyrint, kde je veľmi ľahké zablúdiť. O tomto mieste sa hovorí, že vraj v ňom straší duch dievčaťa, ktoré sa tu bez stopy okolo roku 1940 stratilo. Niektorí hovoria, že ak sa tu stratíte, objaví sa a pomôže vám nájsť cestu von. Hororovejšie teórie tvrdia, že sa síce objaví, ale pomôže vám nájsť maximálne brutálnu smrť. A práve po pravdivosti tejto miestnej legendy sa (pomocou kamier) rozhodnú pátrať dvaja znudení tínedžeri.

Nasledujú spoilery. V čítaní by ste mali pokračovať len ak ste film videli alebo je vám to fuk.

Film je krátky - má ledva hodinu a štvrť. Ide vo vopred vyšliapaných cestičkách. Tínedžeri napriek rodičovskému zákazu trávia čoraz viac času v bludisku. Prvý hororový moment prichádza, keď v ňom za bieleho dňa uvidia obďaleč stáť záhadnú postavu. Bludisko je súkromný pozemok, takže teoreticky by v ňom nikto nemal byť. Postava však stojí v tieni, takže nie je jasné, kto to je alebo či to náhodou nie je zákerná hra tieňov.

Súrodenci nechajú kameru pustenú aj v noci - namierenú na starú, hrdzavú, železnú bránu. Tá oddeľuje dom od bludiska. Vidíme, ako pes celú noc na niečo šteká. Následne zmizne a keď ho súrodenci idú hľadať, nájdu v lese stopy po boji, krvavé lístie, zničený obojok a nakoniec (na dne starej, vyschnutej studne) mŕtve psie telo.

Rozhodnú sa nikomu to nepovedať. Ich braček sa ale rozhodne ísť psa hľadať sám (v noci), ale ešte musím dodať, že otec pred zmiznutím psa odíde z deja. Matka tvrdí, že kvôli práci, no keď to hovorí, tvári sa čudne a ak som to dobre pochopil (snímku som videl len raz a možno mi niečo uniklo), v skutočnosti ho zrejme zabila práve ona a s telom urobila bohviečo (pokiaľ som dobre počúval, v závere sa spomína nájdenie len troch detských tiel). Rovnako tak zabila psa (otázkou potom ale je, prečo na ňu v nočnej scéne štekal ako na neznámu osobu...) a následne najmladšieho syna.

Súrodenci si však mysleli, že otec skutočne pracovne odišiel a že malý brat skutočne utiekol sám do nočného bludiska. Tak spolu s hysterickou matkou (ktorá je v skutočnosti schizofrenička, takže v danej chvíli verí, že pes naozaj „záhadne zmizol“ a synček ho išiel hľadať na vlastnú päsť) idú tiež do bludiska. Po matke sa okamžite zľahne zem a súrodenci sa rozdelia.

Sledujeme dievča, ktoré za sebou začuje zvláštny zvuk, obzrie sa a zdá sa, že ju niečo (niekto) napadlo (napadol). Nič „poriadne“ nevidíme, no dá sa predpokladať, že to bola šialená matka, zasa vo svojej „nálade“.

Dievčaťu sa podarí utiecť a doslova narazí do brata. Po útočníkovi nie je ani stopy, chvíľu idú bludiskom sami, následne začujú krik (zrejme ženský, ale dievča je presvedčené, že to nie je hlas ich matky... tej sa však zrejme pri zmene osobnosti mení nielen povaha, ale i hlas) a bežia za ním.

Nájdu matkinu baterku, následne sa zasa rozdelia, chlapec je niečím napadnutý, v poslednej chvíli sa mu však podarí utiecť. Po ďalšom blúdení bludiskom nájde sestru priviazanú k altánku uprostred bludiska. Je živá, ale zranená. Spoločne sa im podarí nájsť cestu von z bludiska a dostať sa do domu.

Obrovský dom ale v skutočnosti namiesto záchrany (o mobile či pevnej linke nepadne ani reč) predstavuje skôr pascu. Rozozvučí sa poplaško, cez dvere sa začne niekto dobýjať dnu a z komína do krbu spadne asi... toto som príliš nepochopil... telo najmladšieho dieťaťa? Brat sestru ukryje v dome a sám sa zabarikáduje na poschodí. Do nočného domu následne niekto násilím vnikne, no chlapec zostáva úspešne ukrytý.

Ráno naberie odvahu a začne prehľadávať dom. Niekto pustil hudbu. Sestrin úkryt je otvorený a zakrvácaný, po dievčati ani stopy. Mladík nájde pustený televízor s videokazetou, na ktorej je lekársky dokument o schizofrénii. V tej chvíli sa niečo stane (pravdepodobne dôjde k útoku na chlapca), kamera sa zvalí na zem a nastane tma.

V tej chvíli som myslel, že bude koniec, že sa naštvem a dám 20%. Dej však ešte zopár minút pokračuje, doplnený o policajné fotky a spravodajskú reportáž. Uvidíme však ešte flashback o tom, ako je chlapec pred televízorom napadnutý ženou (matkou?) a (ako sa dozvieme z „policajných záznamov“) zabitý.

V televízii je skutočne pustený dokument, ale ak som to správne pochopil, v skutočnosti sa jedná o autentický záznam schizofrénnej pacientky (matky?). Kde sa tento záznam v dome zobral? Že by ho „vyliečenej“ žene dali doktori na pamiatku?

Z reportáže, ktorú akože vysiela španielska televízia, sa následne dozvedáme, že do domu bola telefonicky privolaná pomoc (mužom, ktorý súrodencom rozprával strašidelnú historku?), policajti našli tri mŕtve deti a koniec.

Nezachytil som, čo sa stalo s otcom a ženou.

Je to paradoxné, že niekedy veľmi jednoduché filmy vedia byť komplikované. Niekedy si to komplikujú samotní tvorcovia, lebo si myslia, že je to zbytočne jednoduché, že to treba skomplikovať a tak neodpovedajú na niektoré otázky, alebo odpovedajú, ale komplikovane. Napríklad úvod som si musel pozrieť ešte raz, aby som pochopil veci, ktoré som nepochopil na prvé pozretie.

Tak asi toľko k zvratom. Čo myslíte, pochopil som to dobre, alebo mi niečo utieklo? Ak by som mal hodnotiť film ako taký, nemožno mu uprieť kus (miestami kusisko – postava ticho postávajúca v lesnej tôni; desivý zvuk, ktorý zaznie pri dievčati; pes štekajúci na bránu) atmosféry. Určite by som bol vydesený, ak by som ho videl v noci, sám doma.

Potešilo ma, že je blairwitchský štýl mierne upravený (namiesto kamarátov/kolegov sú hrdinami rodinní príslušníci), veľa urobila španielčina (mám rád španielske horory po roku 2000) a tajomnému domu s bludiskom nemožno uprieť hororovú atmosféru. Zaujalo ma tiež desivé rozuzlenie. Takže dávam palec hore. No za priveľké množstvo nočných scén, menšie množstvo „naozaj“ strašidelných a asi zbytočne komplikovaný scenár to bude aj tak „len“ 60%.

P.S. - Dievča, ktoré sa tam okolo r. 1940 stratilo, bola matka?

Atrocious, Španielsko | Mexiko 2010, cca 75 minút

Réžia a scenár: Fernando Barreda Luna. Kamera: Ferrán Castera Mosquera. Hrajú: Cristian Valencia, Clara Moraledaová, Chus Pereiroová, Sergi Martin, Xavi Doz, Jose Masegosa a ďalší