Kozí ľudia - Pozvanie na román
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 28 Október 2013 02:59

Reklamný článok. Zasvätenie do okolností + aké (ne)mám kvôli nim plány s webom Recenzie...

Dovoľte mi dlhší úvod. Myslím, že je potrebný.

Ako už asi viete, volám sa Ivan Kučera a v máji 2009 som zhodou šťastných náhod založil túto stránku (v tom čase mi krachoval blog, ktorého šéfovia sa odmietli zaoberať webovou šikanou páchanou na mojej osobe s odôvodnením, že je demokracia).

S mojimi filmovými článkami ste sa mohli stretávať od r. 2002, kedy som debutoval na Studna.net vďaka Jakubovi Ďuraškovi. Jakub vtedy mal internet a ja iba písací stroj. Tak som mu recenzie naklepané na stroji posielal poštou, on ich preložil do češtiny, prepísal a zaslal na uverejnenie.

Odvtedy som písal, čo sa internetu týka, hocikde. Sem-tam som dokonca dostával honoráre, ale paradoxne sa to nedalo porovnať so Studnou, ktorá bola totálne hardcore underground nezávislá a nikdy mne a pokiaľ viem ani nikomu inému nezaplatila ani halier/cent. Mnohé slovenské a české „profesionálne“ filmové weby a časopisy jej môžu závidieť takú vysokú úroveň (od jednania s autormi po kvalitu textov, samozrejme česť výnimkám, ktoré sú ale vždy a všade). To hovorím z vlastnej skúsenosti.

Dobrú skúsenosť s uverejňovaním filmových článkov som mal aj v už skrachovanom časopise Fantázia, toho času pod velením liberálneho Jura Malíčka, z ktorého mám dodnes pocit, že preňho kvalita textu bola dôležitejšia ako to, či s názormi v ňom súhlasí alebo nie. Vy sa tomu smejete, ale mnohí „šéfredaktori“ na Slovensku vám neuverejnia text, ktorý nie je podľa ich gusta. Juro si to robil po svojom a čo viem, tak vydavateľ Ivan Aľakša mu to nekomplikoval.

Samozrejme som písal aj pre viacero svíň, hajzlov a podvodníkov. Nech sa mi raz v nebi k dobru pripočíta aspoň to, že keď som s nimi začínal, nevedel som to. Jeden z nich je mi dlžný dodnes peniaze. Nie je to gigantická suma – „len“ čosi okolo sto eur -, ale ide o princíp. Majiteľ tejto stránky sa na vás dnes usmieva zo správ ako dokonalý konzervatívny katolícky primátor jedného veľkého mesta na západnom Slovensku a na Facebooku má takmer 5000 priateľov. Je to svinstvo, ale človek sa so svinstvom proste v živote či chce alebo nechce stretne, aj to formuje jeho osobnosť a musí si z toho niečo odniesť.

Alebo aj nemusí.

Portál Recenzie sú najideálnejšou stránkou, na akú som prispieval. Robím si to podľa seba, nikto mi do toho nekecá a baví ma to. Snažím sa, aby to nebola rutina ani stereotyp a myslím si, aspoň to tak cítim, že väčšinou sa mi to darí.

Nie som typ, ktorý píše pre vyššie ciele stratosféry a tvrdí, že mu na čitateľoch nezáleží. Mne na vás určite záleží. Chcem, aby ľudia moje veci čítali, ale nechcem sa podlizovať. Chcem písať (a teraz si nie som istý, či som tento výraz náhodou práve nevymyslel) komerčný underground.

Moje písanie sa vždy delilo na písanie filmových článkov a na písanie kníh a poviedok. O tom prvom už som povedal dosť. To druhé je temná kapitola môjho života. Hoci som prvé poviedky písal už v roku 1995 a dnes sa píše rok 2013, moje spisovateľské úspechy sú katastrofálne. Jasné, vyhral som Cenu Béla v rámci Ceny Fantázie za „Prasa“, vo Filmagu Extra (už skrachovanom) mi publikovali dve hororové poviedky („Bol som mladistvým kanibalom“ a „Starý zvyk“), v elektronickom Howardovi „Bagrovisko“ a „Ovoniavača“ a už o niekoľko dní v prvom čísle slovenského hororového e-časopisu „Kobka“ na pokračovanie vyjde urban legend „Kamionista“. Ale na to, že píšem od roku 1995 je to, priznajme si, bieda.

V roku 2011, kedy som začal písať „Kozích ľudí“, som sa rozhodol skončiť s písaním ak mi ich nevydajú. Bojovať je skvelá vec, ale ak človek píše s minimálnymi úspechmi od roku 1995, je to skôr tvrdohlavosť, zaslepenosť a nedostatok sebareflexie, než bojovanie. Bojovanie vyzerá inak.

V roku 2012 som román dopísal a poslal som ho do vydavateľstva X. Odmietli ho. O niekoľko týždňov som ho poslal do vydavateľstva Y. Keďže som ani tam nepochodil, rozhodol som sa nevzdať to, ale vydať si ho v decembri 2013 ako e-knihu za vlastné peniaze.

Dal som si totiž sľub, že ak mi ho vydajú, budem pokračovať v písaní. Ale ak nie, s písaním končím. No a keďže odmietam s písaním skončiť, vymyslel som šalamúnske riešenie: vydám si to sám.

Takže. Môj debut (ak tak e-knihu môžeme oslovovať... čo asi môžeme...) sa bude volať „Kozí ľudia“, pôjde o horor a kúpiť si ho budete môcť koncom decembra 2013. Bližšie informácie spresním.

V nasledujúcich týždňoch totiž budem na webe Recenzie uverejňovať články týkajúce sa „Kozích ľudí“. V perexe budú označené ako reklamné, takže sa to zákerne nedozviete až keď na ne kliknete. Naopak – budete sa môcť slobodne rozhodnúť, či si text chcete alebo nechcete prečítať. Spolu pôjde o 8 – 9 článkov, zatiaľ neviem presne, hoci väčšina z nich je už napísaná a tematicky inak zameraná.

Ešte jedno uistenie. Doteraz som na webe Recenzie uverejňoval jeden článok každý pracovný deň. Aby sa fanúšikovia stránky necítili (právom) ukrátení, budem v tom pokračovať. Čiže ak napríklad v pondelok vyjde nový reklamný článok o „Kozích ľuďoch“, okrem neho v ten deň, v priebehu najbližších minút, vyjde aj „normálny“ filmový/seriálový článok.

V prípade mojej druhej e-knihy už na webe Recenzie pravdepodobne podobné informácie v takomto rozsahu uverejňovať nebudem; bude na to slúžiť môj súkromný „spisovateľský“ web a môj spisovateľský profil na Facebooku.

A čo teda s portálom Recenzie? Nič. Tá závislosť (od filmov a písania o nich) je príliš veľká. V najbližších mesiacoch (až rokoch) neplánujem skončiť s portálom Recenzie. Ak by som plánoval, napísal by som to. Nič také ale v pláne nemám a ďalej idem v pohode v režime čo nový pracovný deň, to nový článok.

Kozí ľudia vyjdú ako e-kniha 24. 12. 2013 za 3 eurá.

............................................................................................................................

E-book Kozí ľudia si slovenskí záujemcovia môžu kúpiť na slovenskom Martinuse a českí na českom Martinuse.