Nedotknuteľní [6O %]
Melodráma
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 27 Jún 2013 04:00

Recenzia francúzskej melodrámy inšpirovanej skutočnými udalosťami NEDOTKNUTEĽNÍ (2011).

Bohatý ochrnutý muž je odkázaný na 24-hodinovú starostlivosť a tak si musí najať nového asistenta. Zdanlivo konzervatívny boháč si prekvapivo vyberie žoviálneho chudobného černocha, ktorý na pohovor prišiel len kvôli pečiatke na úrad práce, aby mal nárok na podporu. Keď ale uvidí noblesný palác, v ktorom by s mužom a jeho spolupracovníkmi/pomocníkmi/najbližšími býval, rozhodne sa skúsiť to...

Film NEDOTKNUTEĽNÍ je vraj inšpirovaný skutočnými udalosťami. Príliš sa mi po tom nechcelo pátrať. Ostatne, film je film a realita realita. No z tých pár vecí, čo som si zistil, by som sa skôr priklonil k tomu, že film je skutočnými udalosťami len mierne inšpirovaný. Napríklad boháčov asistent v skutočnosti nebol černoch. Ale to je skôr len detail, nezrovnalostí oproti „skutočnosti“ je vo filme viac. Ale načo to komplikovať. Každopádne, pod záverečnými titulkami bežia autentické (aspoň dúfam) fotky oboch mužov (ktorí sú vraj dodnes priatelia).

V čase premiéry sa snímka stala veľkým komerčným hitom (vo Francúzsku sa údajne jednalo o komerčne najúspešnejší film v histórii) a dokonca Hollywood začal uvažovať o remakeu. Predbežne s Chrisom Tuckerom a Colinom Firtom a v réžii Toma Shadyaca. Reálne k nakrúcaniu ale zatiaľ nedošlo.

Dobrou správou je, že NEDOTKNUTEĽNÍ nie sú patetická vec. Isteže, majú „svoje“ okamihy, v ktorých hrdinom nie je ľahko na duši (boháč nemôže sám spáchať ani len mizernú samovraždu, asistent pochádza zo zlých sociálnych podmienok). Film je však do veľkej miery nakrútený ako komédia. Tá síce nezľahčuje ťažké životy oboch postáv, no rozhodne ani nepitve ich osobnosti a životné kľukaté cesty.

Môže sa zdať, že to tvorcovia príliš zľahčujú. Osobne si ale myslím, že to nie je pravda, pretože to vyriešili celkom šalamúnsky – obaja hrdinovia majú psychologické pozadie napísané tak, že im veríme, že sa rozhodli do veľkej miery ignorovať svoje zdravotné/sociálne problémy. Boháč sa odmieta ľutovať a na tom nevidím nič nereálne. Teoreticky nevidím nič čudné ani na tom, že si chce vyskúšať „vzdušný klzák“. Chápal som, prečo asistent so svojím klientom kruto žartuje a chápal som aj to, že on to nielenže toleruje, ale sa mu to aj svojím spôsobom páči (keďže dovtedy s ním kvôli vozíku všetci boli zvyknutí jednať až príliš v rukavičkách). A že to vlastne nemá s bežnou krutosťou nič spoločné.

Zlou správou je, že to občas predsa len už prekáža a začal som si hovoriť, či by tam predsa len tvorcovia nemohli zakomponovať aj niečo cynickejšie. Zrejme na tom má podiel fakt, že scenár v zásade nemá žiadny „pevný dej“ a je skôr iba mozaikou rôznych udalostí zo životov hrdinov, z nich mnohé sú len naklepnuté a nechané tak (vzťah asistenta a boháčovej problematickej dcéry, asistent a jeho veľká rodina prežívajúca zo dňa na deň). Dokonca sa nedá povedať ani to, že film je o vzniku ich priateľstva, pretože prvotná iskra medzi nimi prebleskne v podstate už počas úvodného pohovoru. Ostatne, boháč mladíka môže kedykoľvek vyhodiť. Ale neurobí to – lebo si s ním rozumie. A nech si mladík hovorí čo chce, platí to i z jeho strany.

No i tak by som si rozmyslel, či si do domu pustím človeka, ktorý evidentne nemá ďaleko ku kriminálnym činom. Na strane druhej, ak by som bol bohatý vozíčkar so samovražednými sklonmi, ktorému je už skoro všetko jedno, asi by som to zo srandy urobil. Mnohé komediálne scény sú naozaj komediálne a mnohé dojímavé scény sú skutočne dojímavé. Ale...

I vinou absencie „poriadneho“ scenára a skôr priemerných výkonov napriek niekoľkým solídnym plusom musím dať „len“ 60%, pretože mi tej povrchnosti, zaliečavosti, dobroty a zjednodušovania pripadalo predsa len troška priveľa na jeden film. Nechcem povedať, že sa všetky filmy o ochrnutých ľuďoch musia niesť vo vyložene vážnom duchu (VOLANIE MORA s Javierom Bardemom, SKAFANDER A MOTÝĽ s Mathieuom Amalricom), ale toto bola miestami predsa len až jemne zľahčujúca rozprávka. Vlastne som sa čudoval, keď som zistil, že scenár nenapísal Luc Besson.

Intouchables, Francúzsko, cca 112 minút

Réžia a scenár: Olivier Nakache, Eric Toledano. Hudba: Ludovico Einaudi. Kamera: Mathieu Vadepied. Hrajú: Omar Sy, François Cluzet a ďalší