Vikingovia [4O %]
Historický film
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 21 Február 2013 04:00

Recenzia historického takmer-hororového dobrodružstva Johna McTiernana a Michaela Crichtona s Antoniom Banderasom VIKINGOVIA (1999).

Recenzia obsahuje spoilery.

VIKINGOVIA patria k najhrôzostrašnejším prepadákom 90-tych rokov 20. storočia. Pamätám si, že koncom roka 1999, keď u nás mali premiéru (ak sa nemýlim...), som sa na nich ohromne tešil. Jednalo sa o filmovú adaptáciu môjho obľúbeného historicko-hororového románu Michaela Crichtona z roku 1976, ktorý v Slovenčine vyšiel pod prekladom „Netvory z hmiel“ (ale môžeme používať i preklad „Trinásty bojovník“) a ktorý som dostal koncom roka 1995 ako darček za 89 slovenských korún. V hlavnej úlohe bol Antonio Banderas z namakaného DESPERADA, o produkciu sa (okrem iných) staral Andrew G. Vajna („totálne“ veci ako RAMBO 1 a 2, ANGEL HEART a TOTAL RECALL), scenár napísal autor druhého TERMINÁTORA William Wisher Jr. a zápletka o skupinke drsných Vikingov (a jednom pacifistickom vzdelanom Arabovi – Španiel Banderas) v nehostinnom ponurom horskom kraji pátrajúcej po hrôzostrašnom zle ohrozujúcom vystrašenú dedinku, znela pre 18-ročného chlapca ako splnenie sna. Na film som samozrejme bez váhania vyrazil. Bol studený, pochmúrny večer, blížil sa koniec roka. Bohužiaľ, z kina ten 18-ročný chlapec vychádzal poriadne sklamaný.

Paradoxne, v nasledujúcich rokoch si slovenské a české televízie z VIKINGOV neviem prečo urobili trvalku, ktorú uvádzajú na svoje obrazovky aspoň raz za šesť mesiacov (všimli ste si to aj vy?). Podobne je to aj s rovnako nevydareným KONGOM, tiež od Crichtona. Ako ono, i VIKINGOV si vždy rád zas a znova pozriem. Už som ich videl aspoň desaťkrát a určite si ich pozriem aj jedenásty raz. Je v nich niečo návykové a majú niekoľko parádnych scén. Ako celok ale stoja za hovno a je to smutne nevydarená masakra, ktorá mohla vyzerať úplne inak. Ak by počas nakrúcania všetko prebiehalo tak, ako malo. Lenže neprebiehalo. Nie. Skoro nič neprebiehalo podľa plánu.

Zo začiatku všetko vyzeralo úžasne. Réžie sa chopil uznávaný akčný hollywoodsky remeselník McTiernan, ktorého práca hovorila za všetko (PREDÁTOR, SMRTONOSNÁ PASCA). Dostal k dispozícii desiatky miliónov dolárov, do hlavnej úlohy populárneho hispánskeho herca, do podpornej žijúcu legendu (Omar Sharif) a scenár plný veľkolepých akčných, hororových a historických scén, tajomstva a nádherných prírodných scenérií.

Potom sa začalo peklo. Film nielenže vznikol podľa Crichtona, ale tento muž (ktorý v roku 2008 zomrel vo veku 66 rokov na rakovinu, dovtedy ale v Hollywoode stihol napáchať veľa zla a zničiť viacero dovtedy kvalitných režisérov) sa na filme zároveň aktívne podieľal ako producent. To bol začiatok konca.

Crichton bezpochyby napísal obrovské množstvo bestsellerov, predovšetkým (ale nielen) lekárskych trilerov. Ako filmár síce v roku 1978 nakrútil KÓMU podľa Robina Cooka a PRVÚ VEĽKÚ VLAKOVÚ LÚPEŽ so Seanom Connerym a Donaldom Sutherlandom (podľa vlastného románu), no inak len čo sa objavil na pľace nejakého filmu, skúsenejší filmári vedeli, že dobrá nálada sa v tej chvíli skončila. Často sa totiž na filmoch vznikajúcich podľa svojich kníh podieľal ako producent a z tejto pozície následne drasticky zasahoval do nakrúcania. Vytváral stresové podmienky a situácie a neustále kecal oficiálnym režisérom do ich práce do takej miery, až z toho boli nervózni nielen oni, ale všetci - vrátane nosičov kávy. Vinou toho všetkého sa docielilo akurát tak to, že sa jednalo o filmy, v ktorých hrali hviezdy, režírovali ich hviezdy, rozpočty mali hviezdne... ale pôsobili čudne, zmätene, chaoticky, prestrihane... No proste zle nedobre.

McTiernana údajne pred nakrúcaním VIKINGOV viacerí vystríhali, aby si na Crichtona dával pozor. On sa ale len usmieval a posielal ich preč. Keď sa začalo nakrúcať, pochopil, že mali pravdu. No už bolo neskoro. V určitej chvíli mal toho tak po krk, že sa dokonca vzdal réžie a od projektu odstúpil. S filmom je oficiálne síce dodnes spájaný ako jeho jediný režisér (v titulkoch je uvedené na poste režiséra jedno jediné meno a to John McTiernan), pravda je ale taká, že po jeho vymiškovaní z nakrúcania sa réžie chopil Crichton, pokračoval v nakrúcaní, začal brutálne strihať a niektoré scény nakrútil nanovo alebo úplne vyhodil z filmu (a namiesto nich nakrútil iné). Snímke sa kvôli tomu viackrát menil dátum premiéry (vraj jej trvalo dva roky, kým sa konečne dostala do kín). To, čo sa nakoniec prebojovalo do kín, pripomínalo ale skôr masaker, než plnohodnotný film.

Je otázne, prečo McTiernan dodnes (tento rok by s tým mal začať obšťastňovať spoluväzňov, pretože ide do basy) všade rozpráva, že nechce byť s týmto filmom spájaný a pritom kvôli tomu nič neurobil. Obvyklá hollywoodska prax je totiž taká, že ak je režisér totálne nespokojný s filmom (väčšinou po tom, čo bol producentmi vyhlásený za „nesvojprávneho“ a odobrali mu film a začali ho prestrihávať) použije pseudonym (obľúbený je Alan Smithee). Prečo McTiernan, keď bol s výsledkom tak hrozne nespokojný, nepostupoval touto cestou?

A spokojný, spokojný byť určite nemohol. Nie režisér PREDÁTORA a prvej SMRTONOSNEJ PASCE. To, že bola reklamná kampaň čiastočne postavená i na prítomnosti legendárneho Sharifa (ktorý je vo filme v skutočnosti len prvých asi desať minút a potom sa do konca neobjaví), to sa ešte dá pochopiť. Stáva sa to bežne. Nie je to pekné, ale stáva sa to. I keď... pristavme sa už pri Omarovi. Nakrúcanie VIKINGOV ho údajne deprimovalo natoľko, že vyhlásil niečo v tom zmysle, že preňho bolo príšerné pozerať sa na takého bezmocného a neschopného režiséra, ktorý nevie, čo robí. Ale ako vravím, to je ešte (v podstate) detail.

No aby film trpel drastickým strihom, ktorý ho robí miestami nepochopiteľným, to už je horšie. Najbizarnejšie je prestrihanosť vidieť v úmrtí jednotlivých Vikingov (ale nielen, napr. na začiatku je prítomný hrdinov monológ, no následne sa záhadne vytráca). Dodnes si z projektu niektorí robia srandu za to, ako záhadne v priebehu deja miznú niektoré postavy. Niektoré skutočne umreli, ale strih je v akčných scénach (ktoré sa navyše odohrávajú v noci) taký neprehľadný, že sa to dá zistiť až pri piatej repríze. Niektoré postavy ale skutočne kamsi zmiznú a už sa neobjavia.

Nielen postavy ústredných Vikingov, ale i niektoré postavy z dediny majú podozrivý priestor. Napríklad obe ženské postavy sa pokojne mohli spojiť do jednej a aj to by bolo o jednu viac, než príbeh potreboval. Starý kráľ a jeho nevydarený syna ktorý kvôli trónu zabil svojich bratov, sa skrátka a dobre v priebehu deja vytratia nevedno kam. Boj o trón teda šumí do prázdna, mizne z deja a nikto sa mu už nevenuje, hoci v prvej polovici má svoje miesto (dlhý súboj na meče jedného z Vikingov s posluhovačom kráľovho syna).

Chaos vládne všade a prestrihávanie robí film miestami až nepochopiteľný (prečo gigantická nepriateľská armáda zavelí ústup, keď evidentne vyhráva? Prečo má vlastne záujem o všivavú dedinu uprostred lesov, v ktorej aj tak nič nie je?).

Na post ústredného hrdinu by sa rozhodne viac hodil Viking Buliwyf. Uvedomoval si to asi čiastočne aj McTiernan, čoho výsledkom je, že film teoreticky nemá jedného poriadneho hrdinu, ale dvoch polovičných. Komická je potenciálna romantická línia a to nie jedna, ale rovno dve! Buliwyf pokukuje po jednej, Arab po druhej a nakoniec Buliwyf umrie a Arab odpláva za iným dobrodružstvom. Juj jaj.

Čo musím uznať:

Film má (napriek celkovej nekompetentnosti, bezmocnosti a zmrvenosti) pôsobivú pochmúrnu atmosféru. I keď... z výpravy sa určite dalo vyťažiť viac. Zostáva mi rozum stáť nad tým, kam sa podel obrovský rozpočet. Niektoré zdroje síce uvádzajú, že film stál „len“ 85 miliónov dolárov, ale najčastejšie odhady hovoria skôr o stovke, ak nie viac (občas zaznie údaj 120 a zopár zdrojov dokonca uvádza, že keď sa k rozpočtu prirátajú peniaze vynaložené na reklamnú kampaň, je výsledkom číslo 190!). Miestami výprave nemožno uprieť zaujímavosť, väčšinu času sa ale divák nedokáže ubrániť sklamaniu z toho, že veľkolepá dedina uprostred hôr je v skutočnosti zopár hnusných chatrčí uprostred blata. Kráľovo veľkolepé hradné sídlo (v knihe líčené ako jeden z potenciálnych dôvodov, prečo zlo na dedinu zaútočilo – svojou honosnosťou vraj nahnevalo bohov) je v skutočnosti trocha väčšia drevená stavba...

Ale to som zasa pri mínusoch, takže späť k plusom (nie, že by ich bolo veľa...). Vikingské detaily (rituálny pohreb, radšej umrieť v boji ako sa dožiť vysokého veku, spoločná ranná hygiena). Dobrá pasáž v dome v lese. Dobrá pasáž s „Kráľovnou“ v jaskyni. Dvojmetrový Čech Vladimír Kulich ako vodca Vikingov Buliwyf (Kulich sa v USA nikdy nepreslávil, no mohli ste ho vidieť po boku Richarda Deana Andersona v televíznej PANDORINEJ SKRINKY). Páčil sa mi aj šikovný spôsob, akým sa Arab naučí reč Vikingov. Takisto Vikingovia sú obsadení pôsobivými, škaredými, chlpatými, bradatými a obrovskými (alebo len obéznymi) chlapmi, ktorí vedia dobre jazdiť na koňoch, oháňať sa mečom a zazerať. Plus hudba je miestami super.

Obrovské sklamanie pre mňa dodnes predstavuje pôvod zla. Už v knihe nebolo vysvetlenie príliš mysteriózne (hoci zo začiatku je príbeh písaný ako horor), ale stále bolo v rámci možností pôsobivé. Jednalo sa totiž o zaseknutý medzičlánok medzi ľuďmi a ich polo-zvieracími predkami, ktorý mal dávno vyhynúť, no v skutočnosti prežíva v horách/v jaskyniach. Vo filme sa z toho stal mega-národ čítajúci stovky drsných mužských bojovníkov, ku ktorým si logicky treba prirátať desiatky, ak nie stovky, žien a detí. Smiešna je potom obrovská pasáž, v ktorej robia konský nájazd na dedinu. Kde zobrali toľko koní, čím ich živili a kde ich ukrývali bez toho, aby si to dedinčania všimli, zostáva pozoruhodnou záhadou. Bohužiaľ, odhalením tajomstva desivých krvilačných nepriateľov sa snímka stáva smiešnou, nedôveryhodnou, stráca hororové napätie a stáva sa blbým akčným krvákom.

Len málo ľudí dokázalo pri adaptáciách Crichtonových románov úspešne vzdorovať ich slávnemu autorovi. Snáď len Steven Spielberg zo spolupráce s ním vyťažil úspech a pritom si nezašpinil ruky (JURSKÝ PARK 1 – 2, „Pohotovosť“, TWISTER). Ostatní to nedokázali a spolupráca s Crichtonom ich zničila, v lepšom prípade na dlhé roky poznačila. McTiernan odvtedy nakrútil len tri filmy, z toho dva boli totálne zlé (ROLLERBALL a ZELENÉ PEKLO). Frank Marshall bol do spolupráce s Crichtonom špičkovým dvorným producentom Spielbergových trhákov a režisérom vydarenej hororovej ARACHNOFÓBIE. No po katastrofálnom KONGU nakrútil len dva filmy, z toho v jednom hrá Paul Walker so psami. Philip Kaufman (HENRY & JUNE) po VYCHÁDZAJÚCOM SLNKU nakrútil len ďalšie tri filmy, z toho jeden pre televíziu. Barry Levinson získal Oscara za RAIN MANA, ale po dvojitej spolupráci s Crichtonom (ŠKANDALÓZNE ODHALENIE, SFÉRA) jeho najnovšie filmy, česť výnimkám, idú rovno do televízie. Dokonca aj Richard Donner (režisér SUPERMANA a SMRTONOSNÝCH ZBRANÍ) od PRÚDU ČASU z roku 2003 nakrútil len 16 BLOKOV a to bolo už v roku 2006!

P.S. – V roku 2008 vznikol film OUTLANDER, v ktorom James Caviezel hrá humanoidného mimozemšťana, ktorý stroskotá na Zemi medzi Vikingami. Na tom by nebolo nič čudné (hoci...), keby tento „zázrak“ u nás nešiel na video pod názvom VIKINGOVIA 2. Pritom s originálom nemá (až na Vikingov) nič spoločné.

The 13th Warrior, USA, cca 102 minút

Réžia: John McTiernan (niekedy býva neoficiálne uvádzaný ako spolu-režisér aj Michael Crichton). Scenár: Warren Lewis, William Wisher Jr. (podľa románu Michaela Crichtona). Hudba: Jerry Goldsmith. Kamera: Peter Mnezies Jr. Hrajú: Antonio Banderas, Vladimír Kulich, Tony Curran, Omar Sharif, Erick Avari, Diane Venoraová, Sven-Ole Thorsen a ďalší