Muž z ocele [8O %]
Komiksový film
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 19 Júl 2013 04:00

Recenzia Supermanovho návratu s Henrym Cavillom, Michaelom Shannonom, Russellom Croweom a Kevinom Costnerom z dielne Zacka Snydera a Christophera Nolana.

Supermana som nikdy nemal v láske. Rešpektoval som ho a mal som ho v rámci komiksových možností rád. Každý, kto má rád komiksy, ho musí rešpektovať. Ale určite som ho nemal v láske. Christopher Reeve bol hrozný drevený Superman, dnes už neverím, že som kedysi reálne pozeral seriál s Deanom Caineom, zo „Smallville“ som videl pár nezáživných častí a SUPERMANOVI SA VRACIA z roku 2006 som dal 80%, ale dnes už ani presne neviem za čo (asi za fajn atmosféru, Marlona Branda, Pevnosť samoty a scénu s klavírom). DC skrátka u mňa nemalo šancu (napriek Batmanovi) a odjakživa som držal palce Marvelu, na ktorého komiksoch som vyrastal.

No predsa len. Keď sa povie to slovo. Superman. To je niečo, človeče. Ten prirodzený rešpekt tam proste je a basta. Takže som sa relatívne tešil, keď Warner Bros. najalo zabijaka Zacka Snydera, aby nakrútil reštart (nezabúdajme, že SUPERMAN SA VRACIA nebol reštart, ale plnohodnotný sequel) za cca 230 miliónov dolárov.

Snyder nakrútil síce aj pár slabých (až strašných) filmov, ale veril som, že tentokrát sa vráti ten Zack, ktorý ma pred rokmi uchvátil bravúrnym ÚSVITOM MŔTVYCH s Vingom Rhamesom a ohúril audiovizuálnou masakrou 300. Dvojnásobne keď dostal k dispozícii zaujímavých producentov – svoju manželku Deborah, režiséra Christophera Nolana (toto alebo toto) a jeho manželku Emmu Thomasovú.

(Takže, ako Nolanova wayneovská trilógia, ani MUŽ Z OCELE nemá meno/prezývku hrdinu v názve.)

Práve vďaka Nolanovi (ktorý sa staral o produkciu a námet) sa o MUŽOVI Z OCELE hovorilo ako o filme, ktorý konečne rozkopne niekoľkoročné prázdne sľuby a odpáli počiatok niečoho obrovského. Niečoho, čo robí Marvel od IRON MANA. Do prepájania svetov, ktoré vyvrcholí tímovkou Justice League (napr. Batman, Superman, Green Lantern a spol.). O dostatočné „prepájanie“ sa mal postarať okrem Nolana aj scenárista David S. Goyer, ktorého práca je občas značne podozrivá, každopádne má ako autor námetov/scenárista na konte celú Nolanovu trilógiu.

Dobrou správou je, že hoci MUŽ Z OCELE neobsahuje cameo Batmana, viem si dobre predstaviť, že toto je TO univerzum, v akom sa následne bude odohrávať nielen nový Batman (štúdio naznačilo, že nebude brať do úvahy Nolanovu trilógiu, ale pôjde odznova a začiatkom júla 2013 sám Christian Bale potvrdil, že sa do úlohy už nevráti), ale podľa všetkého aj druhý MUŽ Z OCELE. Snyder povedal, že si nevie predstaviť, že Superman v tomto štádiu by sa stal vodcom Justice League. „Má pred sebou ešte kus cesty, takže by nebol dobrý nápad hneď nakrútiť Justice League.“

Osobne s ním súhlasím a úplne v pohode si viem predstaviť nového Batmana i nového Green Lanterna (i keď s tým to bude fakt ťažké) a v pohode si viem predstaviť aj MUŽA Z OCELE 2. Každopádne, aby som čo sa prepájania univerza nezavádzal - údajne je vo filme satelit firmy Wayne Enterprises (satelit som videl, ale názov firmy som si na prvý raz nevšimol) a pre potreby dvojky je tam, aspoň Riža hovoril, kamión Lexa Luthora.

Superman je kultová postava, ale hrozne ťažká na sfilmovanie. Neporaziteľný muž, ktorý sa maskuje formou dioptrických okuliarov a ofinky (!). Čo s ním? Dvojnásobne, ak mu Zack Snyder za nepriateľa prihodil rovno samotného generála Zoda (bol už v starších filmoch s Reeveom) v podaní Michaela Shannona (NEŽ SA DIABOL DOZVIE, ŽE SI MŔTVY, HNEV DUŠÍ, NÚDZOVÝ VÝCHOD) a jeho prívržencov. Tí sú tiež neporaziteľní a keď na nich strieľajú pozemskí vojaci zo samopalov a stíhačiek, pôsobí to až smiešne. Snyder a Nolan prichádzajú s revolučným riešením, ktoré ma ohromilo podobne, ako v roku 1999 okamih, keď James Bond zastrelil (!) Sophie Marceauovú. Už dovtedy bol MUŽ Z OCELE v rámci možností realistický (viem, že to znie komicky, Superman a realistický, napriek tomu skutočne neviem, čo by ešte tvorcovia museli urobiť, aby film so Supermanom pôsobil realisticky), ale až záverečný okamih, v ktorom Superman zúčtuje so Zodom, filmu dáva kontroverznú „špinavosť“.

Mimochodom, Zod. Je to dobre vybalansovaný zloduch. Niektorí filmoví gauneri sú tak psychologicky prepracovaní, až prestávajú byť hajzlami a sú skôr obeťami (ukážkovým príkladom je Magneto v X-MEN). Zod je tiež postava, ktorej motiváciám sa dá s trochou snahy pochopiť. Našťastie to ale tvorcovia neprehnali a Zod nakoniec zostáva špinavcom, ktorého môžeme nenávidieť (genocída, Hitler). To je podľa mňa múdre rozhodnutie, pretože Superman je asi „najdobrejší“ komiksový hrdina na svete a nebolo by rozumné postaviť proti nemu morálne nejednoznačného protivníka. Potreboval sa zraziť so sviňou.

Čo sa Henryho Cavilla týka, zatiaľ je to najlepší Superman a vie zo všetkých filmových a seriálových Supermanov najlepšie hrať. Iste, keď mal v minulosti príležitosť, príliš ju nevyužil. A Superman, povedzme si úprimne, nie je postava, ktorá by vynikala náročnou psychológiou (je to „len“ dobrý a slušne vychovaný chalan).

Vydaril sa i kasting na jeho pozemských rodičov. Body získava hlavne Kevin Costner. Som rád, že prijal túto rolu a že sa jej nebál. Tento Jonathan Kent je síce akiste dobrý muž a mentor, ovládajúci dar reči a nehanbiaci sa za svoje city. Je ale tiež tak troška slaboch a zbabelec. Hoci poskytol Clarkovi lásku a ochranu a pokladá ho za svojho syna (biologické deti Kentovci nikdy nemali), od útleho detstva mu vtĺkal do hlavy, že sa musí báť. Počujete dobre. Báť sa ukázať svetu svoju silu, lebo svet na niečo také nie je pripravený. To je, čo? Konečne trocha iný Superman.

U niektorých ostatných sa ale jedná o výstižne obsadené tváre, ktoré ale nemajú čo hrať. Najviac to zamrzí u neviditeľnej Amy Adamsovej (nielenže bola doteraz 4x nominovaná na Oscara, ale, držte sa, zahrala si v „Smallville“!) ako Lois Laneovej a Laurencea Fishburnea ako jej šéfa (na ktorého mieste som si stále predstavoval čo by asi práve povedal J.K. Simmons alias „JJJ“ zo SPIDER-MANOV Sama Raimiho).

Je tu ale samozrejme jedna výnimka. Už dávno mi nerobilo takú radosť sledovať pri práci môjho niekdajšieho obľúbenca Crowea. V posledných rokoch tak troška stratil sám seba a pozabudol sa v nie práve najlepších filmoch. Ale toto je Crowe, ktorého som schopný mierne obdivovať. Je úplne iný, ako Marlon Brando. A, nemyslel som, že to niekedy poviem, lepší. Aspoň pre mňa. Veľmi ma potešilo, že sa nejedná o cameo (u Branda to v podstate cameo bolo...), ale o postavu, ktorá sa, ako „holografický tieň“, mihá aj v neskoršom deji. Dokonca sa, hoci nemôže fyzicky rozdávať údery, v jednej chvíli reálne účastní akčnej scény (!). Sympaticky autoritatívny Crowe nemá problém zahrať citlivého muža, pre ktorého je láska dôležitejšia ako boj.

Prvú hodinu a pol som sa bavil nielen na trikových a akčných scénach (ktorých je ale v prvej hodine a pol pomenej), no i dialógmi a kvalitne napísanými a zahratými postavami. Hoci nie som katolík, zaujali ma náboženské momentky, ktoré Goyer do svojho pomerne odvážneho scenára zakomponoval. Kladie otázky o existencii mimozemského života, Boha a vecí s ním súvisiacich (Clark má 33 rokov). Superman by v podstate naozaj mohol byť novým Bohom a nikto na svete by ho nemohol zničiť. Veď tu nie je ani jeho povestná jediná achillova päta vo vesmíre, kryptonit!

Na jednej strane Goyer napísal scenár plný klišé (sledujeme „klasický“ zrod budúceho hrdinu, jeho počiatočné sklamania, pády a etické a iné zlyhania, aby na konci stála takmer hotová žijúca ikona), no jednak to pôsobí originálne vďaka tomu, že Supermanovo detstvo nie je vo filme nastrihané chronologicky, ale formou flashbackov + občas Goyer príde s osviežujúcim, originálnejším nápadom (Superman sa túla svetom ako zarastený muž falšujúci si doklady a každý týždeň pracujúci na inom mieste).

Potom, keď naplno začali hučať bojové helikoptéry americkej armády, pristávať mimozemské lietajúce lode a biť sa medzi sebou neporaziteľné kozmické mocnosti, bol som veeeľmi spokojný a hovoril som si, že niečo takéto by ešte pred pár rokmi nebolo možné nakrútiť, teda aspoň nie za „len“ 230 miliónov. No celé je to predsa len zbytočne dlhé a ku koncu „toho všetkého“ začne byť proste... trocha „moc“ (keď sa po Supermanovi začali načahovať digitálne mega-chápadlá, spomenul som si na tretí MATRIX).

Úplne ma nenadchlo ani menej prepracované univerzum. Nielenže som nepochopil, koľko obyvateľov má Krypton (desiatky? Stovky? Bilióny?), ale ani Zodova loď. Stvárnenie Kryptonu ako kombinácia sci-fi a fantasy sveta ma fascinovala (troška niečo ako THOR), ale mnohým nemusí sedieť. Takisto mi pripadalo zvláštne, že mal film vo finále až také apokalyptické rozmery. To tam museli umrieť minimálne státisíce nevinných civilov, nie? Pritom „poriadne“ nie je vidieť ani jedno úmrtie. Nevraviac o tom, že na Supermana po takej obrej desivej katastrofe predsa nikto svojprávny nemôže hľadieť ako na hrdinu, ale ako na spolupáchateľa, ktorého rozhodnutia zabili obrovské množstvo civilov. (Spomínate si na finále AVENGERS, kde sa hrdinovia postarali o to, aby pred vypuknutím bitky čo najviac obmedzili straty na civilných životoch? Tak tu nič také.)

Prečo Kryptoňania z planéty neodleteli, keď videli, že ide koniec sveta? Ako je možné, že si popritom našli čas na súd so Zodom? Nie je troška absurdné, že odsúdením mu vlastne zachránili život a sami radšej umreli? Vyspelá rasa vytvárajúca si nové svety – a len Crowe s manželkou vedia, že sa blíži koniec sveta? Lois vedela, že jej nový kolega v závere je Superman? Vedel to Fishburne? Nie je jeho maskovanie „okuliare a nový účes“ v roku 2013 (a vzhľadom na realistický prístup Goyera, Snydera a Nolanovcov) neakceptovateľný?

Ten problém tu stále je. So Supermanom je to na striebornom plátne ťažké. Batman je silný, Wolverine je silný, ale „nejako“ ich zničiť môžete. Supermana môžete maximálne pár sekúnd zdržať (ok, je pravda, že je tu čosi ako obdoba kryptonitu, no naozaj len obdoba), ale to je asi tak všetko. Aj poloboh Thor oproti nemu pôsobí ako dieťa. Supermanovi môžete spôsobiť ťažké morálne dilemy, ale zneškodniť ho nemôžete. Aké zlo proti nemu postaviť? Dvojnásobne, ak by raz mal v tíme Batmana či Green Lanterna? To už by tvorcovia museli mať k dispozícii snáď aspoň 600 miliónov dolárov a hrať by sa muselo nie o planétu Zem, ale o celý vesmír. Každopádne ale áno, vyšlo to a som spokojný. Je to dojemné, je to strhujúce, je to veľké a je to silné. Potešilo ma to.

P.S. – Takže čo v dvojke?

1) Lex Luthor?

2) Hľadanie prípadných ďalších preživších Kryptoňanov (Zod povedal, že žiadnych nenašiel... ale Zod mohol klamať).

3) Výroba/vznik kryptonitu (Lex Luthor by na to akiste mal dostatok finančných možností...).

4) Láska k Lois.

5) Clarkova novinárska prax.

6) Superman americkou vládou braný na zodpovednosť za obludné zničenie Metropolisu?!

7) Ďalšie flashbacky s Costnerom a Croweom.

8) Výraznejšie prepájanie DC-svetov (Batman?).

Man of Steel, USA | Kanada | Veľká Británia 2013, cca 143 minút

Réžia: Zack Snyder. Scenár: David S. Goyer (voľne na námety komiksov vydavateľstva DC). Hudba: Hans Zimmer. Kamera: Amir Mokri. Hrajú: Henry Cavill, Amy Adamsová, Russell Crowe, Diane Laneová, Kevin Costner, Michael Shannon, Antje Traue, Christopher Meloni, Laurence Fishburne, Ayelet Zurerová, Richard Schiff a ďalší