Záhrada (60 %)
Melodráma
Napísal Ivana Šlosárová   
Pondelok, 12 Júl 2010 05:58

Recenzia Ivany Šlosárovej na slovenskú melodrámu Záhrada.

V druhej polovici 80. rokoch nastúpili debutanti, od ktorých sa očakávalo, že do tichého miesta, v akom sa nachádzala slovenská kinematografia, prinesú závan sviežeho vetra, nabitého novým a novátorským pohľadom.

„V období 1986 - 1990 debutovalo deväť režisérov - Július Jarábek, Vladimír Štric, Kvetoslav Hečko, Michal Ruttkay, Pavol Gejdoš ml., Martin Valent, Július Bindzár, Jozef Slovák, Jozef Heriban... Ukázalo sa však, že nastúpila generácia, ktorá zväčša nepredstavovala tvorivú alternatívu k veľkým osobnostiam kinematografie.“ (Macek, V. – Paštéková J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Osveta, Martin 1997, s.434)

Debut Martina Šulíka (1962) NEHA (1991) narušilo sklamanie z iných tvorcov. NEHA priniesla potrebnú tvorivú iniciatívu a vyplnila veľké mlčanie generácií.

Ročníková práca na pôde VŠMU ROZHOVOR (1983), naznačila tému, s ktorú Šulík v nasledujúcich filmoch pracuje, formuje a analyzuje. Problém komunikácie a narušený vzťah medzi otcom a synom sa stal podstatnou zložkou vo viacerých Šulíkových filmoch.

NEHA je akousi správou o živote v porevolučných rokoch 1900 - 1991. Šimon, mladý študent, odchádza z domu, aby stretol bezdetný manželský pár. Popudom pre jeho odchod je komplikovaný vzťah medzi ním a otcom. Šimon sa ocitne v živote páru, vykonštruuje sa trojuholník vzťahov, kde je v pozícií chýbajúceho syna a zároveň aj milenca.

Šulík v debute rozpracoval tému nekomunikácie, odcudzenia a úniku. Režisérsky rukopis má tendenciu siahať po metaforickom jazyku, k vizuálnej poézii s malým odstupom od postáv.

Nasledujúci film VŠETKO ČO MÁM RÁD (1992) je profilovo odlišný, aj keď nosná téma zostáva. Hlavná postava, Tomáš, má po štyridsiatke a ocitol sa na životnom rozhraní. Tomáš sa nevie rozhodnúť čo ďalej, veciam necháva prirodzený priebeh. Šulík aj tu pracuje s problémom komunikácie medzi generáciou. NEHA bola o viac tragickejšia, surovejšia a seba-deštrukčná. Hlavný hrdina z filmu VŠETKO ČO MÁM RÁD, hľadá pozitívne hodnoty a radosť.

Tretí film ZÁHRADA (1995) je najvýraznejším filmom v prvej polovici 90. rokov. Scenár napísali Šulík a Marek Leščák v spolupráci s Ondrejom Šulajom. Kameraman filmu je Martin Štrba, ktorý celý film ešte viac spoetizoval, čím vyzdvihol Šulíkovu koncepciu diela. Dôležitou tvorivou zložkou vo filme je hudba Vladimíra Godára. Nenútená hudba a minimalistické motívy podčiarkujú prchavý okamžik poetiky a krásy obrazu.

Príbeh filmu ZÁHRADA je zasedený medzi narušený vzťah otca (Marián Labuda) a syna (Roman Luknár). Aj keď film nesie túto hlavnú tému Šulíkových filmov, vzťah je prenesený o jednu generáciu. Učiteľ Jakub odchádza z mesta do schátralého domu starého otca s veľkou záhradou. Vzťah medzi vnukom a starým otcom je čitateľný v metaforickej rovine, cez zápisník starého otca sa Jakub znovu učí spoznávať nielen prírodu ale aj samého seba, svoje korene a svoje miesto. K tomu mu dopomôže bláznivé a krásne mladé dievča, Helena (Zuzana Šulajová), pri ktorej Jakub nachádza čistú detskú lásku voňajúcu za jablkami a trávou.

Jakub prichádza z hluku mesta ako otrávený a znudený človek, aby sa v pokoji a tichosti záhrady rozhodol čo ďalej. Po príchode do domu nachádza v posteli zápisník starého otca. Zápisník je kľúčom do sveta poznania, hľadania a nachádzania. Je knihou so zaklínadlami, tajomstvami a životnými pravdami. Šulík prostredníctvom knihy (aj Heleny) vniesol do filmu čarovno-fantazijný svet. Kniha je písaná zrkadlovo obráteným písmom. Jakub sa „učí znova čítať“ a zároveň sa transformuje v „nového človeka“.

ZÁHRADA je fragmentová na 14 kapitol. Zápisník starého otca je zložený z 13 kapitol, tú poslednú 14 kapitolu začne Jakub písať na konci filmu.

ZÁHRADA má v podstate nekomplikovaný príbeh. Vo filme nie je dôležitá zápletka či dramatizácia, všetko podstatné sa odohráva vo vnútri postáv a v jemnom naznačení v činoch a v slovách.

Jakub za záhadných okolností stretáva ešte záhadnejšie a zvláštne postavy. Či už je to „svätý Benedikt“, vyháňajúci ovce na pašu, alebo „Jean-Jacques Rousseau“ so svojou manželkou a deťmi na ceste na svadbu, alebo je to „Wittgenstein,“ obchodník odkupujúci vhodné majetky pre bohatých Viedenčanov. Cez postavy troch čudákov nám Šulík chcel nenásilnom podobou vnuknúť akýsi odkaz z celého filmu. Wittgenstein, rakúsky filozof sa riadil heslom „Hranice môjho jazyka sú hranice môjho sveta". Postava sv. Benedikta je zakladateľom mníšskeho života na západe. Jean-Jacques Rousseau vyznával motto, že „človek je od prirodzenosti dobrý, kazí ho len spoločnosť.“

„Autor hovorí o paródii na osvietenský racionalizmus Voltaira či Bajzu, nedá sa poprieť ani podstatný význam zložitého vzťahu otca so synom či celá mytológia jedného rodu. Hodnotu diela zvýrazňuje aj fakt, že Šulík takisto ako vo filme Všetko, čo mám rád tvorivo transformoval filozofiu Formanovho či Hanákovho ´malého človeka´, v ZÁHRADE originálne premenil podobu Jakubiskovej a Havettovej hry a bizarnosti.“ (Macek, V. – Paštéková J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Osveta, Martin 1997, s.500-501)

ZÁHRADA je podobne koncipovaná ako Jakubiskov film SEDÍM NA KONÁRI A JE MI DOBRE. Postavy hľadajú útočište v starom dome (mlyne), chcú zmiznúť zo všedného dňa a zároveň chcú zmiznúť od povinností. Vo filme SEDÍM NA KONÁRI je všetko centralizované na jeden strom, v Šulíkovom filme takýto strom predstavuje celá záhrada. Aj postavy sú podobné, sú vlastným rozhodnutím vydedencami spoločnosti, šťastie a poznanie chcú nachádzať vo vlastnom svete s vlastnými pravidlami.

Šulík narába so zmyslom slova a gesta, tlmí rozprávanie, aby obraz nadobudol pokoj, ticho až meditáciu. Má záľubu v obraze, štylizuje ho a poetizuje. ZÁHRADA ako keby neexistovala v našom čase a priestore. Príbeh je zasadený do prostredia v ktorom cítiť éterickosť až čarovnú rozprávkovosť. Helena na konci filmu levituje, tento motív je paralelou medzi reálnym a ireálnym svetom, do ktorého sa postava Jakuba vracia, do miesta vlastných predkov. Postava objavuje mystickosť domova a hľadá generáciu v mieste, ktoré je zakorenené v čarovnej záhrade a v schátralom dome.

Jakub je na konci filmu pretvorený v nového človeka, pochopil, že šťastie je len konštantné, preto sa rozhodol zostať v mieste svojich predkov a spravovať záhradu, aby oživil jej krásu a čarovnosť.

- ZÁHRADA, Slovensko/Francúzsko 1995, cca 99 minút -

Réžia: Martin Šulík. Scenár: Marek Leščák, Ondrej Šulaj, Martin Sulík. Kamera: Martin Štrba. Hudba: Vladimír Godár. Strih: Dušan Mildo. Hrajú: Marián Labuda, Roman Luknár, Zuzana Šulajová, Jana Švandová, Dušan Trančík, Ján Melkovič, Stanislav Štepka, František Kovár, Marta Rašlová, Marián Labuda ml. a ďalší

BlueBoard.cz