Batman: Rok jedna [6O %]
Komiksy
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 16 Marec 2015 03:00

Recenzia komiksového míľnika v Batmanovom univerze... ktorý zostarol.

Keď som mal narodeniny a priateľka nevedela, čo mi má kúpiť, „objednal“ som si u nej Skalpy a Batman: Rok jedna. Temný rytier síce nie je mojou najobľúbenejšou komiksovou postavou, tou asi je bezstarostnejší Spider-Man. Ale samozrejme sa v komiksovom svete pohybujem i mimo univerza Petra Parkera a keď som sa rozhodol doplniť si základné vzdelanie ohľadom gothamského strážcu, dostalo sa mi do uší, že „tou“ vhodnou kapitolou by mohol byť práve údajne revolučný Rok jedna.

V čom je revolučný? Líči totiž nie koniec Batmanovej kariéry (ako Návrat temného rytiera), ale jeho začiatky. Mnohé z toho i vďaka filmom Tima Burtona a Christophera Nolana samozrejme notoricky poznáme. Vražda bohatých rodičov, zdedenie rodinného impéria, korupciou a zločinom prelezený Gotham, komorník Alfréd, jeden z minima miestnych nepodplatiteľných policajtov Gordon, zatiaľ ešte normálny prokurátor Harvey Dent, ani dobrá ani zlá Mačacia žena.

Prvé, čo ma troška sklamalo, bola zastaraná kresba s naivnými, na dnešnú dobu neakceptovateľnými nápadmi (Batman na bicykli). Priznám sa, že som Rok jedna pokladal za relatívne novú vec. V skutočnosti ide o dielo z roku 1986, kedy bol príbeh publikovaný na pokračovanie v štyroch Batmanových zošitoch. Je to poznať.

V roku 2013 sa český komiksový gigant Crew rozhodol doplniť vzdelanie česko-slovenského čitateľa a príbehy spojiť do jedného paperbackového booku. Chvályhodné a som rád, že komiks mám, ale predsa len je to tak krížik po funuse. Po vizuálnej stránke je Rok jedna skrátka a dobre zastaraný. Preto ak niekto tento rozsahovo skromný komiks pokladá za obdivuhodný vizuálny skvost, asi čítal alternatívnu verziu. Áno, večne upršané a temné gothamské ulice, uličky a ponuré zákutia mali isté čaro a zvrhlú poetiku aj v roku 2014, keď sa mi komiks dostal do rúk. No ako celok ide o prekonanú, relatívne nezaujímavú, dokonca neatraktívnu kresbu. Nepáčilo sa mi stvárnenie Alfréda, ktorý vyzeral ako suchár z komiksu z 30-tych rokov. Rozhodne sa mi nepáčil vzhľad jeho šéfa, ktorý vyzeral rovnako nezáživne a nudne, ako Superman. To, že používa pôvodný „teplákový kostým“ dielu na atraktivite tiež nepridáva.

Mimochodom, slávny obyvateľ Metropolisu je párkrát spomenutý. Určite ho ale nečakajte. Nepriletí.

Príbeh pôsobí neuzatvorene. Catwoman nemá žiadny poriadny koniec. Záver komiksu je otvorený dokorán (Joker). Začínajúci vzťah Gordona a Batmana je len trestuhodne načrtnutý, ale do poriadnej hĺbky nejde, čo je škoda. Trocha sa tým stráca zmysel existencie tohto komiksu.

Už som spomenul malý rozsah. Je to tak. Book má síce viac ako 130 strán, ale takmer 40 (!) tvoria bonusy. Ide o ukážky kresieb, náčrtov, návrhov a titulných obálok, ale je tu tiež Mazzucchelliho (kreslený) doslov atď. Ja som tieto špeciálne materiály neocenil (až na pôsobivý doslov). Bolo to len zhromažďovanie nie ktovieako zaujímavých materiálov z dôvodu, aby book mal „poriadny“ počet strán. Zo zberateľskej stránky to možno úplne zlý nápad nebol, ale ja by som viac ocenil, ak by tu namiesto toho bol nejaký kratší komiks.

Za ďalšie mínus by som označil nezaujímavosť Batmana/Waynea, čo je na príbeh o Batmanovi/Wayneovi alarmujúce mínus. Wayne je nesympatický človek a to hovorím napriek tomu, že samozrejme chápem, že jeho povesť blbého bohatého playboya je len maska. Ďalším, a toto je už fakt dosť bizarné, negatívom je, že hoci mal byť komiks o Batmanových počiatkoch... vlastne o nich nie je. Počujete dobre. Zrod legendy nie je nijako extra detailne vysvetlený. Wayne sa skrátka vráti do rodného Gothamu, začne bojovať so zločincami, potom si povie, že ich musí vystrašiť, do izby mu vletí netopier a tak si mimo záber ušije netopierí kostým. Aha. Oveľa viac je tento komiks o počiatkoch Gordona. Ešteže tak, tento chlapík je stokrát zaujímavejší.

Hoci príbeh najslávnejšieho hrdinu DC nie je zázrak, je lepší, ako výtvarné spracovanie Davida Mazzzucchelliho a Richmond Lewisovej. Ostatne, stojí za ním uznávaný Frank Miller (300, Návrat temného rytiera, Sin City). I po tejto stránke ale dielo zostarlo. Chápem, že v 80-tych rokov to musela byť nesmierne drsná, realistická šupa. Dnes už sú ale Gordonove myšlienky na neveru (chlipník jeden, fujky fuj!) jemne úsmevné a Batman na rogale trápny. Kebyže dnes chce Miller fanúšikov Batmana šokovať, musel by z Gordona urobiť pedofilného nekrofila.

V dnešnej agresívnej ére nie je takýto v dobe vzniku možno výnimočný, originálny a odvážny „zrod“ hrdinu ničím výnimočný, originálny a už vonkoncom nie odvážny. Cítil som sa ako pri pozeraní starého čierno-bieleho filmu, ktorý získal 187 Oscarov a asi by som si ho teoreticky mal vážiť za „zásluhy“, ale nebaví ma. Hory majú oči Wesa Cravena sú tiež kult, ale kto ich dnes uprednostní pred moderným a dravým remakeom Alexandrea Ajau? Pritom kultové snímky formovali žáner. To im nikto neberie. Avšak v dnešnej dobe ich pozerať môže byť pre niektorých utrpením. S Rokom jedna je to podobné. Nolan sa Millerovým realistickým prístupom inšpiroval, ale zmodernizoval ho a vytvoril tak filmovú trilógiu, ktorá zatiaľ nezostarla.

Samotný Rok jedna bol v roku 2011 sfilmovaný ako animovaný videofilm s dabingom Bryana Cranstona (Gordon), Bena McKenzieho (Batman/Wayne) a Elizy Dushkuovej (Catwoman).

............................................................................................................................

Môj spisovateľský web.

Môj spisovateľský profil na Facebooku.