Milenec (Marguerite Durasová)
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 04 Jún 2009 16:11

Článok o úchvatnej (hoci na počet strán skromnej) knižke francúzskej spisovateľky Durasovej (*1914).

Spoznali sa, keď nemala ani osemnásť. Práve sa plavila do školy na indočínskej kompe cez mútnu rieku Mekong, ktorá vtedy, na začiatku 20. storočia, spadala pod francúzsku kolóniu. Ona bola mladučká útla beloška z kedysi aristokratickej rodiny. Teraz žila so šialenou mamou, povaľačským starším bratom a mladším, ktorý na tento svet prišiel len preto, aby zomrel vo vojne. Bola Francúzka, ako jej nevydarená zlá rodina, ale žila v tu, v žltej krajine.

On (postavy nemajú mená) bol mladý štíhly Číňan s až príliš bohatým otcom. Okamžite mu padla do oka. Jeho mlčanlivý šofér limuzíny nepovedal ani ň, nie tak však prísny otec, ktorý syna zaprisahal, že ak vzťah neukončí, vydedí ho.

Vzťah má ďaleko k romantickým vysedávaniam na kraji žblnkajúceho jazera, kde vám pstruhy obtierajú nohy. Je o sexe. Spoza záclony anonymnej prenajatej izby dolieha ruch ázijskej ulice. „Milenec“ (L´Amant, Francúzsko 1984) je do veľkej miery autobiografickým dielom autorky.

To, že si to autorka „prežila“, má za následok, že zrejme celý život trpela (našťastie posledný odstavec ponúka jej - i nám - nádej... ale krutú až škodoradostnú). Jej 88-stranová (!) kniha je taká otvorená, obnažená, živočíšna a pravdivá vo svojej najliterárnejšej podstate, až prekvapenému čitateľovi berie dych z pľúc a núti ho zamýšľať sa nad JEHO vzťahmi.

Knižka bola napísaná v kratučkom období február - máj 1984 vo Francúzsku. Možno i vďaka tomu pôsobí „jedným dychom“; na jeden jediný záťah som útlu knižočku neprečítal len preto, že som sa v jej krutej a pritom krásne ľudskej spoločnosti cítil tak ľudsky, až som si ju musel šetriť. I tak ma ale príbeh natoľko zaujal, že mi dlhšie, ako týždeň, nevydržala. Autorkin štýl ma zaujal aj z toho dôvodu, že mi v mnohom pripomenul podstatne mladšiu Belgičanku Amélie Nothombovú (napr. „Antikrista“), ktorá sa ku mne dostala niekoľko rokov pred Durasovou.

Román vyšiel v roku 1986 v Slovenskom spisovateľovi s osemstranovým doslovom Michaely Jurovskej, ktorá zároveň knižku preložila (v českom preklade vyšla pod hlúpym prekladom „Milenec zo severnej Číny“).

Marguerite Durasová sa narodila v Indočíne, kde behala ako dieťa i dospievajúce dievča a študovala matematiku, práva a politické vedy. Debutovala v roku 1943 knihou „Nehanebníci“.

„Milenec“ v roku 1992 v britsko-vietnamsko-francúzskej koprodukcii fenomenálne sfilmoval do dusnej atmosférickej filmovej podoby renomovaný francúzsky režisér Jean-Jacques Annaud (BOJ O OHEŇ, MENO RUŽE). Do titulných úloh obsadil 19-ročnú Jane Marchovú a Tonyho Leunga. Ani nie dvojhodinový film sa verne drží beletristickej predlohy a i on má vynikajúcu atmosféru, prameniacu z jedinečnej výpravy. Snímka sa od predlohy líši veľmi otvorenými sexuálnymi scénami, ktorým sa autorka vo svojej knižke de facto vôbec nevenuje.

„A potom už nevedel, čo jej povedať. A potom jej to povedal. Povedal jej, že je to ako predtým, že ju ešte vždy ľúbi, že ju nikdy neprestane ľúbiť, že ju bude ľúbiť až do smrti.“ úryvok zo strany 88