Children of the Corn: Genesis [4O %]
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 04 December 2013 03:00

Recenzia deviateho dielu kingovskej hororovej série KUKURIČNÉ DETI.

Mladému zamilovanému páriku sa v pustatine pokazí auto. Tim (Tim Rock) a tehotná Allie (Kelen Colemanová) vyrazia nájsť pomoc. Nájdu dom na samote, v ktorom býva svojrázny „Kazateľ“ (ako päťdesiatnik vyzerajúci sedemdesiatnik Billy Drago) so svojou podstatne mladšou európskou manželkou-nymfomankou (Slovenka Barbara Nedeljáková – HOSTEL). Párik musí v čudnom dome stráviť noc, no už onedlho zistí, že v neďalekej stodole je väznené chlapča so špeciálnymi vlastnosťami... a ako s tým dočerta súvisí Gatlin?

Keďže som takmer presvedčený o tom, že recenziu deviatej časti hororovej série nebude čítať nikto, kto nevie, o čo ide, je v podstate celá jedným veľkým spoilerom.

Všetko spustil Stephen King, keď napísal poviedku o vraždiacich deťoch z mestečka Gatlin, ktorú v roku 1984 sfilmoval Fritz Kiersch. S druhým dielom, ktorý prišiel prekvapivo až v roku 1992, King nemal nič spoločné a na mizernej (ne)kvalite to bolo vidieť. Nasledoval blbý tretí (1995) o dvoch kukuričných bratoch v Chicagu a s debutom Charlize Theronovej. V o čosi vydarenejšej štvorke (1996) hrala Naomi Wattsová, snímka sa dejom vrátila na dedinu a spoliehala sa skôr na atmosféru, než gore. Piaty diel (1998) bol najhviezdnejšie obsadený: David Carradine, Alexis Arquette a Eva Mendesová. Šiesty (1999) staval na návrate Izáka (ústredný detský zloduch z prvej časti), v siedmom (2001) sa mihol Michael Ironside a v roku 2009 vznikol televízny remake prvej časti resp. nová adaptácia Kingovej poviedky.

Dnes sa budeme baviť o deviatej časti, ktorá uzrela svetlo sveta v roku 2011 a je škoda, že neuzrela radšej žumpu.

Ale nie. Asi najprekvapujúcejšie na deviatke je, že nie je až taká príšerná, ako som čakal. Trvá ledva hodinu pätnásť a je komorná, čo znamená, že sa nejedná o tupý slasher, ale o pokus o atmosférickú záležitosť. Čo je mne osobne sympatické. Všetci herci sú navyše pomerne dobrí – nielen zamilovaný párik, ale tiež hviezda filmu Drago (Frank Nitti z NEPODPLATITEĽNÝCH, Jupiter z HORY MAJÚ OČI/2006) ako „Kazateľ“.

Prekvapivé na deviatej časti série o vraždiacich deťoch je, že v nej takmer žiadne deti takmer vôbec nevraždia. V skutočnosti v snímke režiséra Joela Soissona (ktorý rozhodne nie je žiadny zázrak, napísal napr. DRACULU 2000 alebo MUŽA BEZ TIEŇA 2, produkoval MIMIC 2 a v roku 2008 nakrútil horory PULSE 2 a 3) vystupuje len jedno dieťa. Je to malý chlapec a Kazateľ ho väzní v neďalekej šope. Keď to párik zistí, vyjde najavo, že chlapec je smrteľne nebezpečný a má schopnosti ako Carrie (tiež od Kinga). Teda dokáže silou vôle hýbať predmetmi, vrátane vidiel. Zaujímavé je, že hoci chlapec dokáže na diaľku desiatok metrov „triasť“ predmetmi, má problém dostať sa zo šopy, do ktorej by stačilo raz kopnúť a spadla by.

Takisto je zaujímavé, že až doteraz mu neprekážal telefón v dome. Rovnako je zaujímavé, že policajta nikto nehľadá. Alebo to, že príde, hoci sa spojenie prerušilo skôr, než mu tehotné dievča stihlo čokoľvek dôležité povedať (napr. aspoň približnú adresu a podobné drobnosti). Približne rovnako zaujímavá je schopnosť danej dievčiny z prízvuku vypátrať, že osoba pochádza z „okolia Ruska“ (to ma obzvlášť dostalo, je to asi také, ako keby som stretol Američana a na základe jeho prízvuku určil, či žije v Maine alebo Las Vegas).

To, že na konci chlapík proste NEZASTAVÍ AUTO a nepočká, kým ťahač neodíde, už zaujímavé nie je. Je to len hlúpe. Rovnako, ako na prvý raz nezrozumiteľný koniec alebo hláška chlapcovej matky (alebo kto to teda vlastne bol) „Dostanem ťa odtiaľto“, keď niekoľko scén predtým jasne povedala „To JA som ho zavrela do šopy“ (klamala alebo v tom len nemal jasno scenárista?).

A už vôbec mi nebolo jasné, ako je možné, že po obrovskej dopravnej nehode, ktorú evidentne videli desiatky ľudí, k zhavarovanému vozidlu len tak podišiel „rozvážač“, vytiahol dievča a bez toho, že by to kohokoľvek trápilo (napríklad políciu, hasičov, zdravotníkov a iné nepodstatné zložky) ju v pohode uniesol. Prečo ju teda Kazateľ pustil, keď ju nechcel pustiť?! Nie, toto som skutočne nepochopil a určite si film nepozriem druhý raz, aby som to pochopil.

„Nutné“ žánrové klišé ani komentovať nebudem (hrdinom je jasne povedané, aby v noci nechodili po okolí a samozrejme prvé, čo urobia, je, že sa v noci začnú chodiť po okolí).

Paradoxné ale je, že ak necháme bokom tieto „detaily“, CHILDREN OF THE CORN: GENESIS nie je odpad. Napríklad ak ho porovnám s otrasnou dvojkou a trojkou, naozaj to nie je dno žumpy, ale len hladina. Film je príjemne krátky (sám som bol prekvapený, ako rýchlo skončil) a po vizuálnej stránke sa jedná o prekvapivo solídnu záležitosť (záverečná „cesta“ dokonca vyzerá ako niečo od Michaela Baya).

So strašením to samozrejme veľa spoločného nemá (film je plný „znepokojivých zvukov ozývajúcich sa nocou“, no v konečnom efekte je to skôr rušivé) a je to preplnené logickými bobkami (nie je jasné ani len to, či je dom súčasťou nejakého mesta a ak áno, čo sa stalo s jeho obyvateľmi, detto prológ zo 70-tych rokov 20. storočia je dosť nejasný, napr. som nepochopil, prečo nebol situovaný do Gatlinu). No, hoci to pri vymenovaní všetkých týchto záporov bude znieť čudne – NIE JE TO ÚPLNE ZLÉ. Áno, je to v podstate smiešne. Pripadá mi to, ako keby ma v noci zbili, odtrhli mi ruku, nohu, hlavu a polámali väčšinu kostí v tele, no ja by som bol vlastne celkom spokojný, že na mňa nenapľuli.

Children of the Corn: Genesis, USA 2011, cca 80 minút

Réžia a scenár: Joel Soisson. Hudba: Jacob Yoffee. Kamera: Alexandre Lehmann. Hrajú: Tim Rock, Kelen Colemanová, Billy Drago, Barbara Nedeljáková, Duane Whitaker a ďalší