Diktátor [8O %]
Komédia
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 07 Máj 2013 04:00

Recenzia komédie Sachu Baron Cohena DIKTÁTOR (2012).

Text obsahuje spoliery (ale v tomto prípade je to asi jedno).

Prvý raz som herca, scenáristu a producenta Sachu Baron Cohena (*1971) zaregistroval v roku 2006, keď som išiel do kina na BORATA (niekomu na Slovensku pripadalo vtipné pomenovať ho ako BORAT: NAKÚKANIE DO AMERYCKEJ KULTÚRY NA OBJEDNÁVKU SLAVNOJ KAZAŠSKOJ NÁRODA). Hoci sa i pri najlepších komédiách smejem tri razy za celý film, vtedy som sa smial takmer nonstop (film mal 84 minút). Je pravda, že som bol opitý a s kamarátom, ale mám pocit, že aj kebyže to vidím sám a triezvy, som nadpriemerne spokojný. Alkohol a dobrá spoločnosť sa však postarali o intenzívny komediálny zážitok za 100%.

Mimochodom, za výstižný scenár k BORATOVI bol Cohen nominovaný na Oscara!

Keď o tri roky urobil „čosi podobné“ (teda BRUNA), už som sa nebavil (film pritom zasa režíroval boratovský Larry Charles). Sklamanie za 40%. Ťažko povedať či preto, že som si ho pozrel za triezva, sám a na počítači, niečo mi ale hovorí, že nie. Jednoducho mi to nepripadalo vtipné. Najviac mi na filme prekážalo, že sa násilne snažil tváriť ako BORAT, teda ako improvizované Čosi, čo sa nakrúcalo tajnou kamerou a kde protagonisti (napr. Harrison Ford) vôbec netušili, že ten zamaskovaný šialenec je v skutočnosti britský herec. Mnohé gagy (skoro všetky?) boli evidentne „hrané“. Pamätám si, že som si hovoril, aká je škoda, že do toho Cohen zasa ťahá kvázi „dokumentárnosť“. Mal sa na to vybodnúť a nakrútiť „normálnu“ komédiu bez improvizácie a s jasne stanoveným scenárom/hereckými výkonmi.

V roku 2012 ma vypočul (vrátane zasa Larryho Charlesa) a vznikol vydarený DIKTÁTOR. Hoci som pôvodne uvažoval o hodnotení „len“ 60%, nakoniec musím dať 80%, lebo som sa bavil, mnohé scény mi pripadali super a dokonca som sa smial! Cohen tentokrát urobil skutočnú hranú komédiu, kde ozajstní herci hrajú „normálne“ fiktívne filmové postavy (Anna Farisová, Ben Kingsley). Oproti „dokumentárnemu“ štýlu je to osviežujúce.

Scenár sám osebe je priemerný, ale svojím spôsobom jedinečný vďaka Cohenovmu ťažko stráviteľnému humoru (naváža sa do všetkých, od Židov, žien, feministiek až po teroristov, amerických prezidentov, mužov, žien, detí, zvierat, výrobcov atómových bômb, Megan Foxovej, Georgea Clooneyho, Arnolda Schwarzeneggera, Tommyho Lee Jonesa a ďalších).

Cohen hrá fiktívneho diktátora fiktívnej krajiny, ktorý drží svoj ľud na krátkej fanatickej reťazi. Dá popraviť každého, kto mu čo i len omylom vstúpi do cesty (doslova!). Následne ale musí vycestovať do USA na summit OSN (!!), aby všetkým povedal, čo si o nich myslí (...). Tu je však unesený (Johnom C. Reillym na tému „odporúčam vám u nás navštíviť Empire State Building ešte predtým, než to do nej niektorý z tých vašich všivavých teroristických opičiakov napáli“). Ako sa ukáže, za celou špinavosťou stojí Ben Kingsley (hrajúci jeho pravú ruku Tamira), ktorý diktátora nahradí dvojníkom (tupým pastierom oviec).

Dvojník nie je dôležitý, má vo filme len zopár scén a dej sleduje brady násilne zbaveného diktátora, ktorému nikto neverí, že je „ten slávny diktátor“ (lebo nemá bradu a oni ho poznajú len s ňou).

Diktátor sa dozvie, že následne má na summite dôjsť k strašnej veci: dvojník (o ktorom samozrejme svet nevie, že je dvojník) má podpísať novú ústavu zaručujúcu, že v jeho krajine prestane platiť diktatúra a začne platiť demokracia, sloboda a vôbec! Skutočný diktátor sa musí dostať do luxusného a stráženého hotela, v ktorom býva jeho dvojník, má ho zabiť a následne pred zrakmi celého sveta ústavu posmešne roztrhať a vrátiť sa domov ako hrdina.

Áno, čítate správne. Hlavnou postavou je šialený diktátor a masový vrah (alebo si to o sebe aspoň myslí, ale nebudem prezrádzať), ktorému držíme palce, aby zabil svojho dobráckeho dvojníka, ktorý keď podpíše vznik demokracie, budú ho nasledovať aj zvyšní (ešte žijúci) diktátori sveta (veľký priestor dostal zástupca Číny, ktorý nie je gay, ale aj tak sexoval s Edwardom Nortonom a budúci rok sa chystá orálne uspokojiť Harveyho Keitela, prípadne sa chystá na to, aby prinútil Harveyho Keitela, aby orálne uspokojil jeho).

Takto morálne úžasne „naopak“ prevrátený príbeh (ešte raz: hlavnou postavou je diktátor, za šťastný koniec má byť pokladané zamedzenie vzniku demokracie a zloduch Ben Kingsley je hrdina, ktorý chce skoncovať s režimom a nastoliť v krajine právny systém) má za následok, že hoci je scenár skôr priemerný (a na nepoznanie ostrihaná/chlpatá Farisová dostala rolu, bez ktorej by som sa zaobišiel, aj keď by som prišiel o pár dobrých vtipov, viď. záverečné „Som Židovka.“).

Našťastie je atmosféra filmu natoľko šialená a popretkávaná takými nekorektnými scénami (vyhliadková helikoptéra, hlava „Morgana Freemana“), že je samozrejme šialenstvom začať riešiť logické kraviny (každému napadne aspoň šesť jednoduchších spôsobov, ako sa dostať do hotela alebo ako svet upozorniť na to, že ten, koho pokladajú za diktátora, je v skutočnosti jeho dvojník).

Nekašľali sa s tým ani samotní tvorcovia a miestami totálne ignorujú udalosti, ktoré sa stali (Kingsley nie je nijako potrestaný, naopak stále zostáva diktátorovou pravou rukou). Miestami som neveril tomu, aké hrubozrnné vtipy Cohen používa (spôsob, akým sa na lane zbaví nadváhy). Našťastie, nerobí len hrubozrnné vtipy, ale aj také, v ktorých nie je žiadny sex, výkal ani nadávka.

Pekným príkladom je vtipný vtip na pokračovanie ťahajúci sa naprieč celým filmom: v krajine diktátor zrušil viacero slov a nahradil ich svojim menom. Čiže napr. na pištoli nie je napísané „zaistené“ a „odistené“, ale „Aladeen“ a „Aladeen“ (tak sa diktátor volá). To pravdaže vytvára šialené chaotické udalosti.

Niektoré nevulgárne vtipy (vynesenie odpadkov, vlastné olympijské hry alebo návšteva reštaurácie, v ktorej diktátor stretáva istých ľudí a zvieratá) sú oveľa vtipnejšie, ako tie vulgárne (mobil zabudnutý v žene počas pôrodu). Ale zasa musím uznať, že objavenie čara masturbácie bolo super.

Cohen potvrdzuje to, čo som si o ňom už dávno myslel. Že pod maskou vulgárneho kreténa je v skutočnosti inteligentný („Vy naozaj chcete vo svojej krajine občianske práva?“ – „Čo sú to občianske práva?“ – „To keď vám poviem, to sa ešte len budete smiať.“) a sčítaný človek, ktorý vie výstižne trafiť klinec po hlavičke (finálny monológ o demokracii, z ktorého medzi riadkami pred čoraz šokovanejším publikom vysvitne, že nech už je v USA momentálne čokoľvek, demokracia to asi nebude). A Usáma bin Ládin má cameo. Pretože v skutočnosti je samozrejme živý. Len sa s ním americká vláda dohodla na fiktívnej smrti.

„Budeš mať chlapca alebo potrat?“

The Dictator, USA, cca 83 minút

Réžia: Larry Charles. Scenár: Sacha Baron Cohen, Jeff Schaffer, David Mandel, Alec Berg. Hudba: Erran Baron Cohen. Kamera: Lawrence Sher. Hrajú: Sacha Baron Cohen, Aasif Mandvi, Anna Farisová, Ben Kingsley, Megan Foxová (cameo), John C. Reilly, Edward Norton (cameo) a ďalší