Drobec
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 06 September 2012 04:00

Článok o knihe Richarda Bachmana (pseudonym Stephena Kinga) „Drobec“.

Drobec v skutočnosti nie je žiadny drobec – je to obrovský chlap, ktorý mal ťažké detstvo a po fyzickom konflikte so svojím primitívnym otcom utrpel zranenie hlavy, po ktorom už nikdy nebol ktovieako inteligentný. Pretĺkal sa životom, ako najlepšie vedel. A on príliš nevedel. Nakoniec sa z neho stal nedôležitý smoliarsky kriminálnik, spojaci sily s parťákom Georgeom. Ten oproti Drobcovi pôsobil ako chodiace IQ a jeden z jeho plánov na zbohatnutie spočíval v únose batoľaťa bohatému páru a následného výkupného.

Medzitým síce George zomrel, ale Drobec (ktorému sa mŕtvy parťák zjavuje v predstavách) sa rozhodne pokračovať v pôvodnom pláne, dieťa unesie a...

„Drobec“ nie je tým, čím sa zdá. Začína zvláštne, ako všetky romány Richarda Bachmana (napr. „Dlhý pochod“ alebo „Kliatba“). Myslel som, že skončím po prvých piatich stranách. Našťastie som neskončil. Nie snáď, že by to bol zázrak. Moje zamilovanie do diel Richarda Bachmana sa nekoná. No vďaka svojím spôsobom sympatickému (anti)hrdinovi ma čítanie príjemne jednoduchej a priamočiarej knižky bavilo.

Určite aj vďaka tomu, že som namiesto gangsterky dostal skôr drámu o nešťastnom hlúpom smoliarovi, ktorý to myslí dobre (áno, únos dieťaťa), ale všetky jeho plány dopadajú katastrofálne. Zaujímavé je, že nech stvára akékoľvek hovadiny, nestratil som oňho záujem. Nepríjemný Bachman za to môže poďakovať príjemnému Kingovi, ktorý sa skoro vždy prejavoval ako jednoduchý ale dobrý „amatérsky“ psychológ. Retrospektívy s Drobcom sú fajn. Začneme vďaka nim tomuto chlapíkovi držať palce. Áno, začneme držať palce únoscovi batoľaťa. A keď sa ku koncu okolo neho začne slučka čoraz viac sťahovať, vlastne nás to mrzí a prajeme si, aby celé to peklo ešte stále mohlo skončiť dobre.

Ak by Bachman psychologické pozadie Drobca nezvládol, nedalo by sa to čítať. Našťastie ale odmietol z Drobca urobiť psychopata, takže kto sa teší na niečo ako bol „Billy“ Whitleyho Striebera (zrejme jedna z najdesivejších kníh o únose dieťaťa, oproti ktorej aj mnohé Kingove horory pôsobia poeticky), nedočká sa. Povedal by som, že našťastie.

Práve sympaťák (keď sa to tak vezme) Drobec a realistické vykreslenie univerza, v ktorom sa dej odohráva (zločinecká spodina, žiadni veľkí mafiáni, len banda grázlov, núl, chudákov a stroskotancov) sa postarali o to, že knižka drží pokope.

P.S. Knižku u nás vydal Ikar v roku 2008 a je zaujímavá tým (nie je to avizované nikde na obale knihy), že na konci sa nečakane nachádza Kingova poviedka „Pamäť“, ktorá je predchodcom jeho neskoršieho maliarskeho hororového fantasy románu „Ostrov Duma Key“.

Blaze, USA 2007, cca 255 strán