Kozí ľudia - Ukážka 2
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 09 December 2013 02:59

Reklamný článok. Druhá ukážka.

V tejto ukážke (odohráva sa v decembri 2006) sa síce objaví Enzechštejn z „Prasaťa“ a „Kamionistu“, ale jedná sa len o cameo a následne sa do deja vráti až v epilógu, ktorý je svojím spôsobom zároveň prológom k môjmu druhému románu. Bude to tiež horor, ale už „plnohodnotnejší“ a „čistejší“ (predsa len, „Kozí ľudia“ sú miestami dosť absurdný mix viacerých žánrov). Bude sa odohrávať v súčasnosti a mal by byť sympatický, príjemný a rodinný. Aj pre ľudí, ktorí nemajú horory v láske. Zároveň by mal potešiť hororových hardcore fanúšikov. Verím, že sa to dá skĺbiť dokopy. V tom románe už bude Enzechštejn jednou zo štyroch hlavných postáv. V podstate pôjde o „párový“ horor o dvoch pároch, ktoré sa v mestečku v zovretí lesov dostávajú do konfliktu s tajomným zlom. Samozrejme nebude chýbať sex. Ale taký normálny. Viete.

Enzechštejn sa blížil k miestu činu, aj keď z vysielačky sa dozvedel toľko informácií, že nevedel, či by to nemal radšej otočiť a nezmiznúť kým je čas. Ale nemohol. Profesionalita mu to nedala.

Išiel pomaly; úsek pod Javorinou bol nielen plný čudných legiend. Napríklad o duchovi Fanglu, počas bezmesačných nocí kričiaceho v lesoch. O nebezpečnom pustovníkovi prezývanom Chlap v kožuchu ani nehovoriac. Alebo o záhadnej stratenej dedine hlboko v lesoch, v ktorej vraj žijú príšery. Bol ale tiež zasnežený a iba skromne odhrnutý. Cesta sa zmenila na úzku jednosmerku. Kolesá policajného džípu nadskakovali. Po pravej strane ho len železné zvodidlá delili od strmhlavého pádu do priepasti. Kúrenie mal pustené naplno a aj tak mu bolo zima. Zasa nachladne.

Keď vyšiel zo zákruty, uvidel dve sanitky s pootváranými dverami, tri autá štátnej polície, jeden zdemolovaný civilný džíp a drahé čierne osobné auto, o ktoré sa opieral fajčiaci šofér v dlhom kabáte. Postávalo tu minimálne dvadsať ľudí. Novinárov nevidel žiadnych. Kto by sa sem aj trepal?

Odstavil auto, vypol motor, zatiahol ručnú brzdu a vyšiel von. Poriadne buchol dverami, aby si ho všimli. Keď ale zistili, že je to len on, vrátili sa k tomu, čo robili predtým. K veľkému nič.

Tváril sa ľahostajne. V skutočnosti si všímal detaily. Policajti vyzerali nervózne, z čoho usúdil, že to nebude ľahký prípad. Najviac ho trápilo drahé auto s osobným šoférom. Vyzeralo to na prokurátora a podľa bratislavskej evidenčnej značky už aj mal konkrétny tip.

Civilný džíp mal pootvárané dvere a okolo v snehu ležali rozhádzané veci. Od oblečenia cez deky po termosku. Krv ani telá nikde nevidel a sanitky boli prázdne; chlapi zo záchrannej služby na sebe mali reflexné červené uniformy, stáli v kruhu a z dymiacich šálok pili kávu. Kde ju na tomto mieste zobrali? Čo si v sanitke nosili rýchlovarnú kanvicu? Bude to musieť zistiť.

Podišiel k džípu a nakukol dnu. Nikde nikto, živý ani mŕtvy. Dvere boli otvorené násilím: mali dovnútra poprehýbané plechy, na niektorých miestach potrhané a poškriabané. Akoby sa dnu niekto dobíjal sekerou.

„Enzechštejn,“ ozvalo sa mu spoza chrbta.

Enzechštejnom, dopoly strčeným v aute, myklo tak, že si udrel hlavu o strechu vozidla. Pozeral do tváre zachmúreného dobre oblečeného prokurátora. Čo ten tu robil?

„Dobrý deň,“ pozdravil Enzechštejn. „O čo ide?“

„Nepovedali vám to do vysielačky?“

„Bolo to zmätené.“

„Situácia je CELÁ zmätená Enzechštejn,“ poučoval ho prísne prokurátor. „Zatiaľ to vyzerá na únos, ale úplne nelogický.“

„Prečo?“

„Pretože nebol dopredu naplánovaný. K prepadu auta došlo náhodou.“

„Ako to viete?“

Prokurátor strácal nervy. Zasa klasický Enzechštejn. „Čo ako viem?“

„Že k prepadu došlo náhodne. Že nebol plánovaný.“

„No...“ Prokurátor sa poobzeral po zasnežených lesoch, na ktoré mal výhľad. „Tu a plánovaný únos?“

„A prečo nie? Vlastne je to ideálne miesto.“

„Neviem... vyzerá to žlčovito. Skôr ako útok zvieraťa, než profesionálnych únoscov.“

Enzechštejn pokrčil plecami. „Mohli to byť amatéri.“

Prokurátor si prdol.

„Dvere sú zničené, ale to neznamená, že to urobilo zviera. Vyzerá to skôr na mechanické poškodenie. Toto by srna neurobila.“

„Enzechštejn niekedy sem zavíta medveď.“

„No to teda naozaj len niekedy. Som tu ako doma a ani raz som žiadneho nevidel. A toto,“ ukázal na dvere, „by medveď neurobil.“

„Medveď je silné zviera, Enzechštejn.“

„Ale sekeru nemá.“

„Prečo si myslíte, že to musela byť sekera? To súdite z jedného pohľadu?“

„Z dvoch,“ neodpustil si Enzechštejn.

„Prosím?“

Enzechštejn neodpovedal. Namiesto toho sa otočil a zakričal: „Miki! Hej, Miki!“

Miki k nim podišiel s rukami v montérkach. „No?“

„Vyzerá to na poškodenie zvieraťom? Napríklad srnkou?“ spýtal sa ho Enzechštejn.

Miki pozrel dvere. „To si robíš srandu...“

„Tuná pán to povedal.“

Miki zvážnel. „Nie. Podľa mňa to neurobilo zviera.“

„Nepovedal som, že to urobila srna. Taký idiot nie som ani ja,“ bránil sa prokurátor. „Ale mohlo to urobiť iné zviera. Srna samozrejme nie. Enzechštejn zasa zľahčuje.“

„Tak jeleň,“ neodpustil si policajt a s Mikim mali čo robiť, aby sa nerozosmiali. Prokurátor ich neveriacky pozoroval. Enzechštejn radšej zvážnel; toto bol človek, ktorý sa mohol dvoma telefonátmi postarať o to, aby dostal výpoveď a nemal právo na výsluhový dôchodok.

„Nepovedal, že to urobila srna,“ povedal prokurátor. „Povedal, že to mohol byť medveď.“

Miki sa zatváril prekvapene. „Tu sú medvede?“

Prokurátor: „No, občas sem nejaký zablúdi spoza hranice...“

Miki sa pozrel na Enzechštejna. „Áno?“

Enzechštejn si takmer ťukal prstom do čela. „Som tu ako doma a ešte som žiadneho nevidel.“

Prokurátor netrpezlivo: „Nepovedal som, že to musel byť medveď. Povedal som, že to prichádza do úvahy.“

Miki sa rozhodol ukončiť rozhovor. „Každopádne to vyzerá na mechanické poškodenie. Nejakým nástrojom.“

„Napríklad sekerou?“

„Áno, ale musíme urobiť expertízu.“

„Dobre, ďakujem.“

Miki sa vrátil za chalanmi.

Enzechštejn pozrel na prokurátora. „Kto vlastne zmizol? Nejaký politik? Advokát?“

„Poznáte Jozefa Koločányho?“

„Toho mafiána?“

„Nie, toho spisovateľa. Píše horory. Kedysi vyrastal kúsok odtiaľto, v Novom Meste nad Váhom. Potom sa odsťahoval.“

„Čo robil na Javorine?“

„Išiel za svokrovcami do Brna. Prechádzal tadiaľto s manželkou, dcérou a synom. Auto dostalo tri defekty a on samozrejme nemal toľko rezerv. Medzi nami, aj keby mal, nedokázal by ich vymeniť. Viete, akí sú spisovatelia, Enzechštejn.“

Enzechštejn to nevedel. „Jasné. Tri naraz? To je podozrivé.“

„Ale nenašli sme žiadne zariadenie, ktoré by ich spôsobilo.“

„A ďalej?“

„Rodinu nechal v aute a išiel hľadať pomoc.“

„Kam? Veď tu nič nie je.“

„Vraj mu ľudia v motoreste pri Bzinciach povedali, že je tu benzínová pumpa.“

„Ale veď tá je už niekoľko rokov zavretá...“

„To mu nepovedali.“

„Asi nemali radi jeho knižky. A ďalej?“

„Keď sa vrátil, našiel auto v tomto stave. Po žene ani deťoch ani stopy. Nevedel, čo má robiť. Bola snehová búrka. Zakryla všetky stopy.“

„Musia to samozrejme potvrdiť chalani z expertízy, ale pochybujem, že išlo o náhodné defekty. Skôr to pripomína vopred naplánovanú akciu, ktorá mala vyvrcholiť práve únosom. Je bohatý. Možnože ide o výkupné.“

Prokurátor sa tváril pochybovačne a ani samotnému Enzechštejnovi sa to nezdalo. Kvôli peniazom sa na Slovensku unášajú iní ľudia a nie rodiny spisovateľov. „Čo sa stalo potom? Niekto ho našiel?“

Prokurátor prikývol. „Podomový predavač vysávačov, ktorý tadeto náhodou tiež prechádzal. Keď zistil, že došlo k únosu, otočil to a rýchlo išiel z motorestu zavolať pomoc. Koločány zostal v aute pre prípad, že by sa vrátili. Ale nevrátili.“

„Nepočul žiadny krik, streľbu?“

„Vraj nie.“

„Ako dlho bol preč?“

„Maximálne hodinu.“

„Krv?“

„Našli sme niečo na zadnom sedadle. Ešte nevieme, komu patrí.“

Enzechštejn sa zadíval na okolité zasnežené masívne hory. „Sami od seba asi neodišli.“

Prokurátor prikývol. „To asi nie. Idete sa s ním porozprávať?“

„Kde je?“

„V záchranke. Sedí vpredu. Museli mu pichnúť niečo na upokojenie.“

Enzechštejn vykročil k záchranke.

Kozí ľudia vyjdú ako e-kniha 24. 12. 2013 za 3 eurá.

............................................................................................................................

Kozí ľudia – Pozvanie na román

Kozí ľudia – Dej a postavy

Kozí ľudia – V čom budú iní oproti ostatným románom?

Kozí ľudia – Nadväznosť na Prasa a Kamionistu

Kozí ľudia – Bude dvojka?

Kozí ľudia – Ukážka 1

Môj profil na Facebooku

............................................................................................................................

E-book Kozí ľudia si slovenskí záujemcovia môžu kúpiť na slovenskom Martinuse a českí na českom Martinuse.