Just Before Dawn [7O %]
Hixploitation
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 18 Marec 2015 03:00

Recenzia lesného slasheru/hixploitationu zo začiatku 80-tych rokov.

Hoci som od detstva hororový fanúšik, stále sa nájde dostatok filmov, ktoré som nevidel. Na Just Before Dawn som niekde, už neviem kde, zachytil vcelku pozitívne reakcie. A po pozretí sa musím prikloniť na ich stranu. Film je sčasti zostarnutý... ale z veľkej časti prekvapivo ani príliš nie.

Dva páry + okuliarnatá komická figúrka mužského pohlavia vyrážajú na karavane do hlbokej divočiny Severnej Ameriky. Strmé kopce, vysoké hory, ohromné vodopády, šialené lanové mosty nad nimi, dravé rieky, ale i malebné zákutia, brehy ako stvorené na opekanie pstruhov a trocha strašidelné pozostatky starých budov, v ktorých kedysi niekto býval, ale potom sa mu niečo stalo alebo proste odišiel do civilizácie. Kulisy ako stvorené pre poriadny nervák, krvák a horor.

Samozrejme, v duchu žánrových klišé nemôžu chýbať náznaky naznačujúce, že v lesoch nie sú sami. Nesmie chýbať pochopiteľne ani starý strážca parku, ktorý mladých varuje, aby sa radšej vrátili domov a neabsentuje ani tradičný prológ, v ktorom je nám jasne ukázané, že si zlo neberie servítky. Už tento úvod je ale do značnej miery unikátny, nakoľko krv obmedzuje na nutné minimum a radšej sa spolieha na atmosféru nervózneho, zlovestného ticha pred búrkou. Najšokujúcejšie ale je, že jedna z dvoch obetí útok prežije a úspešne utečie.

I neskôr tvorcovia ukazujú, že hoci by sa to podľa zápletky mohlo zdať, v skutočnosti nerobili klasický tupý slasher. Jasné, na vyvražďovanie nakoniec predsa len dôjde, ale vzhľadom na pomerne malý počet hrdinov to nie je žiadny nezmyslený nonstop bitúnok, ale stále sa, v rámci možností, pracuje s postavami a atmosférou. Výsledná vražda je už len nevyhnutným dôsledkom okolností.

Škoda, že tvorcovia v čele s režisérom Jeffom Liebermanom nemali k dispozícii lepších hercov. George Kennedy (Frajer Luke, Letisko, Zemetrasenie) je ako strážca parku v pohode, mohol tu byť častejšie, ale nie je, ide len o podpornú postavičku, ktorá sa objavuje v najnevyhnutnejších okamihoch. Bohužiaľ, všetci piati tínedžeri sú obsadení „nič moc“ hercami, ktorí jednak nemajú k dispozícii zaujímavo napísané postavy a ak by aj mali, asi by ich nevedeli zahrať. Prekvapivo, jedného z nich hrá dnes šesťdesiatnik Gregg Henry, neskôr známy ako predstaviteľ hajzlov (Odplata, Telo na telo). Ani on však nestojí za veľa, rovnako ako zvyšok jeho bandy. Našťastie aspoň nie sú nesympatickí.

Samotné zlo je obsadené typovo presne, dnes by sa pravdaže použili kvalitnejšie masky, takže v tomto smere snímka predsa len čiastočne zostarla a zlo je miestami, ale naozaj len miestami, skôr nechtiac smiešne, než desivé. Tu by naozaj pomohli výraznejšie masky. Na strane druhej, práve „obyčajnosť“ zla je svojím spôsobom desivejšia, než ako keby mali mať všade latex Stana Winstona. Nič proti latexu Stana Winstona. Svoje robia aj „zvuky“: okrem dole spomínaného hudobného motívu Brada Fiedela (neskôr Terminátor) tiež akýsi mix chrochtania, ťažkého, sípavého dýchania a zákerného, psychopatického smiechu.

Snímka ponúka nádhernú výpravu. Nie je to až také skvelé, ako o 9 rokov staršie Vyslobodenie Johna Boormana, ale evidentne sa to ním inšpirovalo. Jazerá, rieky, vodopády, hory, lúky. Krása. Kto má rád lesy, bude milo prekvapený, aký veľký dôraz tvorcovia kládli na výpravu.

Ide aj nejde o slasher. Skôr o hixploitation, neskôr sa ním výrazne inšpiroval prvý Pach krvi, pričom on sám sa inšpiroval už spomínaným Vyslobodením a vidno, že aj kúskami Hory majú oči, Piatok trinásteho a Texaský masaker motorovou pílou, hoci Just Before Dawn je oveľa menej naturalistický, krv berie len ako nevyhnutnosť a nepoužíva kanibalov.

Veľa robí aj chytľavý, dosť psycho ústredný hudobný motív, alebo čo to bolo. Keď ho prvý raz začujete, vryje sa vám do mozgu a ste ním neustále konfrontovaní, pretože tvorcovia si uvedomovali jeho silu a tak ho našťastie používajú pri každej možnej príležitosti.

Zatiaľ to vyzerá ako perfektný kúsok, hotová žijúca žánrová legenda. Ale samozrejme to až také horúce nie je. Ide o ľahký nadpriemer, ktorý nemá úplne blbý scenár (šikovne a pritom jednoducho je vysvetlená všadeprítomnosť zla, viď. posledný odsek) a sústredí sa na atmosféru, nie gore. Ale ako som spomínal, herci to kazia, masky nie sú zázrak a občas nemôže chýbať blbosť (sme uprostred temných lesov, kamarát je mŕtvy, zrejme ho niekto zabil, ďalší dvaja sú nezvestní a čo urobíme? Uprostred noci si založíme oheň, aby nás vrah čo najrýchlejšie našiel!). Mínusom ale pravdepodobne šéfuje dosť absurdné „wrestlingové“ finále. Hoci musím uznať, že zlikvidovať zlo „rukou“ som ešte asi nikdy nevidel (no použil som ho vo svojej dodnes nepublikovanej poviedke Snajper v divočine, Just Before Dawn som videl až o cca rok a pol neskôr).

Pozor, spoilery! Nie je to žiadny mega-gigantický spoiler, nakoľko vrah sa ukáže v podstate už na samom začiatku. No spoilerom je vysvetlenie jeho všadeprítomnosti, čo najviac bije do očí v scéne, v ktorej zabije prvého člena výpravy zhodením z mosta a hoci ich o seba delí rozbúrená rieka, behom pár sekúnd je pri ňom na druhom brehu. V skutočnosti sú vrahovia dvaja – ide o bratov. No a čudný starší chlap s brokovnicou a jeho moletná žena sú ich rodičia.

Just Before Dawn, USA 1981, cca 90 minút

Réžia: Jeff Lieberman. Scenár: Mark Arywitz, Jeff Lieberman. Hudba: Brad Fiedel. Kamera: Dean a Joel Kingovci. Hrajú: Mike Kellin, Chris Lemmon, Gregg Henry, Deborah Bensonová, George Kennedy a ďalší

............................................................................................................................

Môj spisovateľský web.

Môj spisovateľský profil na Facebooku.