Ženy od hlbokej rieky (40 %)
Hixploitation
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 18 Marec 2010 08:06

Recenzia kontroverzného kanibalského talianskeho inferna Umberta Lenziho.

V roku 1980 vznikol pravdepodobne jeden z najkontroverznejších filmov svetovej kinematografie - šok KANIBALI alias CANNIBAL HOLOCAUST (r. Ruggero Deodato). O rok neskôr náhodou (znova v Taliansku, ale tentoraz v réžii Umerta Lenziho – SEDEM KRVAVÝCH ORCHIDEÍ, ZOŽRATÁ ZAŽIVA) vznikli „spriatelené“ ŽENY OD HLBOKEJ RIEKY.

Tento film sa netvári, že nevykráda Deodatov rozporuplný horor. Z úvodných záberov na veľtok Amazonka som mal dokonca pocit, že som nie NIEČO PODOBNÉ, ale PRESNE TO ISTÉ videl v úvodných titulkoch KANIBALOV. No fakt. Neviem, či je to pravda a overovať si to nebudem, ale naozaj som mal pocit, že ide o rovnaký záber. ŽENÁM OD HLBOKEJ RIEKY chýba „len“ to najlepšie z KANIBALOV. Talent, otvorený sex a „dokumentárna kamera“.

Traja mladí ľudia (jeden odvážny mladík, jedna panna a jedna bezstarostná koketa) prichádzajú z „civilizácie“ priamo do srdca amazonskej džungle, aby sa na vlastné oči kvôli školskej práci presvedčili o tom, že „kanibalizmus neexistuje a nikdy neexistoval“ (...).. V džungli sa k nim za akčných okolností pridajú dvaja agresívni hlúpi belošskí mládenci, ktorí kvôli diamantom terorizovali domorodcov z neďalekej dedinky, nezakreslenej v mapách. Od kosti dobrácki domorodci sa naštvú a vyrážajú do útoku. Poznáte to. Odrezané penisy, znásilnenia, kanibalizmus. Tak predsa existuje.

Tam, kde KANIBALI (nech už si o nich myslíte čokoľvek), budia dojem šokujúcej reality (masky, herci, efekty, kamera, výprava, to všetko vyzerá „ozajstne“), tam sa trápna báchorka od hlbokej rieky mení na smiešny mix krajne amatérskych drevených hercov jedného výrazu (v hlavnej úlohe „exceluje“ česká herečka Zora Ulla Keslerová z PERINBABY!!!) a scenáru, ktorý je mierne povedané zlý (viď. vyložene zbytočná rovina policajného vyšetrovania vo veľkomeste, ktorá je tu len preto, že i v KANIBALOCH sa plynulo striedali scény z džungle so scénami v meste). Nevraviac o primitívom a vyložene nelogickom správaní postáv (domorodec chytí netopiera a zaživa ho začne konzumovať, na čo vedľa stojacej dievčine príde zle a jej chlapec sa jej spýta, či jej nie je zle; šofér sa rúti cestičkou uprostred džungle na džípe, zrazu uvidí uprostred cesty LEGUÁNA a aby ho nezrazil, schválne vrazí do najbližšieho stromu v plnej rýchlosti). Plus výprava vyzerá približne rovnako, ako lesy okolo Trenčína a domorodci sú pomenší divadelní ochotníci potretí blatom. Ďakujem pekne za takú realitu. Je pravda, že scéna s anakondou je fakticky hnusná, ale hodiť jej do tlamy zvieratko dokáže najbližší blbec.

Viete, prečo KANIBALI dodnes budia vlnu odporu? Lebo vyzerajú skutočne. ŽENY OD HLBOKEJ RIEKY skutočne určite nevyzerajú. Naopak, sú tragikomické. Budia len mierne znechutený výraz na tvári zúboženého, zmasakrovaného diváka. Tento výraz ale nepramení z prepracovaných efektov. Nič také film totiž nemá (napriek tomu bol v mnohých krajinách na svete zakázaný alebo aspoň výrazne cenzurovaný). Pramení z otravy, nudy a rozpakov. Pokiaľ sa o KANIBALOCH odvážim tvrdiť, že sú kultoví a legendárni, o ŽENÁCH OD HLBOKEJ RIEKY sa toho veľa skutočne tvrdiť neodvážim.

Nepopieram, že snímka v úzkom kruhu hororových fanúšikov (či skôr divákov, ktorí na tejto snímke vyrastali, samotná hororová obec určite stokrát viac uznáva klasických KANIBALOV) má určitú popularitu. Ale je to popularita bizarná, kuriózna, svojrázna a svojská. Kebyže máme použiť pravidlo „ja som na tom vyrastal, tak podľa mňa je to dobrý film“, potom vďaka nostalgii v kinematografii nevznikol jediný zlý film.

Cannibal Ferox alias Woman from Deep River, Taliansko 1981, cca 90 minút

Réžia a scenár: Umberto Lenzi. Kamera: Giovanni Bergamini. Hudba: Roberto Donati, Fiamma Maglione. Hrajú: Giovanni Lombardo Radice, Lorraine De Selle, Danilo Mattei, Zora Ulla Keslerová, Perry Prikanen, Venantino Venantini a ďalší