Slováci a komiks od roku 1990
Komiksy
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 24 November 2009 07:56

Článok o komiksoch, ktoré na Slovensku od roku 1990 vychádzali. Najsilnejšími piliermi v tomto smere boli „Bublinky" či početná séria firmy Semic-Slovart v čele s kultovým „Spider-Manom" či dokonca „Barbarom Conanom". Článok sa venuje predovšetkým rokom 1990 až cca 2000. Pretože po ňom už v podstate nič nevychádzalo (ak necháme bokom komiksy pre deti či občasné novinové „stripy").

ÚVOD

V USA je komiks svojrázna, no rešpektovaná, odnož literatúry. Gigantické americké spoločnosti (Marvel, DC) desiatky rokov vydávajú stovky dobrodružstiev tisícov hrdinov. Na Slovensku sa komiksy dostávajú predovšetkým vo forme filmov. Kto by nepoznal snímky ako HULK, SUPERMAN SA VRACIA, X-MEN 1 - 3, BLADE, GARFIELD či IRON MAN? Dnes sa však budeme rozprávať o komiksových zošitkoch. Upozorňujem, že tento článok sa nevenuje komiksovým filmom ani tzv. grafickým románom („300“ napríklad). Venuje sa len slovenským (teda nie českým – „Aréna“, „Kometa“, „Crew“, geniálne „3x Kája Saudek“ a iné veľmi cenené záležitosti) komiksovým zošitom. Nenárokuje si na úplnosť; určite mi zopár vecí uniklo. Je to skôr nostalgický pohľad do nedávnej histórie. Nie štatistiky, ani databázy.

Vlnu, ktorá nás v rokoch 1990 – 2000 zaliala, môžeme bez výraznejších výčitiek svedomia spätne hodnotiť ako najvýraznejšiu, najväčšiu, najlepšiu a najdôležitejšiu zo všetkých slovenských komiksových vĺn dovtedy. Nedá sa povedať, že by žáner komiks bol pred rokom 1990 u nás mŕtvy. Bol SKORO mŕtvy. Polomŕtvy, bolestivo sa prevaľoval s kŕčmi v posteli, zaliaty potom a kričal zo sna, to áno. Ale ÚPLNE mŕtvy, to nie. Jeho stopové prvky by sme určite našli aj pred rokom 1990. Ak necháme bokom „dovozy“ z Čiech, o ktorých tento článok nie je (ako napr. „Rýchle šípy“), zostanú nám dajme tomu legendárne (a čisto slovenské) príbehy „Kamka a Kamky“, uverejňované v mládežníckom časopise „Kamarát“. Svoje k téme povedal aj skôr „vedecky“ založený časopis „Elektrón“ resp. „Elektrón + Zenit“, ktorý na svojich záverečných stránkach prinášal napr. komiksovú adaptáciu možno jednej z najlepších sci-fi kníh, aká bola kedy napísaná, Aldissovho šokujúceho „Nonstop“ o jednej obrovskej a príliš záhadnej vesmírnej lodi.

BUBLINKY

V roku 1990 som mal 9 rokov. Ideálny vek na komiksy. Kašlať na „Supermana“, ja som mal svoje „Bublinky“. Jedinečný časopis (prvé číslo stálo 13 Kčs, posledné 20 Kčs), plný pôvodných slovenských (aj českých, ale predsa len v menšine) komiksov. Ale uverejňovali sa, v podobe komiksov, i „prevzaté“ diela resp. jednalo sa o komiksové spracovania známych knižných diel (Kiplingov „Maugli“, Mayov „Syn lovca medveďov“). „Bublinky“ ponúkli (spravidla) v danom čísle aj uzavreté komiksy a to rôznych žánrov. Prevládali sci-fi („Groven, hviezdny pútnik“, „Takmer kriminálny prípad“, „Enuil“), horor (kratučký „Hrůzný stařec“ podľa H.P. Lovecrafta je dodnes v dobrom nepríjemný na oko), fantázia („Conanov návrat“ R.E. Howarda), western („Splať svoj dlh“) a „civilné veci“ („Nie na prvý pohľad“ - o živote horolezcov).

Niektoré príbehy sa osvedčili a tak sa niekoľkokrát vrátili. Kostrou „Bubliniek“ bol vesmírny čarodejník s troma očami Storm, ktorého vymyslel Juraj Takáč a nakreslil Fero Mráz. Zo začiatku mierne povedané jednoduchého príbehu o hrade, ktorý pred drakom ochraňuje z neba spadnúci mimozemšťan, sa v ďalších častiach vykľula fantasy takmer tolkienovských rozmerov. Kto by zabudol na desivých Divých, ktorých bubny sa ozývali temnými lesmi a smerovali k hradu uprostred divočiny, kde sa ustráchane krčili neškodní dedinčania, párčlenná hradná stráž, nadpozemský Storm a jeho pomocníci (iní Strážcovia, ale bolo ich máličko)? Stabilnou súčasťou „Bubliniek“ boli i vystrihovačky (kto z vás dodnes používa Milesa Dysona ako záložku do knihy?), plagáty, články o „spriaznených filmoch“ (TERMINÁTOR, PREDÁTOR... dnes sa tomu ťažko verí, ale bola to doba, kedy mala otázka „Kebyže sa bije Jean-Claude Van Damme s Ericom Robertsom, kto by vyhral?“ zmysel a nič nebolo viac cool, ako mať nad posteľou plagát Sylvestra Stalloneho z KRIMINÁLU) alebo bazár („Vymením plagáty športovcov za plagáty kulturistov.“), zoznamka („Chcem si písať s dievčaťom alebo s chlapcom po rusky alebo po poľsky. Mám 17 rokov. Urszula.“) a „chúlostivá poradňa pre mladých“ (!).

Kľúčovou súčasťou ale pravdaže boli komiksy, na ktorých sa zaúčali dnes kultové mená (Martina Pilcerová). Magazínu tiež nemožno uprieť vzdelávaciu hodnotu (články o dinosauroch, slovenskej prírode). Šéfredaktorom bol Fero Mráz, ktorý v podstate od samého začiatku (v roku 1990 sa plánovali vydať tri čísla, vyšli dve) zápasil s ekonomickými problémami. Boli to časy, kedy ste mohli redakcii poslať vlastný komiks a ak nebol vyložene strašný (ale aj pár takých sa našlo), uverejnili ho. Organizovali sa súťaže, v ktorých ste mohli vyhrať napríklad magnetofónovú kazetu. A niektoré príbehy boli také hrôzostrašné, že deťom brali zdravý spánok („Tommy“ podľa A.C. Doylea o vraždiacej šelme, „Much much“ Juraja Šípoša a Fera Mráza s ohlodanými ľudskými kosťami, „Dych mora“ o mrazivej mimozemskej invázii)... Patrím tiež k hrdým vlastníkom jediného bublinkovského „špeciálu“: maličkých „Bubliniek Extra“ so „Záchrannou misiou“ podľa A.C. Clarka alebo uprostred sa nachádzajúcou „voľnou“ bielou dvojstranou, na ktorú si majiteľ zošitka mohol nakresliť svoj vlastný komiks. Tento exemplár sa nedal kúpiť v stánkoch.

DETSKÝ EGMONT

Dôležitý pre správny vývoj dieťaťa bol rodinný („Bublinky“ boli určené skôr tínedžerovi, povedzme od 14 rokov hore) „Mickey Mouse“. Hovoriaci ušatý hlodavec u nás vychádzal s hračkami a vynálezmi v každom čísle. Komiks, v ktorom vystupovali klasické disneyovské postavičky (Goofy, Pluto, Hui, Dui, Lui, strýko Držgroš, Tryskáč, Dlhoprstí...), sa časom premenoval na „Káčera Donalda“ (prvé čísla však u nás vyšli v skutočnosti nie pod názvom „Káčer Donald“ a dokonca ani pod názvom „Mickey Mouse“ – ale ako „Duck Tales“). Bohužiaľ som bol svojho času taký blbec, že som všetky kúpené čísla daroval a čo zostalo, som vyhodil. Na strane druhej, i keď sa prvým číslam rozhodne nedá uprieť nostalgia a snáď i „obecná kvalita“ (často sa jednalo o dosť atmosférické záležitosti, aspoň tak si pamätám), časom sa z toho stal... ako to povedať... skrátka už príliš o "hodnotné komiksy“ neišlo. Na našom trhu je to však jediná komerčne spoľahlivá tutovka z 90. rokov, ktorá vychádza dodnes. Za projektom stálo vydavateľstvo Egmont, ktoré to následne rozpálilo na plnú panvicu a okrem „Bugs Bunny a spol.“, „Šmolkov“, „Teenage Mutant Hero Turtles“ či „Flinstonovcov“ (tieto veci, s prepáčením, asi za príliš hodnotné pokladať nemôžeme), prinieslo toto vydavateľstvo i také zahraničné uznávané tínedžerské klasiky, ako „Asterixove dobrodružstvá“ a najmä belgickú bombu „Tintinove dobrodružstvá“.

STREDOSLOVENSKÉ VYDAVATEĽSTVO

Stredoslovenské vydavateľstvo (so sídlom v Banskej Bystrici) si v 90. rokoch 20. storočia povedalo, že na to má a jeho "ambíciou je nezaostávať za uhladeným importovaným comicsom. Naopak, chce ho predbehnúť v kresliarskej virtuozite, kompozičnej invencii a v úspešnosti na trhu“. Ambície veľké, ale na rozdiel od niektorých iných vydavateľstiev, ktoré to v tomto desaťročí skúsili s komiksom, bol výsledok až pozoruhodný. Stredoslovenské vydavateľstvo prišlo konkrétne s dvojdielnou komiksovou adaptáciou Cooperovho „Posledného mohykána“ (marí sa mi, že komiks mal k pôvodnej literárnej predlohe oveľa bližšie, ako film Michaela Manna, ale asi by som to radšej neodprisahal), jednodielnym (tiež Cooperovým) „Stopárom“ (na obálke je síce uvedená číslovka 1, ale na konci je napísané KONIEC...), jednodielnym sci-fi „Na začiatku vekov“ (podľa Roberta F. Younga, dej sa odohráva za doby dinosaurov) a osemdielnym „Tarzanom“, samozrejme na námety literárneho diela Edgara Ricea Burroughsa.

Tieto série vyšli na netradičnom papieri so zaujímavou kresbou a hoci to nie je úplne moja šálka kávy, mám tie zošitky archivované s hrdosťou dodnes. Krásne voňajú a razí z nich neopakovateľná atmosféra, ktorú pre mňa nemá ani (inak vynikajúci) slovartovský „Spider-Man“. Najviac na mňa zapôsobil „Tarzan“, ktorý bol našťastie dôstojne ukončený ôsmym dielom slovom „KONIEC“, takže sa nejednalo o predčasný koniec resp. nešťastné useknutie „uprostred“ (napr. pre nedostatok financií). Keďže tiráž v týchto komiksoch, ktoré ešte vlastním, je bohužiaľ nezdravo skromná a tajnostkárska, nedozvedel som sa, nakoľko je so Stredoslovenským vydavateľstvom spojená osobnosť Františka Mráza, či bol napr. jedným z majiteľov alebo akú inú funkciu teda zastával (uvádza sa snáď len „zodpovedný redaktor“ – a to Jozef Smola). Minimálne však nakreslil „Stopára“, „Na začiatku vekov“ a oboch „Posledných mohykánov“; nakoľko v danom vydavateľstve zastával či nezastával aj nejakú „významnejšiu“ funkciu, neviem. Ďalšia významná komiksová slovenská osobnosť, Feďo Fiala, sa pre zmenu podieľala zasa na „Tarzanovi“ (s ktorým mu pomáhal J. Mýtny a D. Mýtna – tiráž je natoľko stručná, že neuvádza ani ich krstné mená, len iniciály).

ĽUDIA A NETVORY

Zaujímavou skúsenosťou bol v roku 1990 prvý zošit zo sci-fi série „Ľudia a netvory“. Pojednával o odvážnom a pozoruhodnými dobrodružstvami, postavami a zvratmi napratanom osídľovaní mimozemskej džungľovej planéty technologicky špičkovo vysoko postavenou civilizáciou. Bohužiaľ, k ďalším číslam (inšpirovaným Erichom von Dänikenom) bolo až nemožné dostať sa. Spomínam si, že sa dali len objednať, čo bolo riadne čudné (DODNES mi to znie riadne čudne) a ak si dobre pamätám, tak (pre žiaka zo základnej školy) nestáli práve najmenej peňazí (investícia do prvého zošita sa ale určite vyplatila). Ak aj nasledujúce časti vôbec vyšli (skutočne neviem...), ja som sa k nim nedostal. Prvý zošit ale dodnes s láskou opatrujem. O jeho kvalite vypovedá tiež fakt, že titulná strana je roztrhaná.

KOMIX MIX

Prvé číslo „Komix mixu“ vyšlo vo februári 1996 a stálo 16,90 (už Sk). Spolu vyšlo päť čísel. Všetky boli vnútri čiernobiele (okrem farebných obálok... ale prvé číslo malo čiernobielu aj tú). Šéfredaktorskú ruku nad projektom držal Serafín Tropek a ponúkol nám napríklad nudného „Sudcu Dredda“ (ktorého popularitu si dodnes neviem vysvetliť a mizerný film so Stalloneom tomu tiež práve dvakrát nepomohol), slušnú dinosauriu masakru „Flesh“ (tá ma bavila - čo sa stane, ak sa ľudia premiestnia časom a priestorom do minulosti a začnú loviť dinosaurov kvôli mäsu?) a famózne „Letné kúzlo“. To na mňa hlboko zapôsobilo. Príbeh rozprával o chlapcovi, ktorý prichádza na vidiek za strýkom Eliášom. Tu ho ale čaká najstrašnejšie mystické (až hororové) dobrodružstvo jeho mladého života, na ktoré nikdy nezabudne.

SEMIC-SLOVART

Cennou súčasťou slovenského zberateľa komiksov sú diela firmy Semic-Slovart. V roku 1991 vydala prvý diel „Záhadného Spider-Mana“ (za 19 Kčs) a do roku 1994 nasledovalo ďalších (úctyhodných) 33 zošitov (posledný za 27 Sk). Kto to nezažil, ťažko mu to vysvetlíte, takže ušetrime priestor a prejdime k ďalším dielkam danej firmy. Okrem detskej odnože („Ružový panter“ nemá nič – okrem úvodných titulkov – spoločné s rovnomennou komediálnou filmovou sériou s Petrom Sellersom, praveký chlapec „Goliat“, „Nils Holgersson“, ktorého môžete poznať i z kresleného seriálu o zmenšenom chlapcovi, ktorý putuje s kŕdľom husí) to boli aj „špeciály“ („Terminátor 2“), komiksy pre odrastenejších („Transformers“, „Tarzan sa vracia“, „Conan Barbar“, „Fantóm“, „G.I. Joe – Zvláštne misie“) a kuriozity („New Kids On The Block“ zostal pri prvom a poslednom čísle, stačilo). Súčasťou „Spider-Manov“ bol od určitého obdobia i veľmi tvrdý až depresívny a kontroverzný komiks „Cloak a Daggerová“, ktorý je taký ťažký na sfilmovanie, že to našťastie dodnes nikto neurobil. Tomuto komiksu patrili posledné stránky „Spider-Mana“.

AKTY X

V slovenskej verzii chvíľku vychádzali tiež „Akty X“. Som fanúšik mysteriózneho televízneho seriálu, ale komiksy so špeciálnymi agentmi FBI Mulderom a Scullyovou ma vôbec neoslovili. Mdlé príbehy (hoci na vysokom počte strán... ale kvantita nie je kvalita), nezaujímavé zápletky, prekombinovaný dej, v mojich očiach nezaujímavá kresba. Jedno číslo som si nechal na pamiatku, ostatné som daroval. Nechcem urážať, ale myslím si, že toto bol ten prípad, kedy vydavateľovi ide iba o peniaze a povedal si, že keď to zarába ako seriál, prečo by to nezarábalo ako komiks. Nemám k dispozícii žiadne štatistiky predaja ani ankety od čitateľov danej komiksovej série, ale ja ako Ivan Kučera by som túto sériu hodnotil slovom fiasko. Ak mám správne informácie, pretože pamäť mi až tak detailne do minulosti nesiaha, hoci som „Akty X“ kupoval, komiks začal vychádzať v roku 1997 a v tom istom roku rovno aj skončil. Avšak už behom takéhoto krátkeho obdobia si na svoje konto stihol pripísať 5 dielov.

BATMAN + (ZASA) SPIDEY

Áno, presne tak - slávny „Batman“ konečne na Slovensku. V roku 1998 sa vydavateľstvo Unicorn International rozhodlo, že slovenskému čitateľovi predstaví v Amerike už klasického strážcu mesta Gotham. Zbytočne. A mizerne. Mám jedno číslo. Strašná otrava. Plus vyšiel robustný špeciál „Batman a Robin“, ktorý bol doslovnou adaptáciou mizerného filmu Joela Schumachera, takže ak aj vy film s Georgeom Clooneym a Arnoldom Schwarzeneggerom pokladáte za zlý, rovnako o ničom je i tento „špeciál“. Toto vydavateľstvo sa chvíľku krvavo bilo ešte s jedným hrdinom – a to samozrejme legendárnym Petrom Parkerom, tentokrát v sérii „Spektakulárny Spider-Man“. Ak sa nemýlim, vyšli dva zošity a bolo; dielo tejto firmy ma vôbec neoslovilo. Papier „Spektakulárneho Spider-Mana“ bol pritom hebký a príjemný na dotyk, ale ak sme sa preniesli nad menšie problémy (kresba bola iná, ako sme boli zvyknutí u Semic-Slovart, ale to bol náš problém), zostali väčšie (slabšie príbehy, zlá práca s priestorom – nejedenkrát sa stalo, že na CELEJ JEDNEJ strane bol JEDINÝ obrázok).

RIP KORBY

Podobne o ničom bol aj prehnane ambiciózny (s prepáčením – ale skutočne si vydavateľ myslel, že niečo také zastarané zaujme čitateľa na prelome storočí?) plán vydávať čierno-biele komiksy o detektívovi menom Rip Korby. Kedysi som rád pozeral seriál „Derrick“, ktorého z akčnosti bez debaty nikto nemohol obviniť. Ale „Rip Korby“ na tom bol snáď ešte neakčnejšie. Na môj vkus nezáživné detektívne komiksy vyšli, ak ma nič nemýli, len dva. Síce som si oba kúpil, ale rýchlo som sa ich aj zbavil. Mal som pocit, že po historickej stránke sa jedná o cenené záležitosti... ktoré ale sčasti prehrali beh s časom. Aj to sa stáva.

A OSTATNÍ

Bolo ich viac, ale na rozdiel od hore spomenutých titulov, ktoré dostali väčší priestor, to žiadna sláva nebola. Mnohé sa alebo dočkali len pár (niekedy aj doslova) čísel a následne skrachovali alebo sa po nich skrátka len, nuž, tajomne zľahla zem. „Comics Flex“ sa ku mne dostal (ale už ho nemám, každopádne hoci obálky boli na môj školský vek pôsobivé, pútavé a atraktívne, samotné príbehy sa mi zdali už vtedy dosť jednoduché, až naivné, kresba „nič moc“ a dosť veľká orientácia na „fitnes a kulturistiku“ bizarná, podľa všetkého vyšli len tri čísla), bohužiaľ „Votrelec“ (zrejme adaptácia filmu Ridleyho Scotta... alebo Jamesa Camerona?) nie a o jeho existencii som sa šokujúco dozvedel až koncom roka 2009 počas príprav tohto textu. „Pif“ bol zaujímavý, ale asi nie dosť, lebo som ho tiež barbarsky vyhodil. Detto „Jupííík“, „K.O.mix“, „MixComics“ alebo prekvapivo zábavný (aspoň vtedy sa mi to tak zdalo) „Tom a Jerry“. Určite mi ale mnohé unikli - napríklad mám v matnej, aj keď príjemnej, nostalgickej spomienke časy jedného zošitka „Mestečko pod lopúchom“.

Plus existovala smršť detských (dokonca dievčenských) komiksov, ale o tých je ponižujúce písať, čo neznamená, že som ich nekupoval („Včielka Maja“, „Medvedíci Šťastíkovia“). Toľko k putovaniu slovenským komiksovým lesom. Nemusíme sa za čo hanbiť. Alebo skôr – nemuseli sme sa. Ale čo bolo, bolo. Už nie je. Potrebovali by sme novú generáciu, pretože hovoriaci káčer (ktorý, ako som hore spomenul, dodnes vychádza) je fajn, ale teoreticky nestačí. Prakticky by sa však komiksové zošity na Slovensku neuživili a preto nevznikajú.