Filmové firmy: Disney kúpil Marvelov
Komiksový film
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 27 Január 2010 10:05

Obchodná udalosť minulého roka v Hollywoode? Asi. Ak ste mali štyri miliardy dolárov, mohli ste si kúpiť komiksových bohov, združených pod značkou Marvel. Ale vy ste ich nemali. Lebo ich mal Disney.

Čosi ako úvod. Americké komiksové vydavateľstvo Marvel behom desaťročí vytvorilo množstvo postáv s detailne prepracovanými životopismi. Spider-Man, Fantastická štvorka, X-Men, Daredevil či Blade, patria k najslávnejším, ale keďže Marvel dôsledne dbal na to, aby všetko v ich príbehoch bolo prepojené, časom sa stvorili tisícky (!) postáv. Dobrých, zlých, komických aj „dospelých“. Či už dostali vlastný komiks, alebo aspoň hosťovali v komikse niekoho slávnejšieho. Prípadne slávne postavy hosťovali v komikse inej slávnej postavy (keď Petra Parkera napadol kozmický „čierny oblek“, prvé, čo urobil, keď zistil, že mu prerastá cez hlavu, bolo, že zaskočil za o pár newyorských blokov ďalej bývajúcou Fantastickou štvorkou). Vďaka tomuto majestátne masívnemu „prepojeniu svetov“ sa vytvorilo gigantické univerzum.

Týmto geniálnym ťahom si hore spomenutý komiks so Spider-Manom kúpili aj ľudia, ktorí Spider-Mana nekupujú, zato kupujú Fantastickú štvorku. V USA má (na rozdiel od Slovenska) komiks dlhoročnú tradíciu. Čiže kebyže bývam v Amerike, dvadsať zošitov s Petrom Parkerom, ktoré v deväťdesiatych rokoch 20. storočia vydala v slovenskej mutácii istá firma, strelím (kebyže nemám svedomie) za pekných pár desiatok eur. V Amerike „bublinky“ rozhodne nie sú určené len deťom, čo ostatne dokazuje čoraz väčší dopyt po tzv. „vážnych“ komiksových románoch („Z pekla“ Alana Moorea býva často chápané ako literatúra faktu).

Marvel dupol na plyn a okrem komiksov začal vyrábať televízne kreslené seriály alebo hračky. Keď sa dnes spýtate na najslávnejšie komiksové vydavateľstvo na svete, odpoveď znie Marvel, potom dlho dlho nič a až potom DC (stvoriaci Batmana, Supermana a ďalších).

Samozrejme, ak máte takéto impérium a ste aspoň troška schopný obchodník, časom chcete ovládnuť aj kinematografiu. Hudobný priemysel asi nie (hoci...). Ale filmový... prečo nie? Marvel už v minulosti sem-tam predával práva hollywoodskym spoločnostiam, ktoré niektorý komiks sfilmovali. Ale dopadlo to katastrofálne. Napríklad producent Roger Corman v roku 1994 inicioval vznik milovanej Fantastickej štvorky za smiešny latexový peniaz iba preto, lebo mu končili práva a povedal si, radšej strašný ako žiadny film. Výsledok vraj videlo dvadsať ľudí na svete. Iné zdroje uvádzajú, že ho videl len Roger Corman. Pravda bude zrejme uprostred. Situácia na poli filmových komiksov bola ale zlá i bez Rogerovho osobného vkladu. Dlho bol zďaleka najlepším filmom podľa komiksu nie príliš komiksový Dick Tracy. Inak strašiaky typu The Punisher s Dolphom Lundgrenom, Pancierové dievča a Sudca Dredd.

Len relatívne nedávno, v roku 1998, vznikol snáď úplne prvý poriadny marvelácky film – temný, drsný a prekvapivo kvalitný dravý vampírsky triler Blade s Wesleym Snipesom. Odštartoval éru komiksových trhákov, ako sú (zatiaľ) trilógie Spider-Man a X-Men. Prišiel Daredevil, Ghost Rider, Hulk atď. Zrazu to, čo sa kedysi kvôli slabým počítačovým (ne)možnostiam NEDALO sfilmovať, sa sfilmovať DALO (lebo sa medzičasom vyvinuli dôstojné technické možnosti a hoci stále stáli obrovské peniaze, už to boli len obrovské peniaze, nie gigantické peniaze). Zrazu nebol problém, aby počítače premenili človeka na zeleného obra.

Tie filmy boli v neposlednom rade zábavné a komerčne úspešné. Samotný Marvel z nich ale paradoxne takmer nič nemal (oproti tržbe, z ktorej bez debaty väčšina pripadla hocikomu, len nie Marvelu). Marvel mal percentá z celosvetových tržieb X-Menov, ale bola to iba almužna oproti hotovosti, ktorú zinkasovalo štúdio 20th Century Fox „len“ za to, že náročný komiks nakrútilo (ale nevymyslelo, desaťročia trvajúcu kariéru X-Menov poctivo, deň za dňom, budoval Marvel). Je to, ako keby syn vzal na otca písané (a otcom kúpené) auto, predal ho, peniaze si nechal a pár drobných centov dal otcovi na kávu. Takisto Spider-Man zarobil neskutočné peniaze, ale väčšina išla rovno do kasičky spoločnosti Sony. Marvel išiel sám proti sebe – predával hocikomu na niekoľko rokov práva, štúdio látku sfilmovalo, z látky sa stal kasový trhák, štúdio zhrablo desiatky miliónov dolárov na celosvetových tržbách (aj po odrátaní mastných rozpočtov) a Marvel sa musel uspokojiť nanajvýš s pár miliónikmi. Čo je síce stále fajn, ale už menej fajn, ak vezmeme do úvahy, že látku som pred desaťročiami vymyslel ja a desiatky rokov som na nej spotene pracoval, kým mi ju nesfilmovalo nejaké štúdio.

V roku 2008 Marvel začal nakrúcať filmy podľa vlastných komiksov takpovediac vo VLASTNEJ réžii (len s distribúciou výsledných produktov im za nejaké percentá z tržieb pomáhali obrovskú štúdia, ktoré v tomto mali desaťročia skúseností). Iron „Robert Downey Jr.“ Man sa stal nečakaným komerčným hitom a Neuveriteľný Hulk s Edwardom Nortonom na tom nebol až tak zle, ako niektorí tvrdia. Marvel urobil geniálnu a revolučnú (na poli komiksových filmov) vec. Spustil ono v úvode spomínané „kombinovanie svetov“. To je typické pre papierový komiks, ale určite nie pre filmový komiks. Takže v Iron Manovi sa objavil Samuel. L. Jackson ako Nick Fury. A v Neuveriteľnom Hulkovi do krčmy vstúpil Tony Stark. Marvel sebavedomo prisľúbil ultimatívnu „univerzum revolúciu“ – veľkolepých Pomstiteľov. Tu v jednom tíme bok po boku bojujú viacerí superhrdinovia, ako sú napríklad Iron Man, Thor alebo Kapitán Amerika. Začalo sa šepkať o tom, že nepriateľom bude Hulk. Potom prišiel Disney.

Marvel možno začal nakrúcať vlastné komiksy, ale treba brať do úvahy fakt, že práva na Spider-Mana ešte niekoľko rokov bude mať Sony. Takže ak by sa Marvel rozhodol sfilmovať „vlastného“ Spider-Mana, Sony ho určite zažaluje a bez debaty vysúdi aj dioptrické okuliare Stana Leeho. Sony si to uvedomuje (a Marvel tiež, ale to nie je dôležité) a preto sa snaží čo najrýchlejšie nakrútiť ďalšie časti Spider-Mana. Takisto X-Men stále patria štúdiu Fox, ktoré nedávno urobilo šikovný ťah, keď sfilmovalo spin-off X-Men Origins: Wolverine, kde hrá len jeden člen X-Menov (zato najobľúbenejší a teda komerčne najzdatnejší). Fox vlastní teda nielen práva na X-Menov, ale aj na konkrétne postavy (hovorí sa, že xmenovský Magneto Iana McKellena dostane vlastný spin-off, detto uvidíme prequel o mladých mutantských študentoch Xavierovej akadémie). Nevraviac o tom, že Fox vlastní i Fantastickú štvorku, ktorej prvé dva diely boli strašné, ale finančne si viedli dobre. Fox ani nie 24 hodín po tom, čo Disney odkúpil Marvel, spustil práce na Fantastickej štvorke 3 (momentálne sa ale končí január 2010 a nebol stále vybratý ani len režisér).

Práva však v určitej chvíli logicky vyšumia a vrátia sa pôvodnému majiteľovi, teda Marvelu. Akonáhle sa tak stane, Marvelu nič nebráni v tom, aby si nakrútili „vlastných“ X-Menov. Samozrejme sa natíska otázka, nakoľko to bude mať vtedy ešte zmysel. Diváci sa môžu cítiť unavení zo všade a stále prítomných X-Menov a v takom prípade by sa práva márne vrátili Marvelu, keď by o ďalší x-menovský film obecenstvo nemalo záujem, lebo by v tom čas boli v móde napríklad holandské bisexuálne komédie.

Práve keď sa Marvel rozbehol a okrem Pomstiteľov a v podstate už nakrúteného Iron Mana 2 začal chystať Iron Mana 3, Kapitána Ameriku a dokonca mýtického Thora (réžia Kenneth Branagh), vpadol mu do náručia kolos Disney.

„Tento“ Disney dávno nemá nič (okrem figúrok, ktoré vymyslel niekto úplne iný) spoločné s láskavou, deti milujúcou spoločnosťou, ktorú založil génius Walt Disney. To všetci vedia a pravdepodobne to vedia už aj v Disney. „Nový“ Disney je posadnutý peniazmi, nie dobrými filmami. Husársky kúsok predviedol, keď odkúpil veľkolepý Pixar. Pixar, ktorý kvalitou svojich „počítačom animovaných“ filmov prebil nudy, ktoré v posledných rokoch otrávene stĺkal Disney, si udržal umeleckú slobodu a získal mocné krytie; s Disneym prišli napríklad väčšie peniaze, čo je vždy fajn. Tesne pred tým, ako Disney kúpil Pixara, dokonca existovali teórie, že ak Pixar obchod odmietne, Disneymu by reálne hrozil pád. Keďže však Pixar s odkúpením súhlasil (a každý jeho film bol doteraz gigantický hit a výborný príbeh), dá sa to brať skôr tak, že ak niekto niekomu zachránil kožu, rozhodne Pixar Disneymu.

Otázka je, či to Pixar a Marvel neoľutujú. Dnes určite nie, ale ich momentálne postavenie pripomína postavenie z 90. rokov, keď „nezávislé“ štúdio bratov Weinsteinovcov Miramax odkúpil... Disney. Miramax si síce dlho udržal umeleckú slobodu a získal skúseného bohatého obchodného partnera. Disney predstavoval pre Miramax, Pixar a Marvel ochranu. Niečo ako trojročný Jurko, ktorý si na pieskovisku formuluje blatové tortičky a zrazu ho pred zlými rovesníkmi začnú chrániť veľkí dvanásťroční zakrvavení (cudzou krvou) skinhedi. Už onedlho ale vypukla medzi Weinsteinovcami a Disneym vojna, ktorá vyvrcholila tým, že bratia odišli z Miramaxu a museli začať od nuly. Príde časom aj vojna medzi Marvelom a Disneym? Niektorí sa boja, že áno a že na to doplatia (tradične) diváci. Strachujú sa, že Disney, u ktorého je pointou „neškodná rodinnosť“, začne Marvelu časom diktovať prísne pravidlá a zasahovať mu do práce. Viete, aby marvelácke komiksy boli viac rodinné a menej drsné. Tieto obavy sú však troška scestné, pretože kto videl Iron Mana a Neuveriteľného Hulka, dobre vie, že marvelácke komiksy nie sú snuff a samy osebe, aj bez Disneyho, sú prispôsobené skôr masám a sex a krv v nich, česť výnimkám, nevidíme. Ani v samotných marveláckych papierových komiksoch nejde o to, aká príšera komu v priamom zábere odsekne hlavu. Marvel je a vždy bol „len“ rodinná zábava. Takže si vlastne ešte s Disneym môže celkom slušne rozumieť a časom možno talentovaní ľudia z Marvelu nahradia peniazmi posadnutých kreténov v Disneyho čele tak, ako to nedávno urobil Pixarčan John Lasseter, momentálne sa tešiaci veľkej obľube priamo v Disney, kde dostal vysoko postavené miesto a inicioval opätovné spustenie kreslenej animácie (druhou stránkou mince je, že Princezná a žaba, ktorá mala predstavovať veľký návrat k „ceruzke“, nikoho nezaujala).

Situácia je však o to komplikovanejšia, ba až horšia, že v polovici septembra 2009 po rokoch aktívnej činnosti odstúpil z Disneyho predstavenstva údajne veľký sympaťák Dick Cook, vraj patriaci k ľuďom, s ktorými sa dalo. Napríklad Johnny Depp ho pre „otvorenú myseľ“ dokonca miloval natoľko, že po jeho odchode otvorene vyhlásil, že Dickov odchod môže reálne ohroziť jeho účasť na plánovaných Pirátoch Karibiku 4 (nakoniec samozrejme neohrozil a prvá klapka má padnúť už v roku 2010). Cook bol údajne natoľko fajn (oproti zvyšku Disneyho), že „teraz už v štúdiu naozaj nezostal nikto normálny“. A to pre Marvel nie je dobré.

Disney v lete 2009 odkúpil (za štyri miliardy dolárov) Marvel a nikto nevie, čo z toho vyplýva (všetci len niečo tušia, ako aj autor tohto článku). Momentálne je situácia o to zaujímavejšia, že Disney je povinný rešpektovať už podpísané zmluvy. Tie zaručujú konkurenčnému Paramount Pictures distribuovať (a teda mať nemalé peniaze, logika veci) najbližších päť marveláckych filmov. Disney teda na rozdiel od Pixaru zariskoval (Pixar je záruka nestarnúcej kvality, veď celovečerné filmy vyrába od roku 1995. Naopak, prvé dva marvelácke hity Iron Man a Hulk boli „len“ fajn a mohli byť veľkou náhodou.) a môže dopadnúť ešte veru zle nedobre. Čo ak po tých piatich filmoch prestane mať publikum záujem o komiksy? Na strane druhej, ak nebude koniec sveta, je takmer isté, že nič také sa nestane, lebo americký národ komiksy miluje, takže je nepravdepodobná až úsmevná predstava, že by v najbližších rokoch/desaťročiach zrazu vyšli z módy. Ich moc a postavenie v spoločnosti/popkultúre sa naopak bude skôr upevňovať.

„Stačí“ teda len urobiť 5 veľmi dobrých, zábavných a „inak kvalitných“ adaptácií a diváci sa budú tešiť aj na šiestu. Pod ktorú sa už podpíše Disney.