Recenzia českej filmovej klasiky HOŘÍ, MÁ PANENKO (1967).

Rok 1967. Miloš Forman nakrúca svoj posledný film v Československu. Na vtedajšiu dobu má nevídaný rozpočet. Zároveň sa jedná o jeho posledný film pred odchodom "za veľkú mláku". Nakrúcanie síce narobí pár vrások na čele ľuďom, ktorí na snímke pracujú, nakoniec je však z toho veľký úspech...

Hasičský bál. Návštevníci sa dobre bavia, plesový výbor berie všetko smrteľne vážne... Nechýba nič, čo by mala každá takáto spoločenská akcia mať – živá hudba, množstvo alkoholu aj tombolu o hodnotné ceny. Dedinská zábava je v plnom prúde a vtedy začnú prvé problémy.

HOŘÍ, MÁ PANENKO je film v mnohých ohľadoch výnimočný. Keď som si pozeral kritiky na internete, mnoho ľuďom (najmä našim západným susedom) sa nepáčilo parodovanie "českej povahy" do absolútnych extrémov. Láska k alkoholu, snaha o protekciu, hrabanie si pre seba... To všetko snímka ukazuje... A povedzme si na rovinu – nie sme takí my všetci? Niekto sa nad tým pohoršuje, niekto len mávne rukou... Miloš Forman, Jaroslav Papoušek a Ivan Passer zobrazili vo filme veci, na ktoré by sme hrdí byť nemali, napriek tomu sa im občas nevyhneme. No a čo, že to nezriedka dohnali do úplných krajností? Je to zábavné, podarené a úspech to zaznamenalo nielen v našich končinách. O kvalite svedčí aj fakt, že v roku 1969 bol nominovaný na Oscara za najlepší zahraničný film.

Hlavná dejová línia sa točí najmä okolo plesového výboru – ten tvoria chlapi z hasičskej stanice, ktorí majú na starosti napríklad výber "kráľovnej plesu" či tombolu. Z oboch tak prostých vecí sa zrazu stáva ťažký oriešok. Z prvého menovaného sa stáva neriešiteľný problém postupom času. Spočiatku nevinne vyzerajúce súperenie o korunku krásy sa mení na ťažký oriešok – nedarí sa nájsť vhodne vyzerajúce kandidátky a následne vyberanie sťažujú úplatky či neochota potenciálnych víťaziek. Z druhého menovaného je problém už od začiatku. Veci, ktoré boli určené ako ceny pre víťazov, sa z nepochopiteľných príčin napriek "strážnej službe" v podobe manželky jedného z členov výboru začínajú strácať. Tá síce svätosväte prisahá, že nič nevidela a presviedča svojho muža o jeho narastajúcej paranoji, no aj tak na stolíku s cenami čosi nehrá...

Zo šesťdesiatych rokov minulého storočia nepoznáme mnoho filmov, ktoré by boli farebné. Tento je však výnimkou. Zaujímavé je takisto to, že dychovka hrá počas bálu hity, ktoré by sme nečakali, napríklad od Beatles (From me to you). Zosmiešnenie povahy a vlastností priemerného človeka formou postáv v snímke vyvolalo vlnu nespokojnosti, najmä medzi hasičmi. Po emigrácii Miloša Formana bol film odložený do archívu. Zaujímavosťou je, že po vyše štyridsiatich rokoch bol zreštaurovaný a digitalizovaný. Jeho "moderná" verzia mala svetovú premiéru na filmovom festivale v Karlových Varoch v roku 2012.

Po dôkladnom zamyslení sa nad snímkou mnohým ľuďom zišiel úsmev z tváre. Komediálny pohľad na upotenú veselicu z dedinského prostredia je vlastne tragédiou. Hlavný problém – vyznamenanie dlhoročného spolupracovníka – má na svojom pozadí zákernú rakovinu, výjazd (či skôr výbeh) hasičov pri hasení domu starého pána je vtipným a zároveň smutným metaforickým zobrazením našej vypočítavosti, "múdrosti" jedinca či boja o čo najväčší prospech pre seba.

Koniec celého plesu je poznačený rabovaním, keď z tomboly zmizne takmer všetko (podobnú scénku ste mohli vidieť u slávnych „Simpsonovcov“, keď rozkradli bar Vočkovi). Dosť neslávne skončí aj výber Miss a ani odovzdávanie ceny pre umierajúceho ex-kolegu nedopadne najlepšie. Scéna na konci len podtrhuje smutno-smiešny príbeh, ktorý sme sledovali čosi vyše hodiny a štvrť.

Mám rád, keď sa aj po niekoľkých dňoch musím zamýšľať nad tým, čoho svedkom som sa pri tak nevinnej zábave, ako je sledovanie filmu, stal. V tomto prípade som sa "na prvú šupu" pobavil. Na druhú... mi prišlo aj trochu smutno...

HOŘÍ, MÁ PANENKO patrí medzi päť najlepších českých filmov aké som v živote videl. Dávam osemdesiat percent, hoci som hodnú chvíľu premýšľal aj nad stovkou.

Hoří, má panenko, Československo | Taliansko, cca 71 minút

Réžia: Miloš Forman. Scenár: Miloš Forman, Jaroslav Papoušek, Ivan Passer. Kamera: Miroslav Ondříček. Hudba: Karel Mareš. Hrajú: Jan Vostrčil, Josef Šebánek, Ladislav Adámek, Vratislav Čermák a ďalší