V tieni mafie II - Čas dravcov
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 21 Júl 2011 03:55

Článok o knižnom trileri „V tieni mafie II – Čas dravcov“ Jozefa Kariku.

Prvý diel na mňa zapôsobil. Po dlhom čase slovenský spisovateľ, ktorý píše tak inteligentne, filozoficky a psychologicky, až to vyzerá jednoducho.

I tak ale „V tieni mafie“ malo chyby. To najkontroverznejšie (nadávky, sex, násilie) mi pripadalo kontroverzné najmä preto, že to bolo napísané málo kontroverzne, až hanblivo.

Druhý diel, ktorý nie je kópiou prvého (pritom si ale fanúšikovia „jednotky“ prídu na svoje), ponúka zasa kilá sexu, nadávok a násilia. Tentokrát ale pôsobia prirodzenejšie. Jediný zápor - dĺžka. Hoci román nie je dlhý (ledva 230 stránok), ja by som ho skrátil o 20 strán. Aby bol ešte zovretejší a svižnejší.

Už tak sa ale číta tak dobre a tak som sa chcel dozvedieť, kto ako a prečo skončí, že som knihu stiahol za tri dni a bol strhnutý, jemne šokovaný (čo je po tisíckach hororov, ktoré som videl a čítal, pomerne nečakané) – a dojatý.

Michal Harvan mal minule toľko vecí, že mu stačilo už len ísť najbližších zopár desaťročí na neutrál a mal by špičkový život.

Zbavil sa nepriateľov, ktorí ho ohrozovali, i spojencov, ktorí by sa časom mohli zmeniť na nepriateľov.

Stal sa primátorom, pochoval jedinú lásku svojho života, zbavil sa svojho mentora Štarcha aj priateľa z detstva Vojtecha, na ktorého miesto (šéfa gangu, ktorý ide primátorovi neoficiálne na ruku) dosadil Labu.

Čo mohlo byť lepšie?

Druhý diel, vydaný vydavateľstvom Ikar, nie je kópia. Nie je to remake. Vracia do hry všetky živé (občas aj mŕtve) postavy, ale stavia ich do svetla nových udalostí. Ako to už býva, sú nebezpečnejšie, ako tie minule a už tie minule boli nebezpečné. A záver dvojky naznačuje (pre potreby chystanej trojky) ešte nebezpečnejšie...

Harvan bol zvolený za primátora mesta, ale začal podceňovať ľudí a to ho bude stáť veľa. Vyráža proti nemu syn mocného muža, ktorého dal Harvan minule zabiť a šialený sériový vrah Zubáč.

V pozadí sa na drahom aute po svojich čudne zadovážených trenčianskych pozemkoch po romantických večeroch premáva Bábkar, ktorý už nie je vo vrcholnej politike, ale počas deväťdesiatych rokov 20. storočia si uplietol toľko kontaktov, že to neprekáža.

Nebudem prezrádzať, pretože toto je druh príbehu, postavenom na nečakaných drsných zvratoch.

Kým minule mi jemne prekážali odkazy na filmy (prevažne mafiánske), tentoraz boli inšpirácie zasadené do deja tak pútavo, že mi to neprekážalo („Mlčanie jahniat“).

Druhý diel je temnejší, s nádychom hororu, ktorý do deja vnáša Zubáč. Ten akoby vypadol z Jozefových atmosférických znepokojivých hororových poviedok („Tajomstvo zeme“, „Samota“).

Jozef Karika opäť dobre až výborne pracuje s postavami, ich psychológiou, ich dialógmi, ktoré minule mierne drhli afektovanosťou. Druhý diel je miestami napísaný až „underground“. Už skoro žiadne habkanie.

Niektoré hlášky by, ak by boli vo filme, mali šancu skultovnieť („Dostali na piču vlastnými bejzbalkami tak hrozne, že mi ich bolo skoro ľúto.“).

Niektoré rady sa dokonca dajú reálne uplatniť v „ozajstnom“ živote („Ak sa rozhodnete ísť do konfliktu, nepriateľa celkom rozdrbte. Nikdy nikomu neublížte len tak napoly, buď ho nechajte na pokoji alebo ho dorazte tak, aby vám to už nikdy nemohol vrátiť.“).

Dobre spracovaný je i motív pomsty. Harvanovmu nepriateľovi veríme aj nos medzi očami a Jozef nás napálil TAK šikovne, že sa zrazu pristihneme, ako držíme palce Harvanovi. Ktorý má k neškodnému primátorovi ďaleko a rozhodne to žiadny sympaťák nie je. Nasleduje satisfakcia, ktorú si vychutná každý, kto má rád, ak je Zlo (v tomto prípade to "menšie") surovo potrestané.

Hoci je kniha plná násilia a zákulisných hier, zároveň ma, podobne, ako prvý diel, v niektorých pasážach dojala.

„V tieni mafie II – Čas dravcov“ je nekompromisne napísaná vec. Krutá, surová, chladná. Je napísaná tvrdo, čiarka za slovom, čiarka pred slovom, bez okolkov naukladané vedľa seba, akoby až odplašujúce potenciálneho čitateľa „radšej už ani nechoď bližšie, tu už začína chaos“.

Kým minule som písal niečo ako že Jozef Karika by v budúcnosti radšej už nemal písať akčné scény, dialógy a sex, pri dvojke je pokrok dopredu taký veľký, že napíšem „časom by mal napísať sadistickú úchylnú porno poviedku“.

Úryvok zo strany 58: „Takéto úškrny si odpustite. Prejavy nervozity sa ženám nepáčia, hneď ohrnú nos. Taktiež sa skúste hýbať pomalšie, hovoriť pomalšie, nemávajte stále rukami, keď niečo vysvetľujete, vystrite sa, nebehajte pohľadom, neukazujte záujem, nedajte sa vytočiť a nikdy sa pred nimi nesťažujte. Myslíte si, že je to nepodstatné? Keď vás ženy budú brať, budete ich mať rád. Mať rád ženy, myslím mať ich naozaj rád, je pre chlapa základ. Vtedy ste vyrovnaný. Keď vás nebudú brať, začnete byť frustrovaný, prídu nutkania všeličo si dokazovať a napokon ich znenávidíte. To je katastrofa, Michal. Začnite nenávidieť ženy a skončíte ako úplný čurák.“