Patrick Swayze Posledný tanec (Wendy Leighová)
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 21 Január 2010 07:20

Keď mi dali kúpiť biografiu Patricka Swayzeho, netušil som, že si ju prečítam s takou chuťou. Síce som predpokladal, že to nemusí byť najhoršie, ale až takú dobrú vec som nečakal.

Bohužiaľ, ako sa na konci ukázalo, vlastne to vôbec nebola TÁ Patrickova biografia, ktorú písal on, ale „len“ biografia istej Wendy Leighovej. Napriek tomuto sklamaniu to našťastie stále zostala dobrá knižka a ak som niečo v nej ľutoval, tak snáď len „žiadny“ koniec. Knižka bola evidentne dopísaná pred hercovou smrťou a autorka sa k nej po jeho smrti už nevrátila. Aspoň česká verzia, ktorá vyšla koncom roka 2009, nemá „poriadny“ záver. Na konci (chronologicky písanej) knižky síce hviezda filmov Hriešny tanec, Duch a Bod zlomu, ochorela na najťažšiu formu rakoviny, ale nezomrela.

Ja osobne pokladám za podvod, že knižka končí pred Patrickovou smrťou.

Dovtedy vás ale čaká kvalita. Až ma príjemne prekvapilo, nakoľko sa dá na jednotlivé informácie v nej odznejúce, spoľahnúť. Narážam na informácie zo sveta filmu, ktoré sú presné a je vidieť, že ako autorka, tak prekladateľ sa v tom vyznali. To som nečakal.

Samozrejme, knižka sem-tam zveličuje (zo Swayzeho si do jeho smrti svet filmu na 70% skôr robil srandu a vážiť si ho začal až keď sa objavila ťažká diagnóza), to je ale asi pochopiteľné v každom životopise.

Faktom je, že Swayzeho hore spomenuté filmy (plus akiste ešte seriál „Sever a Juh“ a menšie úlohy vo vydarených snímkach Donnie Darko a Skurvená noc) naozaj môžeme pokladať svojim spôsobom za klasiky a stovky hercov na celom svete za celý svoj život nebudú hrať v ani dvoch aspoň podobne kultových filmoch. To je dôležitejšie o to viac, o čo tvrdohlavejšie Swayze svoju dobre rozbehnutú filmovú kariéru akoby až DOBROVOĽNE sabotoval. Nie je tajomstvom, že hral aj v mizerných filmoch. V horšom prípade, aby si vďaka nim vyskúšal veci, ktoré ho zaujímali (parašutizmus, bojové umenia), v lepšom preto, že odmietal podvoliť sa miliónom fanúšikom ženského pohlavia, ktorí ho chceli vídať len v romantických komédiách a radšej hral v neromantických hlúpostiach (u nás spravidla uvádzaných rovno na video).

Prísne odmietal stať sa „vyzlečenou hviezdou“ (napriek tomu, že mal ženy rád a mal povesť džentlmena: „To, že dáme pridržím dvere a prisuniem stoličku nie je frajerstvo. Je to normálna slušná výchova.“). Takisto celé roky odmietal ponuku zahrať si v Bode zlomu 2, v čom mu pomohol tiež jeho partner z jednotky, Keanu Reeves, ktorého nechuť voči pokračovaniam je verejne známa.

Swayzeho som vždy pokladal za herca, ktorý oslovoval predovšetkým ženy. Ale nič som proti nemu nemal a ak som ho v niečom videl, väčšinou sa mi páčil. Nijako zvlášť som ho ale neuznával, na to mám Mickeyho Rourkea.

Až vďaka tejto 200-stranovej knižke (s hŕstkou fotografií uprostred) som sa dozvedel mnohé zaujímavosti z jeho života (až teraz som napríklad zistil, že jeho bratrancami boli herci Tom Hulce a William Holden alebo že takmer zomrel počas pôrodu) a zapôsobilo na mňa viacero vecí, či už o jeho alkoholizme, citlivosti, optimistickej povahe alebo o tom, ako ho ešte ako dieťa priviazali k baranovi a zviera capli po zadku. Odvtedy hovoril, že ak to má chlpy, vie na tom jazdiť. Autorka k téme „Patrick Swayze“ pristupuje miestami až mimoriadne zodpovedne (pri šplhaní sa na jeho rodokmeň sa vyštverala až do Anglicka roku 1619!).

Patrick bol okrem herca i profesionálny tanečník (jeho mama, choreografka muzikálov a filmov a učiteľka tanca, ho od prvých mesiacov brávala do svojej školy, Patrick údajne už ako 8 mesačný vstal v ohrádke a začal tancovať).

Keďže tancu (napr. baletu) zostal verný aj počas dospievania (a potom aj celý zvyšok života), vytrpel si od rovesníkov/spolužiakov veľa zlého, keďže ho stále mali za homosexuálneho baleťáka. Keďže vtedy byť homosexuálom znamenalo urážku, bolelo ho to. Ale už vtedy bol bojovník.

Hoci sa môže stať, že autorka biografie je patetická a preháňa, zrejme naozaj môžeme bez výčitiek svedomia označiť za odvážneho bojovníka človeka s jednou s najťažších foriem rakoviny, ktorému dávali pár týždňov života a on bojoval ešte celý ďalší rok, pričom si zachoval eleganciu i profesionalitu a počas nakrúcania seriálu „Beštia“ odmietol brať lieky proti bolesti, aby „neotupili jeho výkon a vzťahy na pracovisku“. Zanechal po sebe silné posolstvo o tom, že choroba vás nakoniec dostane, ale tiež je dôležité, v akom stave.

Nakoniec, je to len obyčajná mizerná smrť a nakoniec nás dostane všetkých...

Patrick okrem alkoholu a drog miloval i svoju manželku, s ktorou strávil celý život. Nikdy ich nerozdelilo ani to, že nemohli mať vlastné deti. Ich láska sa stala široko ďaleko vyhlásenou a ich manželstvo v búrlivých hollywoodskych vodách (ktorými Swayze svojim spôsobom aj tak vždy opovrhoval) bolo pokladané za nenormálne pevné. Nakoniec starnúcim manželom zostal len druhý partner a zvieratá, ktoré chovali na svojom ranči (Patrick pochádzal z koniarskej rodiny, jeho otec bol šéfom najväčšieho chovateľského strediska koní a dobytka v štáte Texas, rozprestierajúcom sa v šiestich okresoch).

Keďže knižka Patrick Swayze: One Last Dance zaujala aj mňa, ako Swayzeho relatívneho nefanúšika, určite zaujme i fanúšikov.