Z druhej strany [6O %]
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 27 Máj 2014 03:00

Článok o zbierke hororových poviedok Honzu Vojtíška.

Písanie tohto textu je pre mňa pomerne vyčerpávajúca a nevďačná vec. Nie preto, že sa s Honzom po aprílovom krste antológie „66 + 6 hororov v sto slovách“ na bratislavskom Slavcone osobne poznáme, ale preto, že je tak trocha ako ja. Píše horory od 90-tych rokov a pokúša sa nimi uspieť, ale zatiaľ nie ktovieako úspešne. Vydavateľstvá ho ignorujú a tak založil (spolu s Obitusom) elektronický hororový underground časopis Howard. Podľa vlastných slov „najmä preto, aby som mal kde publikovať“.

V roku 2013 sa rozhodol urobiť to, čo ja v tom istom roku s „Kozími ľuďmi“ – selfpublishing. Za vlastné peniaze si vydal knižku. No kým ja som siahol po e-booku, on si vydal rovno tlačenú. Tlačenú. To je slovo. Ale viete, ako to myslím.

Jedná sa o zbierku jeho hororových poviedok z rokov 1997 – 2009. Paperback obsahuje spolu 7 kúskov, pričom každý je ilustrovaný čierno-bielou kresbou (mimochodom pekná obálka). Niektoré poviedky sú dlhšie, iné kratšie, niektoré kvalitné, iné menej, to je ale samozrejme všetko subjektívna vec vkusu každého čitateľa. Mne v antológii najviac chýbalo niečo osobné - či už úvodné slovo, záverečné dodatky alebo zopár viet ku každému z príbehov. Neviem si pomôcť, ja to proste v knižkách mám rád. V niektorých poviedkových zbierkach Stephena Kinga sa mi viac páčia „poznámky“, než samotné poviedky.

............................................................................................................................

Z druhej strany V recenziách som sa stretol s názorom, že je to jedna z najlepších poviedok antológie, ale mne sa príliš nepáčila. Ak vás fascinujú zrkadlá v hororoch, asi si prídete na svoje. Poviedka by každopádne potrebovala (ako všetky Honzove tunajšie poviedky a ako „Kozí ľudia“, raz darmo, to je daň, ktorú platíme za to, že si „to“ robíme sami – chýba odborná korektorská práca „cudzej“ osoby) zopár redaktorských zásahov. Nepoteší ani to, že atmosféra nie je príliš silná a čo je možno najhoršie, príbeh o chlapcovi, ktorý zažije so svojou susedkou až príliš živý víkend, mi v niektorých momentoch pripadal nechtiac smiešny. Zlé je aj to, že Honza zbytočne opakuje už raz povedané, prípadne to píše tak polopatisticky, až je to troška trápne. To sú veci, ktoré tiež máme spoločné. Áno - v podstate ho kritizujem za to, čo robím sám. 40%

............................................................................................................................

Mušia pomsta Tu som sa pre zmenu stretol s najrozšírenejším názorom, že sa jedná o najslabšiu poviedku zbierky. Pritom mne sa páčila určite nie najviac, ale ani nie najmenej. Jej jednoduchosť ma oslovila. Aj táto poviedka by potrebovala troška doladiť a preriediť, prípadne jemne „poľudštiť“ niektoré dialógy, ale inak v pohode. 60%

............................................................................................................................

Mäso Aj jednoduchosť tejto poviedky ma oslovila. Útok na ženu. Ja by som možno situáciu urobil trocha viac logickou v tom zmysle, aby menej bilo do očí, že jej nemá uprostred mesta kto pomôcť. Chápem, ľudská ľahostajnosť. To je tiež silná hororová téma. Ale ja by som to asi „vysvetlil“ nejako inak. Poviedka je každopádne OK, vrátane svojím spôsobom čiernohumorného (alebo skôr mrazivého?) konca, ktorý však nenarúša dovtedajšiu temnú a „serióznu“ atmosféru. 80%

............................................................................................................................

Varovanie Tak toto sa mi páčilo. Pritom hrdina (starý lekár) na začiatku tvrdí, že nám povie šialene strašidelný príbeh, ktorý ho prinútil nechať prax a odísť na dôchodok. Čitateľ teda logicky čaká niečo fakt preukrutné a nakoniec je to „len“ zaujímavé. Mňa ale z tejto poviedky mrazilo a ani príliš nebilo do očí, že o dôchodcovi píše tridsiatnik. Do očí príliš neudieralo dokonca ani to, že hrdinom je lekár a teda poviedka by mala znieť „odborne“ – Honza lekár nie je, ale dokázal svoju „neodbornosť“ solídne zamaskovať. Určite sa mi to páčilo viac, ako keby poviedku konzultoval s profesionálmi a zasvinil ju samoúčelnými odbornými výrazmi. Nechcem dávať návody, ale tento typ hororov môže výborne fungovať v našich zemepisných končinách (bohaté lesné územia a v nich dediny a mestá). 80%

............................................................................................................................

Fotografia sa mi nepáčila. Fanúšikovia Kinga ju možno ocenia (poviedka „Slnečný pes“), ale ja ním som a neocenil som ju, takže asi tak. Základný nápad má niečo do seba, ale Honza zbytočne odbáča od hlavnej dejovej línie. Napr. úvod so svokrom bol zbytočne dlhý, ak vezmeme do úvahy, že sa v zásade jedná o nedôležitého komparzistu, ktorý len odštartuje isté udalosti. Toto je pravdepodobne jediná Honzova poviedka, v ktorej som neocenil relatívne otvorený koniec, pretože som nepochopil, či istá postava naozaj spadla, prípadne chcel naznačiť, že sa „vyparila do inej dimenzie“. Tu by „priamočiary“ záver prospel. 40%

............................................................................................................................

Tridsiate šieste narodeniny Veru neviem. Poviedka krátka, ale obávam sa, že to jej jediné plus. Ale nie, má aj stopy atmosféry. No nie je to ono, mne to nesedelo a niektoré momentky boli jemne komické (naozaj netuším, ako by som reagoval, keby sa mi kamarát priznal, že v minulosti znásilnil a zavraždil ženu, ale takto asi nie). S prižmúrenými očami „až“ 40%.

............................................................................................................................

Puto No... neveľmi zaujímavé. Urobiť (anti)hrdinom poviedky vraha... prečo nie, ale to je všetko, čo ma na tejto poviedke bavilo. 40%

............................................................................................................................

Resumé. Na Honzovej tvorbe sa mi páči, že umiestňuje strašidelné a im podobné príbehy do našich končín. Kedysi som si nevedel predstaviť, že by fungoval horor, ktorý by sa odohrával v slovenskom/českom prostredí. Ale ak sa dobre a nesmiešne napíše, JE to strašidelné a môže to fungovať. Takéto príbehy v nás dokážu aj v dnešnej dobe vyvolať pocit ohrozenia z vecí medzi nebom a zemou. A ešte niečo. Ak by raz prípadne na slovensko-českom trhu začala existovať hororová literárna scéna, Honza by v nej mal miesto (a i kvôli jeho editorskej činnosti, ak to takto môžem nazvať, by bolo zrejme dosť výrazné). Ale prečo píšem „ak by začala existovať“? Ja si myslím, že sa to už začalo.

„Sklo zrkadla sa vydúvalo do miestnosti. Niečo na nej z druhej strany tlačilo. Vyzeralo to, ako keby bolo tehotné a chystalo sa do nášho sveta porodiť svoj zatuchnutý, nečistý obsah; niečo, čo z tohto sveta už raz odišlo a nemalo by sa to vrátiť späť.“ (úryvok zo strany 25)

Z druhé strany, Česká republika 2013, cca 126 strán