Lunapark [6O %]
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 26 Marec 2014 03:00

Článok o retro melodramatickej takmer-ducharine Stephena Kinga.

Nemá zmysel robiť dlhé úvody. Stephen King je jeden z mojich najobľúbenejších spisovateľov (ak nie najobľúbenejší), skoro všetky jeho romány a poviedky som čítal, v mnohom je mi spisovateľským vzorom a na jeho knižkách som vyrastal. Z tejto pozície hovorím – „Lunapark“ je fajn.

Nie je to zázrak, nie je to udalosť a King často vykráda sám seba (som presvedčený o tom, že sa jedná o rovnakú srnu, ako v „Tele“), ale ja som bol spokojný. Iste, určite sa nájdu čitatelia, ktorí budú výrazne sklamaní. Mne ale celková „nenáročnosť“ a „neambicióznosť“ vyhovovali. Na konci som si dokonca poplakal, čo značí, že ma autor dostal tam, kam chcel.

Príbeh je spomínaním starca na mladé časy, keď v 70-tych rokoch 20. storočia pracoval v lunaparku. U nás v meste sa tomu hovorilo jarmok. Stánky s občerstvením, kolotoče, ruské kolo, zámok hrôzy atď. No stánky s langošmi a vyrezávanými vareškami, ktoré predávajú babičky v krojoch, by sme v amerických lunaparkoch hľadali márne.

Ako tak nad tým vlastne rozmýšľam... lunapark a jarmok nie je to isté. V našich zemepisných končinách proste niečo také, pokiaľ viem, neexistuje. Pod pojmom lunapark King myslí v podstate mestečko s desiatkami zamestnancov, ktorému šéfuje majiteľ. Toto „mestečko“ je plné zábavy, kolotočov, strelníc, stánkov s občerstvením atď. Na rozdiel od slovenských jarmokov nekočuje, ale zostáva po celý rok na rovnakom mieste (v zime je zatvorené kvôli nulovej návštevnosti a údržbe).

V lunaparku, do ktorého chodí hlavný hrdina, sa v minulosti stala vražda. Páchateľ nebol odhalený. Táto rovina je ale veľmi vedľajšia. Nie vedľajšia. Veľmi vedľajšia. Tak veľmi, že keď hrdina začal pátrať, výrazne ma tým nudil. Odhalenie zabijakovej identity bolo ako zo zlého sna. Tu to King s jednoduchosťou predsa len už prehnal.

Rovnako to prehnal so sexom. Nikdy ho nevedel písať. Klasická konzervatívna nuda o „splývaní dvoch duší a tiel“. Grc, ktorý sa nedá čítať. Našťastie si to (asi) uvedomoval a tak o sexe písal minimum. No keď sa niečo objavilo, bolo to strašné (v dobrom ma zaujala snáď len pasáž z „Tela“). Rovnako teraz. Niektorí ľudia by o sexe nemali písať. Radšej by sa mali tváriť, že ich doniesol bocian.

Za mínusy som označil aj možno predsa len uponáhľaný záver a to, že som nevedel od seba rozoznať mužských zamestnancov lunaparku.

A čo vlastne King rieši, keď jeho prioritou nie je dávna vražda/vraždy? Práve v tom je „Lunapark“ fajn – nič extra. Rozprávanie je obohatené o viaceré pod-zápletky, ktoré ale nie sú nijako geniálne dôležité. Spolu „len“ tvoria koláž niekoľkých mesiacov zo života priemerného, obyčajného amerického mladíka. Vzťah so smrteľne chorým chlapčekom, sex-vzťah s jeho matkou, vzťahy s rovesníkmi, s ktorými pracuje v lunaparku, vzťahy so zamestnancami lunaparku. Ja osobne som sa celkom bavil.

Je to fajn, je to atmosférické, v podstate milé a pôvabné a také krátke, že to ani poriadne nezačne a už to končí. Potešia tiež slangové výrazy („špuntíky“).

Joyland, USA 2013, cca 204 strán