Ďakujeme, že fajčíte [8O %]
Melodráma
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 19 Október 2011 04:00

Recenzia na ironickú melodrámu ĎAKUJEME, ŽE FAJČÍTE.

Myslím, že nech je Jason Reitman (ktorý týmto filmom režijne celovečerne debutoval, je synom Ivana Reitmana a neskôr nakrútil hity JUNO a LIETAM V TOM) akýkoľvek talent, proti jeho filmu sa už z princípu postavia ľudia, ktorí majú rakovinu pľúc a ľudia, ktorí majú kamarátov alebo rodinných príbuzných, ktorí majú rakovinu pľúc alebo na rakovinu pľúc zomreli.

Nechcem zľahčovať! Len cítim potrebu podotknúť, že nech by bol tento film akokoľvek dobrý, určití ľudia ho budú nenávidieť, lebo hrdinom nie je reportérka Katie Holmesová, bývalý „Marlboro Man“ Sam Elliott ani senátor William H. Macy, ale nikotínový lobista v podaní Aarona Eckharta. Ak by aj hral do roku 2050 v stovkách filmoch, je veľká šanca, že jeho Nick Naylor bude jednou z jeho desiatich najlepších rolí.

Divákov, ktorí tento film odmietnu, chápem. Ja sa napríklad neviem pozerať na komédie o šikane a znásilnení - a to ma zatiaľ nikto neznásilnil. Niektoré veci mi (ani ako fanúšikovi kontroverzného humoru) NEPRIPADAJÚ vtipné.

Keďže nemám skúsenosti s „cigaretovou“ rakovinou (nikto mi na ňu neumrel, ja sám som v živote vyfajčil maximálne 10 škatuliek a príliš ma nebavili), pripadalo mi ako dobrý, šikovný a originálny nápad, že niekto nakrútil čiernu komédiu o škodlivej téme z pohľadu postáv, aké v podobných filmoch bývajú zlosynmi. Napr. si predstavte, že by v POROTE hrdinami neboli John Cusack či Dustin Hoffman, ale Gene Hackman, ktorý by bol líčený v podstate ako správny a obyčajný chlapík, o ktorého práci môžeme mať etické pochybnosti, ale on sám je sympaťák, ktorého by sme chceli v rodine.

Dôležité je skonštatovanie, že podľa mňa by Jasonov film bol vydarený aj v prípade, že by sa venoval napr. čokoláde, ktorá má negatívny vplyv na zdravie spotrebiteľa. To je asi najväčšia poklona, ktorú môžem jeho filmu zložiť: pre mnohých divákov by bol rovnako vtipný, aj keby bol o človekovi, ktorý pričasto chodí do ZOO, rôzni experti sa snažia poukázať na to, že to spôsobuje vyčleňovanie sa z ľudského spoločenstva a možné problémy s kŕčovými žilami a hrdinom by bol hovorca danej ZOO, ktorý by tvrdil, že žiadne kŕčové žily chodenie do ZOO nespôsobuje, síce by vedel, že asi spôsobuje, ale určite by to nehovoril nahlas.

Film je našťastie krátky, takže originálnosť témy nestačí vyprchať a príjemný pocit zo sledovania zostáva do konca, pomáhajúc nám preniesť sa cez hŕstku predsa len jemne bizarných metód („nikotínové náplasti“ sú skutočne kuriózny spôsob, ako niekoho zabiť). Všetko istí v každej scéne výborný Eckhart, ktorý je taký dôveryhodný, fajn a v pohode (i v nepatetických scénach so synom), že keď si na konci nebudete priať, aby Holmesovú niekto zaživa vypitval a Macyho strelil do hlavy, bude vás podľa mňa oveľa menej, ako divákov, ktorí si to priať BUDÚ. Až TAK ĎALEKO Reitman (ktorý si zároveň napísal scenár... podľa knihy Christophera Buckleyho... ktorú som nečítal) zašiel vo svojej filmovej skúške na tému „manipulácia s faktami/divákom“. Zašiel TAK ďaleko, že by som sa nečudoval, ak by som sa dozvedel, že mu cigarety zabili pol rodiny, ani ak by som sa dozvedel, že fajčí osem škatuliek od štrnástich rokov a vo voľnom čase z lásky zadarmo nakrúca reklamy pre cigaretový priemysel. Zamotal si nám hlavy, Jason.

Bez kvalitných hercov by to nešlo: Holmesová, a to hovorím ako divák, ktorý bol do nej v „Dawsonovom svete“ zamilovaný, je nesympatická, našťastie má len zopár scén a záverečný „tajfún“ sa vydaril. Macy nepredvádza nič, čo by tento kedysi nezávislý herec, dnes maskot drahých amerických hitov, nepredviedol už v minulosti. Robert Duvall je príliš veľký filmový veterán na to, aby ma ešte dokázal niečí prekvapiť.

Našťastie, to sú asi jediné tri otravné tváre filmu: okrem sebavedomého Eckharta („Keď máš argumenty, nemôžeš sa mýliť.“) vystupuje do popredia jeho jemne zákerný šéf J.K. Simmons, kovboj Sama Elliotta či dvojica Eckhartových najlepších (jediných?) priateľov, s ktorými sa pravidelne stretáva na večeri. Jedna zastupuje alkoholický priemysel (Maria Belloová), druhý zbrojársky. V labužníckom podaní vtipného Davida Koechnera (homosexuálny šporťák z HLÁSATEĽA SPRÁV: PRÍBEHU RONA BURGUNDYHO) je to rolička, ktorá pomáha držať príbeh i v nudnejších momentoch (nie, že by ich bolo veľa). Je to pozoruhodné, pretože sa jedná o komickú postavičku z asi piatich scénok.

Nemyslím si, že tento film je kontroverzný či rozporuplný, ale myslím si, že ho státisíce divákov na celom svete budú nenávidieť.

Thank You for Smoking, USA 2005, cca 92 minút

Réžia a scenár: Jason Reitman (podľa knihy Christophera Buckleyho). Kamera: Jim Whitaker. Hudba: Rolfe Kent. Hrajú: Aaron Eckhart, Maria Belloová, Cameron Bright, Adam Brody, Robert Duvall, Sam Elliott, Katie Holmesová, David Koechner, William H. Macy, J. K. Simmons, Kim Dickensová, Rob Lowe a ďalší