Carlitova cesta [8O %]
Mafiáni
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 09 Apríl 2013 04:00

Recenzia gangsterky Briana De Palmu s Al Pacinom a Seanom Pennom CARLITOVA CESTA (1993).

Mafián Carlito „Charlie“ Brigante (Pacino) sa vďaka svojmu čoraz šialenejšiemu advokátovi (Penn) dostáva po rokoch na slobodu. Hoci mu to nikto neverí, svoj odchod z „podniku“ myslí smrteľne vážne. Niekoľko najbližších mesiacov chce dožiť ako spolumajiteľ úspešného baru, zarobiť si tak potrebné peniaze a následne s nimi (a so svojou dávnou láskou - Penelope Ann Millerová z POLICAJTA ZO ŠKÔLKY) odísť na exotický predčasný dôchodok. Všetko sa ale skomplikuje. Pretože ak ste raz mafián...

Pekné na tomto filme je, že Carlitov „ale už ozaj posledný kšeft“ (vyslobodenie väzňa prostredníctvom lode) je skôr okrajová záležitosť. Film Briana De Palmu (CARRIE, NEPODPLATITEĽNÍ) má skoro dve a pol hodiny a dalo by sa s troškou preháňania povedať, že prvé dve hodiny sú drámou o chlapíkovi, ktorý je sympaťák, aj keď v minulosti zrejme zabil (alebo v lepšom prípade dal zabiť) pekných pár ľudí (zrejme aj nevinných civilov, ktorí proti nemu mali svedčiť na súde). Je ale jasne ukázané, že tento chlapík chce so zločinom navždy skončiť. Síce sa i naďalej stretáva so živlami, ktoré sú už na prvý pohľad podozrivé. Namiesto plánovania špinavých krvavých kšeftov však s nimi len nostalgicky spomína na staré dobré časy, keď spolu zabíjali ľudí a hádzali ich do riek.

Hoci sa vo filme odohrá viacero špinavých krvavostí, ku všetkým sa Carlito pripletie v podstate omylom a podarí sa mu včas za sebou zahladiť stopy. Takže polícia o ničom nevie. Pacino to hrá tak dobre, že mu držíme palce. Mafiánovi, ktorý síce tvrdí, že sa polepšil a v podstate mu to veríme... ale stále je a už aj bude bývalý surový kriminálnik. Najviac mu držíme palce v akčnom finále, ktoré je veľmi napínavé napriek tomu, že v ňom padne len minimum výstrelov. Avšak (bez toho, že by som chcel príliš spoilerovať), finále je zároveň po stránke scenára bohužiaľ dosť veľkým svinstvom. Zaváňa béčkom.

Napriek tomu, že „to“ Carlito „má stále v sebe“, vidíme, že jeho snaha zmeniť sa je (relatívne) úprimná a že sa na kšeft s „loďou“ nechá nahovoriť len preto, lebo sa chce odvďačiť starému kamarátovi a nie z komerčných dôvodov. Na tomto mieste musím vyzdvihnúť pomerne kvalitný výkon Seana Penna, čo je menší zázrak, pretože tohto herca pokladám za svojím spôsobom primitíva a neveľmi zaujímavého herca.

Dobrí sú však všetci, vrátane epizódnych roličiek (Viggo Mortensen na invalidnom vozíku). Najviac sa mi páčil Luis Guzmán ako Carlitova pravá ruka Pachanga.

CARLITOVA CESTA je dobre vyvážený film. Je v ňom tak akurát napätia (De palma je expert na 10-minútové scény, kde prvých 9 minút tušíme, že sa chystá niečo strašne krvavé a hrozne nebezpečné a v poslednej minúte sa to skutočne stane) a tak akurát dialógov, kde sa traja ľudia rozprávajú o živote a je to rovnako zaujímavé, ako keď dôjde k priestrelom hláv. A je radosť sledovať „mafiánske“ gestá počas dialógov, predovšetkým Pacina a Guzmána.

CARLITOVA CESTA nie je len filmom Briana De Palmu. Je aj filmom Al Pacina. Aj keď sa nepodieľal na scenári ani produkcii, jeho prítomnosť dáva filmu druhý rozmer. Hoci aj po tomto filme hral zlých chlapov (KRYCIE MENO DONNIE BRASCO, DIABLOV ADVOKÁT), postupne sa predsa len začal orientovať na mužov zákona (HORLIVOSŤ Michaela Manna, INSOMNIA). CARLITOVU CESTU môžeme čiastočne vnímať ako jeho rozlúčku s filmovým podsvetím (ktoré ho najviac preslávilo). Mafiánov hral v trilógii KRSTNÝ OTEC alebo v ZJAZVENEJ TVÁRI - čo bola jeho prvá spolupráca s De Palmom, odohrala sa v roku 1983 a CARLITOVA CESTA teda vznikla presne na desiate výročie.

Carlito je trocha ako všetci títo chlapi dokopy. Je ich mixom, destilátom. Unavený chlap, ktorý ale v sebe stále má dosť energie na to, aby žil – a zabíjal. Na rozdiel od „strateného“ Michaela Corleoneho, ktorého zničili peniaze, pre ktoré sa neváhal zbavovať najbližších, Carlito vidí hlavnú inšpiráciu svojho života v láske. Znie to smiešne, ale funguje to.

30-miliónová CARLITOVA CESTA vznikla podľa románu Edwiona Torrensa, pričom do podoby scenára ju spracoval David Koepp (ktorý mal v rovnakom roku v kinách scenár k trháku Stevena Spielberga JURSKÝ PARK). Zaujímavé je, že nielenže nebola nijako extrémne pozitívne prijatá ani v dobe svojho vzniku (jej najväčším vtedajším úspechom boli slabučké len dve nominácie na Zlatý glóbus, aj to „len“ pre Penna a Millerovú), ale v podstate ešte aj dnes sa nájde množstvo fanúšikov mafiánskych filmov, ktorí ju dodnes nevideli. Pritom sa teoreticky jedná o pecku. Len v nej Joe Pesci nikomu zaživa nereže hlavu.

Práve jej relatívna civilnosť (nie nepodobná PRÍBEHU Z BRONXU Roberta De Nira) sa mi na nej páčila možno najviac. Aj keď si myslím, že pre fanúšikov mafiánskych filmov môže znamenať podobné rozčarovanie, ako kedysi KRSTNÝ OTEC III.

P.S. V roku 2005 vznikol rovno na video určený prequel s názvom CARLITOVA CESTA: ZRODENIE GANGSTRA, kde Carlita stelesnil Jay Hernandez. V prequele si dokonca zahral Luis Guzmán (ale inú rolu).

„Keď prekročíš určitú hranicu, nemôžeš sa už vrátiť naspäť.“

Carlito´s Way, USA, cca 140 minút

Réžia: Brian De Palma. Scenár: David Koepp (podľa knihy Edwina Torrensa). Hudba: Patrick Doyle. Kamera: Stephen H. Burum. Hrajú: Al Pacino, Sean Penn, Penelope Ann Millerová, John Leguizamo, Luis Guzmán, James Rebhorn, Viggo Mortensen a ďalší