Dlhý pochod (Richard Bachman)
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 06 Júl 2009 13:42

Nikdy som nemal rád Richarda Bachmana. Neišlo o to, že bol drsný. Ani jeho literárne alter ego, Stephen King, nebol žiadny „pekný deň, však?“. Bachman proste... nebol dobrý.

Koncom 70. rokov 20. storočia ten nepríjemný Bachman vydal novelu „Dlhý pochod“ (The Long Walk, 1979). Je o stovke mladých mužoch a pravdepodobne sa dej odohráva v akejsi bližšie nešpecifickej budúcnosti, kedy americká vláda schválila brutálnu reality šou, v ktorej umierajú súťažiaci. Presnejšie povedané, sú zastrelení na to určeným chladnokrvným vojakom po tom, čo dostanú tri upozornenia za to, že spomalili pod stanovený počet kilometrov v hodine. Oni totiž idú. Idú, idú, idú, idú, idú. Kráčajú, kráčajú, kráčajú, kráčajú. Rovno po ceste, po diaľnici, cez mesto, sledovaní ozbrojenými vojakmi na transportéry. Ako tak pribúda na ceste chladnúcich mŕtvol, i počet divákov, smädných po krvi nevinných súťažiacich, narastá. Ľudia to milujú. Ten adrenalín, ten mozog, striekajúci po studenej nočnej ceste, obmytej chladným dažďom! Ono sa vám to povie, ale kráčať v kuse, bez spánku a bez jedinej prestávky, to nie je len tak!

Už v bachmanovke „Bežiaci muž“ King, prepáčte, Bachman, stavil na brutálnu reality šou. V čom je „Dlhý pochod“ iný? V prvom rade sa DÁ čítať. Je proste lepšie napísaný, je svižnejší a originálnejší. Samotná „cesta“ je jednoduchá a pritom nevyčerpateľná (pokojne môžete aj začať filozofovať na tému „Kam kráčame a o čo nám ide?“). Zďaleka nenudí tak, ako nesympaticky bezcitný „Bežiaci muž“. Nie je to však ani žiadny zázrak a asi po prvej stovke strán dobrý nápad o kráčaní jednoducho začne nudiť, s tým sa nedá nič robiť a je to pomerne pochopiteľné, pretože autor už s ničím originálnejším nepríde. Chalani kráčajú, sem-tam je niekto zastrelený, dav sa zväčšuje, nohy sú čoraz doráňanejšie a raz za čas sa „budujú vzťahy“. Bodka. Niekedy nevydarený pokus o útek do popri cestičke vedúceho lesa alebo vykonávanie potreby priamo pred divákmi, ale postupne všetko upadne do stavu agónie, apatie, matnej rutiny a nepríjemnej stagnácie.

Knižka vyla v českom preklade v roku 2005 na viac ako 250. stranách a uvádza ju tradične fajn Kingov (nie Bachmanov, Kingov) sedemstranový úvod na tému „Aké je dôležité mať Bachmana“.