Malpertuis
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 29 Júl 2011 05:51

Článok o hororovom fantasy románe Jeana Raya „Malpertuis“ (Malpertuis Histoire d´une maison fantastique).

Ten názov je úžasný, že?

Zoznámil ma s ním Josef Blažek v roku 2010 prostredníctvom rovnomenného filmu, ktorý na jeho motívy v roku 1971 nakrútil Harry Kümels Orsonom Wellesom v menšej, ale dôležitej, úlohe pekelného strýka.

Josef bol filmom natoľko fascinovaný, že jeden zo svojich krátkometrážnych hororov umiestnil tiež do podobne strašidelného domu (resp. K danému domu) a vymyslel mu podobné bizarne znejúce, ale zároveň chytľavé a charizmatické, pomenovanie Casa Carnivora.

So snímkou MALPERTUIS som mal kvôli bizarnému rozuzleniu a čudnému žánrovému rozptylu problém, ale už vtedy mi bolo jasné, že mám dočinenia s niečím, čo nevzniká často, pretože taká silná atmosféra sa len tak nevidí.

Keďže som ale o deji nič nevedel, netušil som, na čo sa pozerám – chvíľku film pôsobil dojmom „klasického“ hororu o obrovskom temnom starom dome, v ktorom straší. Následne sa zvrtol na vyvražďovačku a keď priletel orol, začal som niečo tušiť. Túto verziu záverečného vysvetlenia som si nepripúšťal, lebo bola šialená.

Bola... ale tvorcovia ju AJ TAK použili.

K románovej predlohe (ktorá je v skutočnosti útlučká, vytlačená na maličkom formáte a nemajúca ani 200 strán) som sa dostal náhodou až na začiatku roka 2011. Vtedy som sa lepšie prizrel záhadnej knižočke, ktorá v našej knižnici ležala X rokov, no vždy som ju obchádzal, lebo o čo mám horor radšej, o to viac viem, že je veľmi ťažké napísať/nakrútiť kvalitný.

Keď som sa knižke lepšie prizrel, prekvapil ma názov. Nemusel som loviť v pamäti, odkiaľ čudné slovo „Malpertuis“ poznám. Také počujete raz za život.

Bol som prekvapený, lebo som netušil, že film v skutočnosti vznikol podľa knihy. No po niekoľkých sekundách som už knižočku stískal v rukách a utekal s ňou domov.

Chcem vás ale upozorniť, aby ste si dávali pozor – ak sa dostanete k českému prekladu, na zadnej strane obálky je KOMPLET VYZRADENÁ ZÁVEREČNÁ POINTA. Musím sa priznať, že ak by som nebol uchvátený atmosférou šialeného filmu a prečítal by som si na zadnej strane obalu knižky, že XYZ, určite by som ju so znechuteným úškrnom vrátil späť do police. Záver je skrátka príliš bláznivý.

No chcel som vedieť, ako je na tom knižka v porovnaní s filmom, ktorý o čo bol atmosférickejší, o to bol čudnejší a komplikovanejší, čo sa zápletky týka.

Knižka je ťažká. Veľmi náročne napísaná. Bol som na strane 38 a vôbec som sa nechytal. Stále som sa nevedel naladiť na správnu vlnovú dĺžku belgického autora, ktorý napísal viacero poviedok, ale jedinú knihu. Možno to ale spôsobili len stovky zle napísaných poviedok, noviel či románov, ktoré som v živote čítal (nielen zo žánru horor) a po skúsenosti s nimi som chcel niečo tuctové, banálne, neoriginálne, hlúpe. „Malpertuis“ skutočne nie je napísaný dvakrát jednoducho.

Na „ťažký“ pisateľský Rayov štýl som si nezvykol počas celého čítania a knižku som dočítal s podobným premáhaním, ako som svojho času z posledných síl dopozeral filmové spracovanie. Pritom atmosféru majú obe diela pôsobivú.