Remake verzus originál II.
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 07 August 2013 04:00

Ako si remakey vedú v porovnaní s originálmi snímok Piatok trinásteho, Nočná mora v Elm Street, Halloween, Prichádza Satan!, Total Recall, Prepadnutie 13. okrsku, Deň Šakala, Stopár a Shutter?

Pravdaže, jedným článkom to nekončí. A neskončí to ani dnešným druhým, pretože remakeov je ako maku.

............................................................................................................................

1. Piatok trinásteho (1980 verzus 2009, Sean S. Cunningham verzus Marcus Nispel) Tak toto je poriadny remake! Výslednou kvalitou síce nemieri príliš vysoko, ale na rozdiel od početnej pôvodnej série (ktorá je, s výnimkou prvých dvoch dielov, relatívne dosť ladená do čiernej komédie) zostáva aspoň smrteľne vážny. To by hardcore žánrových fanúšikov mohlo/malo tešiť. Úvod je pozoruhodný, ďalej to ale bez spoilerov nejde. Séria PIATOK TRINÁSTEHO je známa tým, že sa pomerne dlho vyvíjala/hľadala si svoje komunikačné prostriedky s fanúšikom. Takže v prvej časti v skutočnosti zabíjala mama Jasona Voorheesa (ten v „jednotke“ prakticky nebol), Jason prišiel na scénu v dvojke a kultovú hokejovú masku dostal k dispozícii v trojke (v dvojke mal na hlave vrece na zemiaky). Tvorcovia remakeu, v čele s producentom Michaelom Bayom a jeho Platinum Dunes, to všetko rafinovane zhustili do úvodu, v ktorom uvidíme všetky tieto zásadné zvraty. Potom už je to ale klasický hlúpy slasher (originál bodoval napr. aj ikonickými vraždami z pohľadu vraha, čo remake nemá).

............................................................................................................................

2. Nočná mora v Elm Street (1984 verzus 2010, Wes Craven verzus Samuel Bayer) Ďalší remake slávneho slasheru z produkcie Bayovej Platinum Dunes. Prvý diel patrí k základnému vzdelaniu slasherového fanúšika, čo už sa však o ďalších dieloch povedať nedá. V určitej chvíli bola sága natoľko zničená, že producenti nemohli urobiť nič iné (ak chceli pokračovať v komerčne stále pomerne dobre zabehanej sérii a to samozrejme chceli), než nakrútiť remake. Ten je zaujímavý tým, že kopíruje originál nielen po dejovej stránke, ale i atmosférickej (remake aj originál sú smrteľne vážne horory bez humoru), ale tiež prekvapivým zatlačením Freda Kruegera do úzadia (už u Cravena mal skôr cameo resp. objavoval sa iba v náznakoch). Pár príbehových zmien by sme tu ale predsa len našli. Najvýraznejšou je asi tá, že v remakeu je Fred chvíľku líčený ako obeť sfanatizovaného davu/obetný baránok, no v skutočnosti bol vraj nevinný a teda zločincami sú tí, čo ho upálili zaživa v jeho kotolni a skutočný pedofil dodnes behá po slobode. Nakoniec sa ale tvorcovia tejto odvážnej teórie zľakli, uprostred filmu ju popreli a dorazili to do konca už len ako blbý slasher s nezaujímavými postavami.

............................................................................................................................

3. Halloween (1978 verzus 2007, John Carpenter verzus Rob Zombie) Carpenterova „jednotka“ je pilierom vyvražďovačiek a to dokonca takým kvalitným, že aj keď zopár slasherov vzniklo už pred ním, fanúšikovia ich plus mínus ignorujú. Vzniklo sedem pokračovaní (recenzia dvojky, štvorky a sedmičky), no niektoré boli také zlé (v trojke napr. žiadny Myers nebol), že producentom v istej chvíli neostávalo nič iné, než iniciovať vznik remakeu. Prekvapivo ho dali do rúk svojráznemu hudobníkovi a kontroverznému režisérovi Robovi Zombiemu (hixploitationy DOM TISÍCKY MŔTVOL a jeho výborný sequel VYVRHELI PEKLA). To je najväčší plus remakeu. Najviac zamrzí, že nejde až tak na doraz, ako sme od Zombieho čakali. I tak je ale jeho príspevok do série iný oproti Carpenterovi. Nielen celkovým vyznením („hlučná“ atmosféra na rozdiel od „tichého“ originálu), ale aj intenzitou (na rozdiel od relatívne nekrvavého originálu Rob rozhodne na krvi nešetril) a dejom (dlhá časť filmu je venovaná detstvu Michaela Myersa a jeho vzťahu s Loomisom, čo sa o „jednotke“ povedať nedalo). Remakeu tiež pomáha obskúrny kasting v čele s menami ako Danny Trejo, Dee Wallaceová, Sid Haig, Udo Kier, Malcolm McDowell, William Forsythe a Brad Dourif.

............................................................................................................................

4. Prichádza Satan!/Satan prichádza (1976 verzus 2006, Richard Donner verzus John Moore) Originál je klasika a základ satanských hororov (spolu s VYHÁŇAČOM DIABLA a s ROSEMARY MÁ DIEŤATKO). Nasledovali tri hlúpe sequely a vydarený remake režírovaný v Čechách Írom. Nie je až taký doslovný, ako remake PSYCHA, je ale pravda, že dejových zmien nie je veľa a sú skôr symbolické (napr. v remakeu diplomat od začiatku vie, že Damien nie je jeho). Zostal aj temný koniec. Snímke pomáha sympatické herecké obsadenie v čele s Lievom Schreiberom a Davidom Thewlisom, výrazná vizuálna štylizácia a celková drsnosť (brutálne likvidácie sympatických postáv, relatívne apokalyptický záver).

............................................................................................................................

5. Total Recall (1990 verzus 2012, Paul Verhoeven verzus Len Wiseman) Po HRÔZOSTRAŠNEJ NOCI ďalší nepresvedčivý remake s Colinom Farrellom. V slávnej klasike Paula Verhoevena a Arnolda Schwarzeneggera sa svojho času na ničom nešetrilo: od masiek cez výpravu po akčné scény a triky. Remake síce tiež dostal k dispozícii štedrý rozpočet, chýbala však Verhoevenova hardcore vízia, scenár nepôsobil originálne a hoci nápad vymeniť svalnatého Rakúšana za atletického Íra nebol zlý, nakoniec to celé dopadlo... zbytočne. Remakeu treba ale uznať, že sa nesnaží kopírovať známu predlohu a tak sa na Marse neodohráva ani sekunda! Čo je poriadne výrazná zmena oproti originálu. Remake je po stránke vízie budúcnosti relatívne realistický, nezaujímavý príbeh, nepresvedčiví herci, nudné akčné scény a nudné efekty tomu ale lámu väz.

............................................................................................................................

6. Prepadnutie 13. okrsku (1976 verzus 2005, John Carpenter verzus Jean-François Richet) Originál sa nedá s čistým svedomím označiť za kult, klasiku ani legendu, no pre divákov, ktorí vyrastali na Carpenterových nízkorozpočtových surových trileroch/hororoch zo 70-tych a 80-tych rokov, má určité čaro. Jednoduchý príbeh, odohrávajúci sa na takmer opustenej policajnej stanici v noci napadnutej skupinou krvilačných agresorov, ukážkovo spadal do Carpenterovho halloweenskeho obdobia o zle, ktoré vniká do nášho sveta a ktorého motivácie v zásade vôbec nie sú dôležité (dôležité je, že nás chce zabiť). Keď o takmer 30 rokov neskôr prišiel remake, už bola v plnej nahote vidieť slaboduchosť príbehu. Remakeu však nemožno, na rozdiel od Carpentera, uprieť aspoň vizuálnu prepracovanosť a dobrý kasting.

............................................................................................................................

7. Muži, ktorí nenávidia ženy (2009 verzus 2011, Niels Arden Oplev verzus David Fincher) Prvá filmová adaptácia románu Stiega Larssona sa vydarila dosť na to, aby boli všetci prekvapení vyhlásením amerického režiséra Finchera, že jeho najbližším projektom bude nová adaptácia tohto románu. Tvorca KLUBU BITKÁROV síce tvrdil, že to bude skôr nová adaptácia knižky než remake, ale hoci je jeho príspevok skutočne po dejovej stránke troška iný, v zásade sa, či sa to Fincherovi páči alebo nie, asi, zrejme, pravdepodobne, jedná o, nuž, remake. Ale kvalitný, pričom vďaka niekoľkým úpravám nie vyložene doslovný. Fincher pridal zopár „svojich vecí“ a dokonca našiel snáď ešte lepšiu Lisbeth Salanderovú, než akou bola v pôvodnej verzii Noomi Rapaceová. A to už je čo povedať.

............................................................................................................................

8. Deň Šakala/Šakal (1973 verzus 1997, Fred Zinnemann verzus Michael Caton-Jones) Tuná nie je na 100% isté, či sa jedná o remake. Kým originál bol o noblesnom tajomnom nájomnom vrahovi (Edward Foxx), ktorého sledujeme krok za krokom blížiť sa k jeho cieľu, na ktorý má spáchať atentát, v o 24 rokov staršej verzii sledujeme trápnymi parochňami obdareného nemožného tĺka Brucea Willisa. Ďalšou výraznou zmenou je, že kým originál nemal takmer žiadne kladné úlohy (iba takmer až dokumentárnou formou sledoval vrahovo počínanie), „remake“ je typický hulvátsky hollywoodsky krvák s prestrelkami na pohyblivých schodoch, pričom Šakal je záporná sviňa a prím hrajú kladné postavy Sidneyho Poitiera a Richarda Gerea (ako dobrý terorista!).

............................................................................................................................

9. Stopár (1986 verzus 2007, Robert Harmon verzus Dave Meyers) A opäť remake od Baya. A opäť žiadny zázrak. Menším plusom snímky je, že kým v originálnej predlohe bol hrdinom chlapec a dievča sa k nemu pridalo neskôr (a nemalo dlhú životnosť), v remakeu sú hrdinovia od začiatku dvaja. Remake je zároveň plný vizuálnych okrás a nemožno mu uprieť snahu o atmosféru a fajn kasting (hlavne Neal McDonough v kladnej úlohe policajta). No vzhľadom na to, že už originál nebol žiadna pecka (ale pre divákov, ktorí vyrastali na amerických trileroch a hororoch 80-tych rokov, bol), nemal remake od začiatku príliš veľkú šancu zaujať. Treba ale povedať, že v tom najháklivejšom prípade (= nanovo obsadiť brutálnu rolu, ktorou sa kedysi v rámci možností preslávil čudák Rutger Hauer) remake nezlyhal a pomerne prekvapivo zvolený Sean Bean vôbec nebol zlou náhradou.

............................................................................................................................

10. Shutter verzus Clona (2004 verzus 2008, Banjong Pisanthanakun a Parkpoom Wongpoom verzus Masyuki Ochiai) Thajská ducharina o desivom prízraku objavujúcom sa na fotkách. Hoci scenár nevybočuje z priemeru ázijských šokov typu KRUH a JU-ON, výrazne mu pomáha silná atmosféra a niekoľko infarktových scén. Zápletka o duchovi, ktorý s vami môže byť v izbe, no vy si to uvedomíte až keď ju vyfotíte a následne si pozriete fotku, je super. To už sa bohužiaľ nedá povedať o hlúpom americkom remakeu (paradoxne od ázijského režiséra), ktorého hlavnou hereckou hviezdou je nezaujímavý Joshua Jackson z „Dawsonovho sveta“. Hoci remake opakuje mnohé strašiace postupy originálu, štýlom desenia sa predlohe rozhodne rovnať nemôže.

............................................................................................................................

Prvý diel.