Malý veľký muž (Thomas Berger)
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 01 Marec 2010 07:17

Článok o (anti)westernovom románe Thomasa Bergera „Malý velký muž“.

Čo by ste urobili, kebyže spoznáte starého muža? NAOZAJ starého. Takého, oproti ktorému sú osemdesiatnici deti. Volá sa Jack Crabb a má 104 rokov. Aspoň on to hovorí. Dá sa mu veriť?

Ošetrovatelia starobinca sa síce zhodujú na tom, že je starý, ale presné záznamy nemajú a tak to zostáva na vás – veriť či neveriť tomu, čo starček rozpráva? Lenže on hovorí VEĽA. Nielen o svojom veku. I o všeličom inom... vlastne o všetkom. Tvrdí, že patrí k ľuďom, ktorí hľadali domov v rozľahlej americkej stepi dlho pred tým, než v nej boli vybudované prvé železnice a mestečká. Všade len nepoškvrnená príroda, blato, miliónové byvolie stáda a priateľskí Indiáni.

Tí však nezostali priateľmi nadlho, lebo namyslený biely muž zašliapol do zažltnutej trávy ich hrdosť. Jack Crabb sa ako malý v podstate nedorozumením, kombinovaným s hlúpou náhodou, dostal do osady Čejenov, označujúcich samých seba za „Ľudské bytosti“. Nažívali v súlade s prírodou, zvieratami, ročnými obdobiami a svojimi čistými bojovnými srdcami. Prijali Jacka medzi seba ako jedného zo svojich (predovšetkým vďaka náčelníkovi kmeňa, múdrej, no zároveň svojráznej, Starej stanovej koži). Časom mu dali meno Malý veľký muž.

Jack bol napriek tomu, že ho Indiáni nezabili, celoživotným smoliarom. Spoznal Divokého Billa, Wyat Earp mu jednu poriadnu vypálil (Jack totiž jeho komplikované meno omylom prirovnal ku grgnutiu), jeho sestra Karolína (predtým, ako definitívne skončila v blázinci) takmer zbila Calamity Jane a Jack do veľkej miery prispel k smrti generála Georgea Armstronga Custera, ktorý bol tak proti Indiánom a tak miloval sám seba, až ho to zabilo. A to sú len prvé desaťročia (takpovediac prvá polovica) Jackovho života! Ako naznačuje muž, ktorý jeho spomienky zaznamenával na papier, druhá polovička nebola o nič menej pestrejšia (o tej sa bohužiaľ už nedozvieme, dvojku Berger nenapísal).

Jack sa medzitým stále vracal k „svojim“ Čejenom, bojoval s nimi i proti nim, belosi ho nenávideli za to, že je červený a Indiáni za to, že je biely pohan. Prežil plnohodnotný život, hoci, keď sa to tak vezme, nič nespôsobil priamo on sám; skôr sa nechal voľne unášať tadiaľ, kadiaľ práve tiekla rieka. Samozrejme, stále existuje možnosť, že si to všetko ten bláznivý starec povymýšľal z nudy alebo z choroby, aby ohúril okoloidúceho naivného spisovateľa...

„Malý veľký muž“ je neuveriteľná knižka, ktorej som sa bál. Nakoniec ma mala po prvej vete, avšak od prvej vety Jacka Crabba. V skutočnosti jeho rozprávaniu predchádza relatívne dlhý a nezáživný úvod mladíka, ktorý spísal jeho zážitky. Akonáhle ale začal spomínať pán Crabb, mal ma prvou vetou. Veľký muž, veľký klamár alebo len dobrý rozprávač s detailnými historickými znalosťami, ktoré si prečítal v knihách? Jeho rozprávanie je uvoľnené, zábavné, ironické a sarkastické. To, čo môže o ľudskom pokolení a šialenstve povedať jednou vetou, zbytočne nerozpisuje do dvoch. Načo. Napriek tomu má STÁLE čo rozprávať, dej sa rúti dopredu naprieč desaťročiami, postavami, vzťahmi, zvratmi i skutočnými historickými udalosťami.

A ak aj vám napadlo, že román tak troška pripomína „Forresta Gumpa“, máte pravdu. Pripomína ho VEĽMI a byť na mieste Winstona Grooma, hanbím sa. Knižka vyšla v českom preklade v roku 1976 vo vydavateľstve Mladá fronta.

Je známa aj z filmového spracovania. V roku 1970 zadaptoval Arthur Penn „Malého veľkého muža“ ako 147-minútový veľkofilm, v ktorom sa snažil zachovať najvýraznejšie motívy, scény a postavy z prepracovanej románovej predlohy. Snímka bola nominovaná na Oscara za najlepší mužský herecký výkon v podpornej úlohe, ktorú získal herec, predstavujúci Starú stanovú kožu. Mne osobne v pôsobivom filme nikdy nesedel výber herca pre titulnú rolu. Dustin Hoffman je akiste velikán americkej kinematografie, ale rola Jacka Crabba mu absolútne nesadla. Po prvej hodine si divák na jeho prítomnosť ako-tak zvykne, ale každopádne vidieť Hoffmana v úlohe sedemnásťročného panica už nie je také, ako keď bol ABSOLVENTOM. Dnes je to už až dokonca troška trápne.