Čo je to hixploitation?
Hixploitation
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 03 Júl 2009 07:06

Článok o hororovej odnoži, odohrávajúcej sa v smrteľne nebezpečnom svete, v ktorom vám nikto nepomôže (les, dedina, Bratislava).

Mnohí diváci si stále mýlia slasher s hixploitationom a za slasher pokladajú napríklad aj TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU. Pritom pomôcka na to, ako najrýchlejšie rozpoznať hixploitation od slasheru je jednoduchá. Kým slasher sa odohráva v civilizovanom meste, do ktorého prenikne vrah (HALLOWEEN, VRESKOT), hixploitation je o skupinke civilizovaných ľudí, ktorí z nejakého dôvodu prechádzajú necivilizovaným prostredím (vidiek). Tu sa (či už svojou vinou, alebo nedorozumením) dostanú do konfliktu s miestnymi obyvateľmi. Konflikt sa vyostrí, dochádza k útoku a prenasledovaniu mestom zhíčkaných obetí v divokom spravidla lesnom prostredí, ktorému nerozumejú. Je pravda, že niekedy táto pomôcka nepomáha (je britská IZOLÁCIA/2006 skôr slasherom, či hixploitationom?), ale väčšinou áno. Niekedy sa dokonca náznak hixploitationu objaví v komédii a paródii (ROAD TRIP/2000, NEKECAJ A PÁDLUJ!/2004, TUCKER & DALE VS. EVIL/2010).

Najslávnejším predstaviteľ hixploitationu je TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU z roku 1974 Tobea Hoopera a Kima Henkela. Nápad na brutálny nízkorozpočtový horor dostal Hooper v predajni záhradníckych potrieb, keď musel stáť v dlhej rade a pri pohľade na motorovú pílu si pomyslel, že by mu urýchlila cestu k pokladni.

V tej dobe, t.j. sedemdesiatych rokoch 20. storočia, sa Amerika otriasala v ťažkej situácii. Bola tu aféra Watergate, zúrila vojna vo Vietname a rodičia boli sklamaní zo svojich „bezbožných“ detí. Tie obrovský tlak zo strany rodičov nevydržali, začali sa búriť, rebelovať, protestovať. Proti autoritám a najlepšie proti všetkému. Do módy sa dostali veci, ktoré v dovtedy konzervatívnej Amerike nemali čo robiť (otvorený postoj k sexu a drogám). Odzrkadlilo sa to i v Hollywoode. Kým rozprávkari Lucas a Spielberg vsadili na bájky z iných galaxií, fachmani od hororu (Carpenter, Craven, Miner, Cunningham) sa vyžívali v naturalistických nízkorozpočtových krvákoch.

Dokonalým príkladom hixploitationu je TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU, ktorý sa dočkal mnohých sequelov, remakov i prequelov. Partička tínedžerov cestuje za obskúrnou turistickou atrakciou (znesvätený cintorín) do zapadnutého texaského mestečka, kde sa to hemží jatkami a čudnými ľuďmi, ktoré by vás zo všetkého najradšej znásilnili, zabili a zjedli. V tomto zvláštnom svete sa pomoci nedočkáte, pretože tunajší obyvatelia v čele s Leatherfaceom sú na intelektuálne nízkej úrovni (duševné poruchy, nevzdelanosť, incest). Zabíjanie a kanibalizmus berú ako samozrejmú súčasť života.

TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU možno je slávny hixploitation, ale rozhodne nie prvý hixploitation na svete. Toto prvenstvo si drží skôr VYSLOBODENIE z roku 1972 (r. John Boorman). Partia mužov si chce užiť víkend v divočine, pri splavovaní rieky. V hustom lesnom poraste sa ale dostanú do konfliktu s miestnymi zaostalými homosexuálnymi horalmi a k slovu sa dostanú šípy, otvorené zlomeniny a prasacie znásilnenie. Keď desiatky rokov nato (konkrétne 2003) vznikol úspešný PACH KRVI (a následne dve pokračovania a jeden prequel), niektorí ho kvôli divočine a zaostalým miestnym obyvateľom porovnávali práve s týmto vynikajúcim filmom. Tento hororový pod-žáner prenikol aj na televíznu obrazovku; fanúšikovia seriálu „Akty X“ (1993 - 2002) dodnes s mrazivou spokojnosťou spomínajú na brilantnú epizódu, v ktorej agenti Mulder a Scullyová zavítali do dedinského prostredia, kde mali retardovaní bratia pohlavný styk s vlastnou matkou, ktorú väznili v dome. Najlepšie kusy, česť výnimkám, však vznikali práve v Amerike 70-tych a snáď i 80-tych rokov. I tu ale samozrejme boli nevydarené výnimky (nelogická JUŽANSKÁ POHOSTINNOSŤ/1981 Waltera Hilla proti zaostalým dedinčanom postavila vojenské komando).

Kým dlhé desaťročia bol hixploitation doménou úzkeho okruhu fanúšikov hororu, Eli Roth ho urobil komerčne životaschopným (najskôr si to odskúšal úspešným CABIN FEVEROM/2002, ktorý sa nezdá, ale vďaka finále pomerne presne spadá do škatuľky hixploitation). Jeho škandalózny bratislavský HOSTEL (ktorý sa v roku 2007 dočkal dvojky a 2011 trojky) bol v roku 2005 skombinovaný s exploitation, ale napriek pre nás netradičnému prostrediu odohrávania zostáva „klasickým“ hixploitationom. Dokonalým hixploitation (mestským životom učičíkaní tínedžeri zavítajú do dedinského prostredia, kde sa stanú obeťami šialených obyvateľov) sa stal excentrický DOM TISÍCICH MŔTVOL (2003) a jeho mimoriadne zaujímavé pokračovanie VYVRHELI PEKLA (2005) Roba Zombieho. Tieto filmy sa však výrazne spoliehali na čo najotvorenejší prístup k násiliu. Pritom v začiatkoch (70. roky 20. storočia) bol hixploitation od hororového žánru pomerne vzdialený a sústredil sa do veľkej miery i na sociálnu drámu. Stačí si pozrieť klasiku kontroverzného alkoholika Sama Peckinpaha STRAW DOGS z roku 1971 s Dustinom Hoffmanom v hlavnej úlohe. V nej o horor naozaj príliš nejde, je to však v skutočnosti ukážkové hixploitation.

Dobrou ukážkou hixploitation (skríženého so slasherom a exploitation) bol tuhý kúsok Francúza Alexandrea Ajau HORY MAJÚ OČI (2006), kde sa stane americká rodinka v púšti obeťou miestnych zmutovaných kanibalov. Úspešná snímka (ktorá sa dočkala biedneho vojenského pokračovania v roku 2007) bola v skutočnosti remakom snímky Wesa Cravena z roku 1977. Tá napriek mizernému rozpočtu patrí k ďalšej klasike hixploitation. Cravenove HORY MAJÚ OČI (ktoré sa v roku 1985 dočkali extra zlého pokračovania pod názvom KRUTÉ OČI HÔR, paradoxne tiež od Cravena), Hooperov TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU, Peckinpahovo STRAW DOGS a Boormanovo VYSLOBODENIE patria k pilierom hixploitationu.

Aja sa ako expert na hixploitation prejavil už v roku 2003, keď režíroval NOC S NABRÚSENOU BRITVOU. Aj keď to už troška miešam jablká s hruškami. Aj v tejto snímke síce „mladí z mesta“ navštívia vidiek a stanú sa tu obeťou šialenca, no nejedná sa o „čisté“ hixploitation. Za také sa nepokladajú ani inak po stránke zápletky pomerne podobné talianske krváky typu KANIBALI a ŽENY OD HLBOKEJ RIEKY.

Podstatne nenápadnejšie boli austrálske VRAŽDY VO WOLF CREEK (2005). Snímka bola nakrútená údajne na motívy skutočných udalostí (v Austrálii sa vraj ročne stratí 30-tisíc ľudí a z toho sa nájde len 90%). Po úspechu PACHU KRVI sa s hixploitation roztrhlo vlhké vrece, ale na kvalitu sa príliš nepozeralo (MÚZEUM VOSKOVÝCH FIGURÍN/2005) a snímky trpeli smiešnymi scenármi (JAZERO SMRTI/2008).

Kým hixploitation je o „skupine mladých, znásilnených v divočine“, existuje viacero iných „-xploitation“. Tie ale s hixploitation v skutočnosti veľa spoločného nemajú. Napríklad blaxploitation sú „černošské filmy“ (DRSNÝ SHAFT). Exploitation je vyložene o mučení, o dej nejde vôbec (DIVADLO HRÔZY). Hixploitation sa skrátka doslova viaže na vidiek (môžete namietať, že Bratislava z HOSTELA predsa nie je zaostalý vidiek, no vo filme ako vidiek zobrazená JE, takže to JE hixploitation). Najtypickejším pre hixploitation však nie sú ale ani tak dediny a malé zaspaté mestá (sčasti do hixploitation môžeme radiť aj kingovskú sériu KUKURIČNÉ DETI, dve časti JEEPERS CREEPERS či čudné PIG HUNT/2008), ako skôr lesy ZA dedinami (KRÁĽOVSKÁ HRA/2007 o páre, v hore prenasledovaným záhadným strelcom).

Rozhodne je ale škoda, že dnes mnohí tvorcovia hixploitationov zabúdajú na to, aké klasiky sa kedysi robili; dnes sa filmári sústredia skutočne už len na čoraz nezmyselnejšie a čoraz otvorenejšie násilie (bizarný CALVAIRE/2004, HRANICE SMRTI/2007 Francúza Xaviera Gensa, CARVER/2008, televízny ZAPADÁKOV/2008). Prípadne sa občas nájde niekto, kto je ochotný vrátiť sa k „počiatkom“ hixploitationu. Z nejakého záhadného dôvodu však nakrúti mimoriadne veľkú nudu (V TEMNOM LESE/2006 s Garym Oldmanom, horolezecký ZÁVRAT/2009, HUMAINS/2009).

Text napísaný 3. 7. 2009. Výraznejšie štylisticky upravený (a doplnený o nové filmy) 15. 11. 2011.