Humains [4O %]
Hixploitation
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 07 Október 2010 17:24

Recenzia na nevydarený francúzsko-švajčiarsko-luxemburský dobrodružný takmer horor HUMAINS. Recenzia obsahuje spoilery.

Ak som potme v lese a niekde niečo šuchoce, verím skôr tomu, že je to temná príšera alebo krvilačná zubatá víla, než vyplašený hladný diviak. Pravdaže, diviak môže spôsobiť väčší horor, ako tajomná príšera. A diviak na rozdiel od temnej príšery na 100% existuje a sú na to aj dôkazy, ktoré by nechcel vyvrátiť asi ani Michael Moore. No ja radšej verím v príšery, obrovské ľudožravé žraloky, verím, že v dusnej Amazonke žijú dvadsaťmetrové anakondy a na počkanie hlcú hlúpych amerických turistov. Verím, že v Tatrách určite nežijú len kamzíky, ale aj brutálni zmutovaní kanibali, bez debaty som si istý, že v neuveriteľných morských hĺbkach plávajú hnusné tridsaťmetrové chobotnice, ktoré, ak by chceli, bez problémov stiahnu loď na dno a zaživa utopia jej zúfalú posádku. Myslím si, že Yeti môže za určitých okolností existovať, detto Veľká laba. A Nessie, u tej sa čudujem, že sa o nej ešte neučia žiaci na dejepise.

Preto som sa na snímku HUMAINS rozhodne tešil, parádna výprava rôznorodej skupinky expertov i „náhodných okoloidúcich“ do švajčiarskych hôr, kde údajne dodnes žijú krvilační neandertálci a milujú ľudské mäso. Pripadalo mi to na počutie ako brutálny mix PACHU KRVI a PÁDU DO TMY, prípadne ešte skombinovaného s milovaným VYSLOBODENÍM Johna Boormana. Navyše mám rád Dominiquea Pinona („Via Mala“, DELIKATESY, VOTRELEC: VZKRIESENIE), drsnú a krásnu prírodu a zbožňujem hixploitation.

Bohužiaľ, výsledok nemá ďaleko k úbohosti. Snímka nezačína zle, dokonca ani stometrovému pádu, ktorý skoro všetci prežili, som sa nečudoval a len som pri ňom nasprostasto uznanlivo prikyvoval, ako pri najrealistickejšom dokumente na svete. Nesťažoval som si dokonca ani pri povinných pod-žánrových klišé (= jediná postava, ktorá by si so situáciou vedela poradiť, umiera ako prvá). No postupne prišli čoraz brutálnejšie logické nedostatky. Chlap chráni zranenú lásku svojho života pred akýmisi dva metre od nich šuchotajúcimi psychopatmi, zrazu niekde ďaleko vykríkne jeho dcéra, ON ŽENU NECHÁ TAK A UTEKÁ K DCÉRE, vzdialenej stovky metrov. Vlastne som sem túto scénu ani nemusel opisovať, lebo sa môže nedajbože vytvoriť pocit, že toho zasa až tak veľa podobne zlého vo filme nie je. Ale je. Je to smršť nelogických hlúpostí.

Oveľa viac ma ale štvali mizerne napísané o ničom postavy (ani Pinon ako telocvikár nemal šancu), hercom miestami v očiach vidíte zúfalú otázku „Čo ja tu preboha pri tom dube robím?“ a hoci je výprava miestami až krásna, nestačí. Biedne akčné scény sú podozrivo chaoticky zostrihané (niekto niekam možno uteká alebo len zrýchlene ide a MOŽNO ho niekto naháňa, ale možno ho aj už sto metrov nenaháňa, ťažko povedať). Na prvý raz som vôbec nepochopil, či neandertálci mužov zabíjajú alebo ich len omráčia a nechajú tak a ženy unesú, aby sa s nimi párili. V poslednej scéne zašli tvorcovia dokonca tak ďaleko, až som sa pravdupovediac čudoval, keď film neskončil tak, že sa obaja preživší dajú dokopy a budú spolu šťastne žiť, až kým nepomrú. Predtým ale vrhnú aspoň dvadsať neandertálčat.

Najviac ma ale štvala jedna vec a táto vec ma štvala aj u VIKINGOV. Zo začiatku dobre navodená pôsobivá atmosféra dostáva kŕčovito zabrať vo chvíli, kedy sa príšerky ukážu na dennom svetle a z mystických záhadných tvorov sa stávajú... škaredí chlapi v kožuchoch. Posledný preživší neandertálec dokonca vyzerá ako model, ktorý pre svojho zamestnávateľa predvádza troška netypický oblek na jeseň/zimu 2011. Skutočne studená sprcha.

Spočiatku som sa obával, že kto (resp. či vôbec niekto) vlastne zomrie, keďže skupina pozostáva z oca, mamy a dospievajúcej dcéry a všetci vieme, že v 90% hororov ocovia, mamy a dospievajúce dcéry predsa neumierajú. Ďalej sa tam nachádzal potenciálny párik ON a ONA a v 90% hororov potenciálne páriky MUSIA prežiť, aby sa na konci, celí od krvi, objali a pobozkali. Nakoniec ma síce tvorcovia príjemne prekvapili, keď všetkých okrem dcérky povraždili, ale vraždiace scény boli ešte nudnejšie, ako keby všetci prežili. Snímka chytila tempo asi 15 minút pred koncom, ale to už bola pre zmenu zasa taká lavína „čudností“ (inak to napísať neviem), že som doteraz nepochopil, čo tam tí ľudia vlastne robili, komu, prečo, začo, odkedy, dokedy, podobne, joj!

Výsledok je bohužiaľ miestami až nechcene smiešny. Toto režiséri mierne povedané nezvládli. Miestami som neveril vlastným očiam a ušiam, že TOTO niekto (nebodaj!) myslel vážne.

- HUMAINS, Francúzsko/Švajčiarsko/Luxembursko 2009, cca 90 minút -

Réžia: Jacques-Olivier Molon, Pierre-Olivier Thevenin. Scenár: Jean-Armand Bougrelle,Frédérique Henri, Dominique Néraud, Silvan Boris Schmid. Kamera: Aleksander Kaufmann. Hudba: Gast Waltzing. Strih: Manuel De Sousa. Hrajú: Dominique Pinon, Philippe Nahon, Sara Forestierová, Lorànt Deutsch, Christian Kmiotek, Marc Olinger a ďalší

BlueBoard.cz