Ostrov Duma Key
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 18 Január 2012 04:00

Článok o mysterióznej maliarskej floridskej dráme Stephena Kinga „Ostrov Duma Key“.

Edgar Freemantle bol kedysi úspešný šéf stavebnej firmy, po strašnej nehode však prišiel nielen o ruku, ale i tú časť svojej osobnosti, kvôli ktorej sa za neho kedysi vydala jeho žena. Opustila ho, ale v podstate to vtedy bolo jedno, pretože Edgara v tom čase už dávno opustil už aj sám Edgar.

Z manželstva, z ktorého zostali len trosky a dve dospievajúce dcéry, odišiel hnevom nabitý Edgar liečiť svoj hnev a telo na súkromný malý floridský ostrov Duma Key, na ktorom skoro nikto nebýva. Len sa tu počas sezóny prenajímajú domy. V podstate jedinými stálymi obyvateľmi džungľou podozrivo zarasteného ostrova (džungľa by v takýchto podmietkach byť nemala) sú stará a chorobou už takmer úplne zničená boháčka (ktorej ostrov v podstate patrí) a ležérne starnúci „kovboj“ Wireman – bývalý právnik, ktorý sa o starú ženu stará a s ktorým si Edgar okamžite padne do oka.

Edgarovi sa na ostrove začína dariť – dostáva chuť do jedla, obmedzuje užívanie liekov, ruka sa hojí tak, ako sa len dá hojiť neexistujúca končatina a dokonca sa mu vracia životný elán. Spoločnosť starej ženy a Wiremana mu dodáva energiu, ktorá vrcholí tým, že začne maľovať. On, ktorý nikdy v živote nemaľoval. Keď sa na jeho obrazy pozrú užasnutí odborníci, usporiadajú výstavu, na ktorej sa Edgarove obrazy predajú za vysoké sumy. Mohol by byť spokojný. No zrazu...

No dobre, stop, už tak som prezradil dosť. Kniha (vydaná v roku 2008) má síce nad 550 strán, ale zásadných dejových zvratov má máličko a postáv ešte menej. Atmosféra sa nikam neponáhľa, ostatne kam aj, na floridskom ostrove ešte pokiaľ viem Stephen King nebol. Pokiaľ sa aj vám páčilo „Vrece kostí“, mohol by sa vám páčiť aj „Ostrov Duma Key“. Je to pomalé, z hororových ingrediencií cítiť akúsi povinnosť a únavu (muža, ktorý napísal stovky hororov) a ťaží to skôr z postáv, vzťahov a dialógov. Teda... malo ťažiť. V skutočnosti ale vzťah medzi Edgarom a Wiremanom čoskoro začne iritovať svojou silenou žoviálnosťou (predovšetkým ustavičné citáty kdekoho).

Toto negatívum ma ale neprekvapilo, pretože King sa (česť výnimkám – „Telo“) už aj v minulosti prejavil ako neschopný rozprávač scén, v ktorých majú vystupovať veľkí priatelia, rozprávajúci sa svojou špeciálnou rečou. Podobne ťažkopádne (až trápne) dialógy som u Kinga čítal aj v „To“ a tie v „Ostrove Duma Key“ sa im hravo vyrovnajú. Je to škoda, pretože ak by sa Wireman spracoval zaujímavejšie, bola by to postava z Kingovho panoptika, ku ktorej by sa čitateľ v budúcnosti vždy rád vracal. Nepomáha tomu ani malý počet kvalitných hlášok („Stručná odpoveď na to, prečo sme zabŕdli do irackej kaše, má zrejme prostrednú iniciálu W a kokota ako viceprezidenta.“).

Podobne silené až nechutné sú dialógy medzi hrdinom a jeho ženou (a neverím, že za silenosť dialógov môže zlý český preklad), či hrdinom a jeho dcérami. Kinga som vždy pokladal za jedného z mála normálnych spisovateľov, ktorí napriek gigantickému úspechu nestratili spojenie s reálnym životom. No po desaťročiach, strávených za písacím strojom/počítačom, sa to začína meniť. Z románu som cítil strašnú únavu starého muža, ktorý už nedokáže prekvapiť sám seba, nieto ešte čitateľa... i tak to ale boli super desaťročia.

„Ostrov Duma Key“ určite sklame každého, kto bude čakať plnokrvný horor. Od začiatku je príbeh mysteriózny a tajuplný, ale k „plnokrvnému“ hororu (nereálne tvory, drastické násilie) má ďaleko (naplno sa k nemu prihlási až v pomerne vydarenom džungľovom finále).

Napriek sileným dialógom, neveľmi presvedčivým postavám a pomalému deju (toto automaticky neznamená mínus), som ale spokojný. Áno, páčilo sa mi to a som spokojný. „Ostrov Duma Key“ však napísal unavený starý muž, ktorý by možno už aj rád umrel. Chce hľadať posledné zvyšky svojej fantázie, no nachádza už len kúsky vlastného mäsa, ktoré kanibalsky požiera (Edgar na konci dostane podobnú ponuku, akú kedysi dal Andy Redovi a to radšej nespomínam "ožiareného" Wiremana á la "Osvietenie"), lebo mu už nič iné nezostalo. Pripadalo mi to, ako keby si King povedal, že by bol dobrý nápad poňať PIRÁTOV KARIBIKU ako horor (prekliaty prízrak tajuplnej lode; bývalí mŕtvi ľudia, ktorých telá teraz dotvára oceán; v závere spomenutý Davy Jones). V konečnom efekte to ale príliš dobrý nápad podľa mňa nebol. Hoci je pravda, že obrazy, Florida a internet, sú u Kinga (relatívne) novinkou.

„Poznajte, keď ste skončili a keď ste hotoví, odložte ceruzku alebo štetec. Všetko ostatné je život.“ (s. 556)

P.S. Ďakujem Tomášovi Gálovi za požičanie knihy.