Nepriateľ štátu
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 25 Apríl 2012 04:00

Článok o tretej časti mafiánskej série Jozefa Kariku „V tieni mafie“.

Článok obsahuje drobné vyzradenia deja (nielen tejto knižky, ale aj prvých dvoch).

Keď Jozef Karika (článok o jeho hororových poviedkach) uviedol na slovenský trh drsný mafiánsko-vzťahový triler „V tieni mafie“, bol z toho bestseller. Následne pridal dvojku, s podtitulom „Čas dravcov“. Ak by som hodnotil knihy percentami rovnako, ako hodnotím filmy, obom by som napriek určitým záporom dal 80%.

Koncom roka 2011 Jozef poslal na trh trojku, avizovanú ako záver trilógie. Hoci tvrdil, že po konci, aký v nej ponúkol, si štvorku nevie predstaviť, záver je iný, než aký som čakal. Bez toho, aby som drasticky prezrádzal – séria o Michalovi Harvanovi končí tak, že si štvrtý diel bez problémov viem predstaviť.

Jediný výraznejší problém by bol v tom, že Jozef v sérii nevaril z vody a dvojka bola plnohodnotným voľným pokračovaním (nie remakeom „jednotky“). Po veľkolepej (čo ale nemyslím príliš pozitívne) trojke by sa štvorka musela odohrávať v celosvetovom meradle, aby tromfla predchádzajúce časti.

Hoci mi Jozefov štýl písania väčšinou vyhovuje, trojka ma sklamala. Keď som si spätne prečítal svoju recenziu na „Čas dravcov“ a našiel v nej zmienku, že by mu prospelo, ak by bol kratší, trojke vyčítam presný opak. Ak by bola dlhšia (aspoň o 50 strán, ideálne o 100), bola by lepšia. Takto má výsledok skromnučkých a hanblivých (ani nie) 190 strán. Kvôli tomu na mňa pôsobil skratkovito a neprepracovane.

Trojka je v niektorých momentoch príšerná... ale nie príšerná v zmysle „hrôzostrašná a desivá“ (ako hororová dvojka). Len príšerne naivná.

Je pravda, že Jozef píše dobre. I preto som so smrteľne vážnou tvárou čítal pasáž, v ktorej Ján Slota v ruskej bojovej helikoptére prenasleduje ústredného (anti)hrdinu a agentov SIS, ktorí letia vo vrtuľníku a následne ich zostrelí. Až o niekoľko strán neskôr som si uvedomil, aké to bolo trápne.

Kým sa Jozef v predchádzajúcich dieloch držal bokom a čo sa politiky týka nebol prehnane detailný (venoval sa politickej situácii skôr vo všeobecnosti, ak necháme bokom drobnosti ako „Bábkar“ v dvojke), pôsobili jeho príbehy úderne. Našla sa v nich generácia, narodená začiatkom 80-tych rokov 20. storočia. Akonáhle v trojke spomína Ivana Gašparoviča ako človeka so zlou osobnosťou a nulovým morálnym potenciálom, hrajúceho sa na autoritu, možno má pravdu. V konečnom efekte ale tieto „skutočné postavy“ (ďalej napr. Iveta Radičová) pôsobia ako od 14-ročného chlapca.

Jozef, ktorý v prvých dvoch dieloch ponúkol vynikajúce a zrelé postrehy k dobe 90-tych rokov, je zrazu nechcene smiešny. Nedokázal si udržať odstup a asi aj čitateľ, ktorý sa neorientuje v politike, pochopí, že jeho vízia o páde vlády a následnom vytvorení si „vlastnej“ je spracovaná hlúpo (čím nechcem povedať, že niektorí slovenskí politici nie sú skorumpovaní a že pád vlády je nereálny).

Nenadchlo ma ani prehnané používanie detailov, čo sa týka zbraní a áut. Detaily zbraní ma nezaujímali a značky áut boli nezvládnutý pokus o reklamu.

Michal Harvan dominoval prvým dvom dielom. Na dvojke bolo zaujímavé, že v nej výraznú rolu zohrával aj jeho mentor Štarch a to paradoxne napriek tomu, že na konci prvej časti zomrel. V trojke sa už iba mihne. Čo sa Harvana týka, stal sa vedľajšou figúrkou. Rovnako do úzadia ustúpili násilie a sex – oproti prvým dvom dielom je ich menej. Čo v tomto prípade asi skôr oceňujem.

Problém tohto románu (či skôr novely?) je v tom, že žiadnu inú hlavnú postavu (či už zápornú alebo kladnú) nemá. Objavenie sa mnohých postáv je alebo zbytočné (Lena dostala cameo za zásluhy?) alebo vychádzalo z dobrých úmyslov, no knižka akoby musela byť napísaná za dva týždne, pričom Jozef po prvom týždni všetko hodil do koša a začal odznova. Tak na mňa výsledok pôsobí. V príbehu vystupujú postavy, ktoré zo začiatku vyzerajú, že sú pre dej dôležité, no na konci sa zistilo, že v podstate vôbec dôležité neboli.

Samozrejme, je to diskutabilné. Lekárka nie je pre dej dôležitá, no bez jej prítomnosti by sme neodhalili niektoré svetlejšie povahové Harvanove črty. Za seba dodám, že by som sa bez toho zaobišiel.

Podobne zvláštne pôsobí aj Damián. Zo začiatku dôležitá záporná postava uprostred deja zmizne a keď som na ňu zabudol, na konci sa nečakane objavila a dôležito zasiahla do deja. Nefunguje ani pokus o hlavnú zápornú postavu – bývalého člena Hlinkovej gardy, Alberta Itricha. Je rovnaký, ako všetky ostatné postavy. Nevydarený.

Takisto som mal pocit, že dej obsahuje veľa logických dier, od šialených kravín (náhodné stretnutie s Lenou v štýle „svet je malý“) až po veľké veci: v určitej chvíli Damián Harvana vystríha, aby sa ho nepokúsil podraziť (tak, ako podrazil Vojtecha a Štarcha), no pri prvej príležitosti ho Harvan podrazí ako malé dieťa.

Pedofilná rovina pôsobí samoúčelne. Jozef sa v nej pokúsil tromfnúť Zubáča z dvojky, no kontroverzné vsuvky sú napísané hanblivo. Proti kontroverzii nič nemám, ale nemala by sa hanbiť za to, že je kontroverzná. Mala by otvoriť nové dimenzie pekla.

Ak knižka niekomu, čo sa násilia a sexu týka, pripadá šokujúca, je veľmi neskúsený, čo sa týka hororových a trilerových knižiek, filmov, komiksov a seriálov. Názory týchto ľudí („Bravúrne drastická kniha!“) by som v tomto prípade nebral za pravdivé.

Oproti predchádzajúcim dielom je trojka prepad. V prvých som si poznačil množstvo scén, ktoré ma zaujali. Či už hlášky, dialógy, monológy lebo celé odseky. Niektoré pasáže mi hovorili zo srdca. V ma zaujali možno dve vety. To je katastrofa, nie?

Vrátim sa k najväčšiemu mínusu trojky. Ak by mala o 100 strán viac, možno by mnohí tvrdili, že je nudná. No výsledkom by mohlo byť niečo, ako filmový Krstný otec 3. V závere Coppolaovej trilógie sa spomalilo tempo a pomerne výrazne zmenila atmosféra od prvoplánovej gangsterky k vatikánskemu zákulisnému trileru, ktorý už nemal veľa spoločného s prvými krvavými dielmi. „Nepriateľovi štátu“ by možno práve niečo takéto prospelo.

P.S. „Šokujúce“ vyvrcholenie ma nebavilo a pripadalo mi smiešne.

P.S. 2 Už predchádzajúce obaly boli vizuálne hnusné a odpudivé. Tretí ide ešte ďalej. Za toto niekto dostáva peniaze?

P.S. 3 Ak by som knižky hodnotil, čo nerobím, táto by sa nad 40% nedostal. Určite.