Recenzia na horor podľa poviedky Stephena Kinga KUKURIČNÉ DETI.

Párik cca tridsiatnikov Burt a Vicky (Peter Horton a Linda Hamiltonová) sa osobným autom sťahuje cez polovicu USA, kvôli Burtovej vzdialenej práci lekára. Chcú začať nový život. Ten starý im však pod kolesá, rovno z kukurice poľnohospodárskeho mestečka Gatlin (štát Nebraska), vyhodí chlapca. Zrážku neprežije. Ako sa ale ukáže, v skutočnosti už bol mŕtvy – niekto ho podrezal. V kukurici. A ten niekto tam pravdepodobne stále je a sleduje ich.

Rýchlo mŕtvolu naložia do vozidla a dupnú na plyn smer Gatlin, aby našli políciu. Pobožné mestečko ich ale privíta tichom. Nikde žiadny človek. Ako sa ukáže, zopár ich tu je. Sú to však iba deti. Pred tromi rokmi, vedené záhadným Izákom (John Franklin, ktorý mal v čase nakrúcania 25 rokov a meral okolo 150 cm, sa neskôr zo sveta filmu vytratil, až na výnimky, akými bolo „hranie“ vlasatého strýka It v dvoch celovečerných RODINÁCH ADDAMSOVCOV, prípadne sa dokonca vrátil ako Izák v šestke KUKURIČNÝCH DETÍ) a jeho psychopatickou ryšavo dlhovlasou pravou rukou Malachajom (debutujúci Courtney Gains v hraní pokračoval, mohli sme ho vidieť v menších rolách v snímkach ako ĽUDIA Z PREDMESTIA s Tomom Hanksom či najnovšie vo FASTER s The Rockom), vyvraždili všetkých dospelých. Odvtedy spolu žijú v bizarnej okultnej sekte, uznávajúc „Toho, kto kráča medzi riadkami“. Kvôli nemu obetujú každého zo svojho spoločenstva, kto dovŕšil vek 19 rokov. A každého dospelého, ktorý zablúdi do ich mesta...

KUKURIČNÉ DETI vznikli podľa poviedky kráľa hororu Stephena Kinga. Bola preložená i do slovenského jazyka a uverejnená v zbierke jeho poviedok „Nočná zmena“. Hoci sa King na snímke nijako nepodieľal (réžia, scenár, cameo, produkcia), tvorcovia mohli vďaka autorským právam jeho meno vycapiť na plagát ešte väčším písmom, ako samotný názov filmu, aby svoj produkt lepšie predali, keďže King bol už v tom čase poriadne slávny a skoro všetko s jeho menom malo úspech.

Akoby TOTO nestačilo, mali právo s príbehom následne pracovať ďalej, nech sa to Kingovi akokoľvek nepáčilo. Takže dodnes (október 2011) vzniklo okrem originálu ešte ďalších 8 dielov. Druhý prekvapivo prišiel až osem rokov po prvom (1992). Postupne sa jednotlivé diely robili už rovno na video, čo o ich kvalite nič dobré nevypovedá. Niektoré časti boli dokonca určené priamo pre televízie. Najlepší (a už on nebol zázrak) bol práve prvý diel. Žiadny z ďalších dielov už nestojí za pozornosť, ak nemáte slabosť pre béčkarské horory. Aj so sériami HIGHLANDER a MANIAC COP to bolo lepšie, ako s nešťastne mizernými KUKURIČNÝMI DEŤMI. Snáď už len séria HELLRAISER dopadla horšie.

Stephen King sa ani na žiadnej ďalšej časti nijakým spôsobom nepodieľal a nikdy ku svojej poviedke nenapísal pokračovanie.

Keď deti chytili v kinách prvý raz vidly, kosáky a sekery, písal sa rok 1984. To už bol King autor bestsellerov. Filmy, ktoré podľa jeho románov a poviedok vtedy vznikali, vôbec neboli zlé. Niektoré patria dokonca medzi klasiku (CARRIE Briana De Palmu, OSVIETENIE Stanleyho Kubricka, MŔTVA ZÓNA Davida Cronenberga). V najhoršom prípade sa jednalo o solídne poctivo spracované priemery PREKLIATIE SALEMU (TV upírska mini-séria, r. Tobe Hooper), CHRISTINE (auto vraždí ľudí, r. John Carpenter) či CUJO (besný bernardín vraždí ľudí, r. Lewis Teague). Béčkarský a céčkarský duch filmové kingovky postihol až neskôr (VZBURA STROJOV, SLEEPWALKERS, CREEPSHOW 2, BEŽIACI MUŽ, TRÁVNIKÁR).

Debutujúci režisér Fritz Kiersch (ktorý sa dodnes nepresadil a KUKURIČNÉ DETI tak zostávajú pravdepodobne jeho najlepším filmom) dostal k dispozícii maličký rozpočet, ledva 800 tisíc dolárov, čo nebolo veľa ani v prvej polovici osemdesiatych rokov 20. storočia. Na výslednom filme je to vidieť. Našťastie sa to Kierschovi väčšinu (ani nie hodinu a pol dlhého) filmu darí úspešne maskovať. Hoci je násilie samoúčelné, herci nepodávajú oscarové výkony (ale veterán R.G. Armstrong alias generál Phillips z neskoršieho PREDÁTORA ako zradný pumpár poteší) a triky vo finále sú predpotopné, snímke nemožno uprieť kus atmosféry. Najväčší podiel na nej majú monumentálna hudba (miestami pripomínajúca až satanské chorály z PRICHÁDZA SATAN! Richarda Donnera) a pôsobivá výprava. Odľahlý Gatlin by bol strašidelný aj bez Izáka a s dospelými. S jeho kultom (a s ním súvisiacim vyľudnením mestečka) ale dostalo hlbší rozmer. Mrazivo prázdne ulice, zanedbané obchody, nechané v stave, v akom zostali po útoku detí. Burinou zarastené záhrady, studené domy, zbavené života. Ak by film nekončil tak hlúpo a v deji by nefigurovali dve dobré deti, bolo by to ešte lepšie.

Bohužiaľ, po možno až výbornej prvej časti, prichádza akčné vyvrcholenie. To sklame asi aj divákov, ktorí nečítali poviedku (ktorá končí úplne inak, nefiguruje v nej žiadny pumpár a manželský pár je rozhádaný, čo je detail, ale z psychologického dôvodu dôležitý). Dospelí sa správajú čoraz nelogickejšie a deti, ktoré 3 roky masakrovali dospelákov, sa začnú chovať v brutálnom rozpore so svojím dovtedajším správaním.

Nevysvetlenie základnej mytológie tomu tiež nepridáva. Prečo dievčatko vie predpovedať budúcnosť? Kto je Izák? Sexujú kukuričné deti? Vrcholom je asi absolútny nezáujem prezradiť nám čokoľvek o „Tom, kto kráča medzi riadkami“ (myslia sa „riadky“ kukurice). Tomu sa príliš nevenoval už ani King. Ale kým u neho bola záhadnosť skôr pôsobivá, vo filme hnevá. Načo ho do filmu tvorcovia vôbec dávali? Naplno sme ho (bohužiaľ) uvideli až v mizernej trojke. V „jednotke“ vidíme len jeho „následky“ (napr. ako niečo obrovské žije pod zemou a ak sa to k vám blíži, nadvihuje to pôdu).

Potešiteľné nie sú ani logické diery. Ono to znie celkom dobre. Šialené deti vyvraždili dospelých. Ale keď sa nad tým zamyslíte, spýtate sa, ako je možné, že „šerifa“ nikto nehľadal, že do mesta za tri roky nezavítala ani jedna dodávka s rozvozom novín či potravín a desať ďalších vecí (susedné mesto je od Gatlinu vzdialené len cca 20 kilometrov, napriek tomu sa zdá, že z neho za celé tri roky nikto ani raz neprišiel do Gatlinu. A čo rodinní príbuzní Gatličanov, žijúci na iných miestach Ameriky? Tí na rodinné návštevy nechodili? Ani im aspoň netelefonovali?).

Snímke okrem atmosféry pomáha aj fajn herecké obsadenie. Ako som napísal, nie je na Oscara. Ale Horton a Hamiltonová sú sympatický pár, ktorému sa dajú držať palce. Hamiltonová mala v rovnakom roku v kinách aj prvého TERMINÁTORA, takže bola ak aj nie hviezdou, tak aspoň hviezdičkou.

Nie je to ďalší „Boh múch“, no nemôžem mu uprieť určité čaro a ak ho vypnete po prvej hodine, možno dáte 80%.

Children of the Corn, USA 1984, cca 92 minút

Réžia: Fritz Kiersch. Scenár: George Goldsmith (podľa poviedky Stephena Kinga). Hudba: Jonathan Elias. Kamera: Raoul Lomas. Hrajú: Peter Horton, Linda Hamiltonová, R.G. Armstrong, Courtney Gains, John Franklin, Robby Kiger, Anne Marie McEvoyová, Julie Maddalenaová, Jonas Marlowe a ďalší