Príbeh z Bronxu [9O %]
Mafiáni
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 24 Júl 2014 03:00

Recenzia mafiánskeho príbehu (z pohľadu chlapca) a zároveň režijného debutu Roberta De Nira.

Príbeh z Bronxu je asi môj najobľúbenejší mafiánsky film. Tam, kde iní filmári ponúkajú a diváci oceňujú skôr brutálnosť (Mafiáni, Kasíno), tam sa mne viac páči obyčajnosť a civilnosť režijného debutu v tom čase uznávaného herca Roberta De Nira. Dnes je to s Bobbym ťažšie: neodolal a stal sa tvárou priemerných, podpriemerných, hlúpych, zbytočných, o ničom a nezáživných filmov. Musel by som dlho premýšľať, aby som si spomenul na film za posledných 10 rokov, v ktorom bol fantastický. Naopak, vymenovať jeho absurdné snímky mi problém nerobí (Showtime, Inštitút Godsend, Oprávnené vraždy).

Hoci by sa mohlo zdať, že je obrovská škoda, že následne nakrútil už iba jeden film, útrpná Kauza CIA naznačuje, že je to tak možno lepšie.

V roku 1993 však nemal chybu. Bol kultovým filmovým mafiánom (Krstný otec 2, Mafiáni, Špinavé ulice, Nepodplatiteľní, Vtedy v Amerike). Nikto na svete nebol väčším frajerom. Snáď len Al Pacino, ale ani ten nebol väčší, ale iba približne rovnako dobrý. Okrem významných mafiánskych titulov mal De Niro na konte mnohé „normálne“ veci, ako napríklad Taxikár, Lovec jeleňov, Brazil, Angel Heart alebo Misia. Proste žijúca legenda. V tej dobe bolo ťažké predstaviť si ho v podpriemerných, spotrebných filmoch, či dokonca v ponižujúcich mafiánskych paródiách (ešte prvé Analyzuj super, ale druhé škoda reči). Nečudo, že mu štúdio na jeho debut dalo pekných 22 miliónov dolárov a k tomu pozíciu producenta.

Pre svoj debut si vybral divadelnú hru Chazza Palminteriho. Ten sa neskôr stal relatívne spoľahlivým predstaviteľom gaunerov (Diabolská pasca, neskôr sa s De Nirom vtipne stretol v Analyzuj) a raz za 500 rokov dokonca hral kladnú postavu (Zvyčajní podozriví, Boss). Ale Sonnyho dodnes neprekonal. Právom sa stal jeho životnou rolou. De Niro ho musel obsadiť, pretože Chazz (ktorý mal v tom čase za sebou iba roličku v Stalloneho gangsterskej komédii Oscar) si dal podmienku, že práva predá len ak si bude môcť zahrať Sonnyho. De Niro súhlasil a sám sa ujal podpornej postavy zásadového otca hlavného hrdinu. Zrejme aby na film nalákal čo najviac divákov, aj keď de facto nikdy nebol komerčnou hviezdou, ale „len“ uznávaným dramatickým hercom. A žiadny závratný komerčný úspech sa samozrejme nekonal. Nie v roku Jurského parku.

Jeho syna Calogera stelesnil najskôr malý Francis Capra a následne odrastenejší Lilo Brancato. Napriek niekoľkým silným scénam, hláškam, monológom a dialógom ale ťažko povedať, či slová autobusára Lorenza padli na úrodnú pôdu; vôbec by som sa nečudoval, ak by sa Calogero po záverečných titulkoch dal na dráhu kariérneho zločinca a nie poctivca, čo chodí každý deň do roboty.

De Niro prenechal priestor v tej dobe neznámemu Palminterimu, dnes už šesťdesiatnikovi, a mladej generácii. Hoci sa z Lila hviezda nestala (no dobre, s pravdou von: dočítal som sa, že sa dostal do basy, pretože sa zúčastnil lúpežného prepadnutia, po ktorom na zemi zostal ležať mŕtvy policajt), odviedol presne taký výkon, aký mal. Do noty mu padla rovnako dodnes neznáma Taral Hicksová (neskôr prepadáky Vražedné alibi s Connerym a Kazateľova žena s Whitney Houstonovou). Vo filme si zahral i Joe Pesci, ale vystupuje len v dvoch scénach, z toho v jednej nie je vidieť a druhá trvá cca 120 sekúnd. Napriek tomu je jeho záverečná scéna nezabudnuteľná. De Nirov kamarát v nej totiž neodkazuje na časy Sám doma. Odkazuje na mocné doby Zúriaceho býka, Vtedy v Amerike, Mafiánov a Môjho bratranca Vinnyho (neskôr sa s De Nirom stretol ešte v Kasíne a Kauze CIA).

Inak, v snímke môžete zahliadnuť aj dnes známeho komika Roba Schneidera v roličke bradatého motorkára.

Scenár je plný detailov, ktoré dokážu vystihnúť atmosféru Bronxu lepšie, ako dlhé dialógy. Je síce „fajn“, že Sonny občas niekoho zastrelí alebo aspoň brutálne zmláti, ale o jeho moci (arogancii?) možno ešte oveľa lepšie vypovedá božská scéna cúvania. Kto si môže toto dovoliť je kráľ a nepotrebuje k tomu strieľať 20 ľudí denne. O atmosfére bronxských ulíc skvele vypovedá drobnosť, že si na nich môžete nechať nezamknutý bicykel a nikto vám ho nešlohne. Atmosféra je super: od výpravy cez dobový soundtrack po kostýmy. Kto má rád filmy ako Pri mne stoj! alebo Spáči, príde si na svoje.

Napriek tomu príbeh z Bronxu nie je dokonalý:

1) Záhadné zmiznutie z deja hrdinovej matky. Dvojminútová scéna na smrteľnej posteli by nikoho nezabila.

2) Pozoruhodné náhody (De Niro z okna vykukne práve keď sa vonku vezie syn v Sonnyho aute, udivuje ma ale tiež to, že zo všetkých Afroameričanov v New Yorku sa Calogero priplietol práve k bitke brata Jane).

3) Ako to vlastne dopadlo s Calogerom a Jane?

P.S. – Myslím si, že dverová skúška pri dnešných autách nefunguje resp. nie je možné previesť ju v praxi. Alebo sa mýlim?

„Najhorší v živote je premárnený talent.“

A Bronx Thale, USA 1993, cca 121 minút

Réžia: Robert De Niro. Scenár: Chazz Palmonteri (podľa vlastnej divadelnej hry). Hudba: Butch Barbella. Kamera: Reynaldo Villabos. Hrajú: Robert De Niro, Chazz Palminteri, Lillo Brancato, Francis Capra, Taral Hicksová, Joe Pesci, Joe D'Onofrio, Rob Schneider a ďalší

............................................................................................................................

Môj spisovateľský web.

Môj FB profil.