Kozí ľudia - Predposledný článok
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 16 December 2013 02:59

Reklamný článok. Pred koľkými rokmi to celé začalo? A vykradol som Kariku?

Tak sa nám to chýli ku koncu. Budúci pondelok pôjde posledný text s najzákladnejšími informáciami (kde si to budete môcť stiahnuť, za koľko, počet strán atď.) a potom, o deň neskôr, teda na Štedrý deň, by ste mali mať k dispozícii samotnú knihu (verím, že sa to stihne, ale ak nie, neukameňujte ma). Dovoľte mi dnes situáciu plus mínus uzavrieť „zhrňujúcim“ článkom, ktorý cítim potrebu napísať formou otázok a odpovedí.

Je pravda, že si chcel skončiť s písaním?

Je. Píšem od r. 1995 a v podstate so symbolickými úspechmi. Vážim si každý z nich, ale na to, že píšem už skoro dve desaťročia, je to málo, čo si budeme hovoriť. Bol som z toho taký znechutený a deprimovaný, že som si zaumienil, že ak mi Kozích ľudí nevydajú, skončím s písaním. Nakoniec síce nevydali, ale keďže bola moja láska k písaniu priveľká, prešiel som sám sebe šalamúnsky (?) cez rozum a knihu si vydávam za vlastné peniaze v e-podobe.

Koľkým vydavateľstvám si ju ponúkol?

Dvom. Ikaru a Slovenskému spisovateľovi. Z Ikaru mi odpísali so zamietavou odpoveďou, ale predsa. Zo Slovenského spisovateľa dodnes nie. Už je to viac ako šesť mesiacov. Mrzí ma to; keď som im v minulosti poslal rukopisy, vždy mi odpísali a to rovno riaditeľ.

Čo s tým Karikom?!

Troška som sa pri čítaní jeho „Na smrť“ vyľakal, lebo som si uvedomil, že môžem byť obvinený z vykrádania. Príbehy sú samozrejme o niečom úplne inom, ale základné body relatívne zostávajú. Obaja máme v dôležitej úlohe sadistického nacistu, dej sa odohráva počas Druhej svetovej vojny a nechýbajú scény mučenia. Dodám k tomu len toľko, že keď som čítal Kariku, mal som Kozatcov dávno dopísaných. Začal som ich písať 23. 7. 2011 (on „Na smrť“ vydal v roku 2012) a jednou z prvých scén bola práve mučiaca scéna spod kostola.

Kedy si dostal nápad na tento román?

Bohužiaľ to neviem presne, ale mohlo sa jednať o rok 2000. Ak nie ešte dávnejšie. Nevedel som si však s príbehom dať rady, v koši končila jedna verzia za druhou. Doslova. V tom období som ešte písal na starom písacom stroji.

Ako sa odvtedy príbeh zmenil?

Veľmi. Kozatci zostali, ale dej sa zmenil diametrálne. Matne si spomínam, že aj v nich muž hľadal v lesoch svoju unesenú rodinu a tuším už vtedy mu v tom pomáhal drsný chlapík. Pátranie sa ale uskutočnilo hneď po únose a dej sa odohrával v „reálnom čase“. Hrdinovia postupne likvidovali jedného Kozatca za druhým. Bolo to až príliš priamočiare a línia so svetovou vojnou tam rozhodne nebola; celé sa to odohrávalo v „súčasnosti“. A ak ma pamäť neklame, v lesoch Severnej Ameriky.

Kto ti s písaním pomáhal?

Na písanie je samozrejme spisovateľ vždy nakoniec sám. No ohľadom historických faktov mi dosť pomáhal Tomáš Gál, zároveň autor obálky. V samotnom románe som mu nepoďakoval jednak preto, že tá kniha je príliš bezcitná a ja som ju odmietol venovať osobe, ktorá je mi blízka (a venovať ju blbcom je blbosť, hoci raz možno urobím aj to, vlastne sa na to celkom teším) a jednak preto, lebo som si jeho informácie vypočul... a následne som si s nimi aj tak urobil, čo sa mi hodilo. Nerobil som historickú knihu. Robil som fikciu, takže som na to mal morálne právo. Práve z toho dôvodu ho ale nechcem spomínať, pretože by ste si mohli myslieť, že mi poradil samé blbosti. Tie blbosti, ak to takto chcete napísať, sú ale výlučne moje.

Kozí ľudia vyjdú ako e-kniha 24. 12. 2013 za 3 eurá.

............................................................................................................................

Kozí ľudia – Pozvanie na román

Kozí ľudia – Dej a postavy

Kozí ľudia – V čom budú iní oproti ostatným románom?

Kozí ľudia – Nadväznosť na Prasa a Kamionistu

Kozí ľudia – Bude dvojka?

Kozí ľudia – Ukážka 1

Kozí ľudia – Ukážka 2

Môj profil na Facebooku

............................................................................................................................

E-book Kozí ľudia si slovenskí záujemcovia môžu kúpiť na slovenskom Martinuse a českí na českom Martinuse.