Pod kupolou
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 14 Jún 2012 04:00

Článok o sci-fi dráme Stephena Kinga „Pod kupolou“.

Do cca dvojtisícového amerického mestečka Chester´s Mill práve prichádza jeseň. Niečo ju však predbehne. Gigantická neviditeľná kupola z nepozemského materiálu. Zahalí komplet celé mestečko a niet z nej úniku. Zlyháva jeden vedecký a vojenský pokus za druhým. Od explózie cez kyselinu po rakety. Všetko je zbytočné. Kupola je nezničiteľná. Dve tisícky ľudí pod ňou zostáva nekompromisne uväznených. Ak si ale niekto myslel, že potrvá celé mesiace, kým sa zbláznia... mýlil sa.

V mestečku sa práve nachádza mladý vojnový veterán Dale ´Barbie´ Barbara, no rovnako, ako hlava mesta Veľký Jim, ani on (a ani šéfredaktorka miestnych novín a ani nikto iný) nie je klasickým hlavným hrdinom drámy s takými symbolickými sci-fi prvkami, že vlastne skoro vôbec nejde o sci-fi, ale o „obyčajnú“ drámu, občas triler.

Len nedávno som v článku o maliarskom horore Stephena Kinga „Ostrov Duma Key“ napísal niečo v tom zmysle, že je mi to ľúto, ale King už nemá pojem o realite a stal sa tradičným zazobaným milionárskym umelcom, ktorý stratil sám seba a evidentne žije v zmutovanej bubline, do ktorej k nemu nepreniká skutočný život.

Zdá sa ale, že som sa mýlil. „Pod kupolou“ napísal o rok neskôr a na rozdiel od „Ostrova Duma Key“ je po psychologickej a medziľudskej stránke v podstate nadpriemerná. King sa opäť prejavil ako psychológ vediaci, ako sa ľudia správajú, keď sú zahnaní do kúta. Vie, že existujú ľudia so silnými osobnosťami, ktorí by radšej umreli, než by sa dobrovoľne zmenili na násilnícke zvieratá. Rovnako tak však vie, že na svete existujú aj ľudia, ktorí sú zlí. A zlé podmienky ich robia ešte horšími.

Tieto dve skupinky sa zrážajú v jeho takmer 900-stranovom (na rozdiel od podobne monštruózneho „To“ ma ale brutálny počet strán bavil) príbehu a hoci by som určite našiel viacero mínusov (nepochopiteľné narábanie s niektorými postavami, ktoré sú dlhý čas prezentované ako pre dej veľmi dôležité, aby následne boli zastrelené a zabudlo sa na ne, takisto sa mi nepáčilo zbytočne veľké množstvo postáv, ktoré pre dej vôbec neboli dôležité a ich prítomnosť teda bola zbytočná), v konečnom dôsledku som spokojný. Ultra mizerné vyvrcholenie ma síce v podstate až urazilo (takmer sa zdalo, že mal toho King už dosť a povedal si, že v tridsiatich vetách ukončí to, čo by inokedy ukončoval v troch kapitolách), ale ako vravím – nakoniec prevláda spokojnosť.

Prečo? Pretože postavy. Zlým som veril, že sú zlé. Prial som im bolestivú smrť a keď ich stretla, bol som šťastný. Až tak zručne ma King zmanipuloval. Dobrým som veril, že sú dobré. Neboli patetické, ani o ničom. Jednoducho to boli postavy so silnou morálkou, ktoré pokladali za najdôležitejšie neskĺznuť k primitívnemu jednaniu.

Kým mladý vojak ma sklamal (čakal som, že ku koncu nasadí aspoň pár armádnych chvatov a on nič...), ´Veľký´ Jim Rennie je skvelá postava, ktorá ťahá dej dopredu namiesto iných postáv, ktoré sú napriek spisovateľovej snahe nezáživné (najlepšou kladnou postavou je pes).

Samotná psychológia postáv je tak dobre prepracovaná, že ma vôbec nezaujímalo, čo je vlastne kupola zač. Dokonca, len čo sa to začalo riešiť, nudil som sa a prial som si, aby sa zasa začala psychológia.

Zároveň treba uznať, že to, čo spomína King vo svojom doslove, je pravda. Tá kniha je napriek šialenému počtu strán svižná. Rúti sa jednou ostrou zákrutou za druhou a napriek tomu nie je skratkovitá. Ide do psychologickej hĺbky, no neobsahuje zdanlivo žiadne zbytočné vety. Dej upaľuje dopredu, ako keby ho naháňala svorka besných bernardínov. O to menej baví hŕstka pokusov o romantické scény.

King mimochodom, podľa vlastných slov, dostal prvý nápad na túto knihu už koncom 70-tych rokov 20. storočia. Vtedy ale narazil na nepredstaviteľné množstvo logických, technických či napr. meteorologických problémov, ktoré s takouto zápletkou súvisia (napr. logicky vysvetliť, čo sa deje pod kupolou, ak nad kupolou prší). Nakoniec svoj sen dokončil až v roku 2009, no podľa mňa to stálo za to, aj keď na klasiky typu „Cintorín domácich zvierat“, „Posledná priečka na rebríku“, „Skratka pani Toddovej“ či „L.T. a jeho teória domácich zvierat“ nemá. Ani omylom.

Under the Dome, USA 2009, cca 890 strán